Jeden dôvod pre zrušenie druhého piliera: Lacnejšie hypotéky

Reforma dôchodkového sporenia, uskutočnená za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, má pre sporiteľa pozitívny dopad. Štát by však mohol vyjsť svojim občanom ešte viac v ústrety. Ak by sa druhý pilier stal dobrovoľným, bežný Slovák by mohol splatiť hypotéku o tretinu rýchlejšie a na dôchodkovom účte by mal aj tak viac peňazí ako pri súčasnom stave penzijného systému.

Súčasný stav, keď do druhého piliera ide až polovica starobného poistenia (9% a 9%), je z pohľadu štátu voči mladým naozaj veľkorysý. Najmä ak si uvedomíme, že v ČR sa uvažuje o modeli 20% ku 3% v neprospech fondového sporenia. Takáto slovenská veľkorysosť sa nutne prejavila v deficite Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ však štát nevyužíva 9% starobného sporenia, nemá dôvod nútiť doň svojich občanov. Prvým dôvodom je, že na fungujúcom trhu nájde sporiteľ aj lepších správcov svojich peňazí, ako sú DSS-ky.

Druhým dôvodom, na ktorý sa teraz pozrieme, je, že neexistuje vážny dôvod, prečo na dôchodok sporiť už od prvého zamestnania. Tento názor nie je výmyslom redakcie Investujeme.sk, ale prezentovali ho viacerí ekonómovia strán vládnej koalície.

Najskôr si pripomeňme slová bývalého ekonóma Svetovej banky a terajšieho podpredsedu KDH Antona Marcinčina z decembra 2008 pre Hospodárske noviny: „Nevidím dôvod, prečo by vláda mala garantovať môj vysoký dôchodok – a nútiť ma do vysokých odvodov – no súhlasím s tým, že by sme sa mali všetci zbierať na rozumne vysoké dôchodky pre tých, ktorí si súkromne z akéhokoľvek dôvodu nenašetrili."

Súčasný minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál bol v júni 2009 na diskusii o budúcnosti dôchodkového sporenia ešte konkrétnejší. Podľa neho by sa mala zaviesť: „povinná účasť v II. pilieri avšak až od určitého veku (35 rokov) a len do nasporenia sumy, postačujúcej na výplatu doživotného dôchodku v určitej výške (vo výške sumy životného minima). Mimo doby povinnej účasti by občan platil odvody len na dôchodkové poistenie avšak len v „polovičnej“ výške."   Podľa Mihála potrebujú mladí ľudia peniaze na iné účely - napríklad na splátky hypoték, takže si ich "neprejedia", tvrdí.

Najprv hypotéky, potom dôchodok...

Investujeme.sk využilo ideu J. Mihála a prepočítalo, čo by sa stalo, pokiaľ by si mladý človek nesporil v druhom pilieri hneď od prvého zamestnania. Model počíta so situáciou, že mladý človek najskôr splatí hypotéku a až po jej splatení si začne sporiť na dôchodok.

Pre rôznu výšku príjmov porovnávame dve situácie:

• Alternatíva A: Mladý človek platí mesačnú splátku na hypotéku v maximálnej výške, akú mu jeho príjem podľa skóringu banky dovoľuje a zároveň si od prvého zamestnania sporí na dôchodok v druhom pilieri (9% mzdy).
• Alternatíva B: Mladý človek si zatiaľ nesporí v druhom pilieri a vyšší disponibilný príjem využije na vyššiu splátku hypotéky. Na dôchodok si začne sporiť až po splatení hypotéky, pričom si bude mesačne odkladať tú istú sumu, ktorou pôvodne splácal hypotéku.

Príklad je počítany pre stabilnú úrokovú sadzbu hypotéky na úrovni 6,35%.

Zdroj: vlastné prepočty s využitím skóringovej kalkulačky Tatra banky .

Vo všetkých prípadoch vidíme, že pokiaľ by si mladý človek nezačal hneď pri prvom zamestnaní sporiť na dôchodok v druhom pilieri, ale ušetrené peniaze by použil na vyššie splátky hypotéky, úver na bývanie by namiesto 30 rokov splácal len 19 rokov.

Fiktívny Slovák by tak pri alternatíve B síce splatil hypotéku skôr, ale po 19 rokoch by mal na súkromnom dôchodkovom účte nulu, na rozdiel od alternatívy A. Porovnali sme preto, koľko by mal klient na dôchodkovom účte, pokiaľ by:

• Alternatíva A: platil mesačnú splátku na hypotéku v maximálnej výške, akú mu jeho príjem podľa skóringu banky dovoľuje a zároveň by si od prvého zamestnania sporil na dôchodok v druhom pilieri (9% mzdy).
• Alternatíva B: si do splatenia hypotéky nesporil v druhom pilieri a vyšší disponibilný príjem by využil na rýchlejšie splatenie hypotéky. Na dôchodok by si začal sporiť až po splatení hypotéky a to v sume pôvodne vynakladanej na splátku.

Naše výpočty realizujeme pre tri modelové situácie:

• Zhodnotenie peňazí na dôchodkovom účte predpokladáme na stabilnej úrovni 2% p. a. a úrokovú mieru na hypotéke na úrovni 6,35% p. a.
• Zhodnotenie peňazí na dôchodkovom účte predpokladáme na stabilnej úrovni 4% p. a. a úrokovú mieru na hypotéke na úrovni 6,35% p. a.
• Zhodnotenie peňazí na dôchodkovom účte predpokladáme na stabilnej úrovni 6,35% p. a. a úrokovú mieru na hypotéke na úrovni 6,35% p. a.

V našich výpočtoch nesimulujeme model, v ktorom by úroková miera na hypotéke bola nižšia ako zhodnotenie peňazí bežného klienta.

Simulácia: zhodnotenie kapitálu 2%, úroková miera hypotéky 6,35%

V prvom modelovom prípade, kde počítame so zhodnotením úspor na úrovni 2% p. a. a úrokovou mierou na hypotéke na úrovni 6,35% p. a., vidíme, že pre klienta je výhodnejšie najprv splatiť vysoký úver a až potom myslieť na dôchodkové sporenie. Prepočty potvrdzujú, že vysoký úver s dlhou dobou splatnosti, má na rozpočet klienta výrazne negatívny dopad.

Pri alternatíve „B“ si síce klient sporí na dôchodok kratšie, ale aj tak dosiahne lepší stav dôchodkového účtu, ako keby si sporil dlhšie, ale v menších sumách.

Simulácia: zhodnotenie kapitálu 4%, úroková miera hypotéky 6,35%

Aj  v druhom modelovom prípade, kde počítame so zhodnotením úspor na úrovni 4% p. a. a úrokovou mierou na hypotéke na úrovni 6,35% p. a., zisťujeme, že pre klienta je výhodnejšie najprv splatiť vysoký úver a až potom myslieť na dôchodkové sporenie. Aj tu prepočty potvrdzujú, že vysoký úver s dlhou dobou splatnosti, má na rozpočet klienta výrazne negatívny dopad.

Simulácia: zhodnotenie kapitálu 6,35%, úroková miera hypotéky 6,35%

Iná situácia nastáva, pokiaľ by zhodnotenie úspor a úroková miera na hypotéke boli na rovnakej úrovni 6,35% p. a. Tento modelový prípad potvrdzuje, že pokiaľ by bolo zhodnotenie kapitálu na rovnakej alebo dokonca vyššej úrovni ako úroková miera úveru, oplatí sa požičať si peniaze na čo najdlhší čas, keďže požičané peniaze dokážeme zhodnotiť.

Bude druhý pilier nepovinný?

Hoci sa súčasný šéf rezortu práce Jozef Mihál s myšlienkou nepovinného druhého piliera stotožňuje, určite nebude súčasťou reformy daní a odvodov pripravovanej s účinnosťou od januára budúceho roka. „Bolo a je to súčasťou predvolebného programu SaS. Ak sa nám v priebehu nasledujúcich štyroch rokov podarí zaviesť odvodový bonus, vrátime sa k tomu a bude to aktuálne,“ informovala Andrea Devanová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Oddiaľovanie je zvláštne najmä preto, že nepovinné odvody do druhého piliera by ihneď zlepšili finančnú situáciu mladých ľudí a zmena by nemala dopad na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Pravda, ak nerátame sporiteľov, ktorí nevstúpili do druhého piliera a na dôchodok si šetria iba v prvom pilieri.

Riziká prepočtov: Investujeme.sk počítalo simulácie s cieľom ponúknuť porovnanie dopadu dvoch finančných rozhodnutí. Modelové situácie boli pre zjednodušenie počítané pri rovnakom ročnom zhodnotení vkladov a úrokovej sadzbe hypoték. V skutočnom živote sa dá očakávať výrazná volatilita na kapitálovom trhu a zmena úrokovej sadzby počas splácania hypotéky. Model nepočíta so zvyšovaním platu v priebehu života.