Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Karol Piovarcsy: Namiesto záchrany Grécka sme mu mohli zaplatiť menej bolestivý výstup z eurozóny

Karol Piovarcsy: Namiesto záchrany Grécka sme mu mohli zaplatiť menej bolestivý výstup z eurozóny

Na otázku, či má euro prežiť, nemusí existovať iba odpoveď áno alebo nie. Šéf pražskej pobočky Saxo Bank Karol Piovarcsy si myslí, že napríklad Grécku by pomohlo, keby krajina súbežne používala dve meny – euro aj drachmu. V rozhovore pre Investujeme.sk hľadá málo pravdepodobné, ale o to šokujúcejšie scenáre vývoja. A odpovedá na otázku, či je euro bezpečnou menou.

Saxo Bank pravidelne zverejňuje „šokujúce predpovede“ postavené na princípe čiernych labutí – teda udalostí, ktorých výskyt je málo pravdepodobný, ale dopad o to šokujúcejší.  Takže v duchu čiernych labutí: predstavme si situáciu, že bežný klient si chce v piatok večer vytiahnuť peniaze z bankomatu, ale nepodarí sa mu to. Zistí, že banky sú zatvorené. Kedysi to bol len zlý sen, dnes už nie…

Už je to reálne, videli sme to na Cypre. Európska únia vznikla na princípe voľného pohybu kapitálu, služieb, tovarov a pracovnej sily, ale voľný pohyb kapitálu už neplatí. Základná doména EÚ už neplatí. Euro v jednotlivých krajinách už nie je to isté euro. Cyprus je precedensom, kde Európska komisia a ECB naznačili, že siahnuť na depozitá klientov v bankách je najjednoduchšie. Ide o skupinu s vkladmi nad 100 tisíc eur, hovoríme tu o horných 10–15% populácie, často sú to cudzinci, teda to nie sú ani voliči.

Keď sa pýtate na čierne labute, tak ich vidíme potenciálne v španielskych a talianskych bankách, kde už nepriamou cestou cez Cyprus ECB naznačila bankám, že najbližšie, keď budú mať problém, tak im povedia, nech si ho vyriešia z vlastných zdrojov.

Takýto precedens určite vyvolá odliv kapitálu. Už teraz vidieť odlivy peňazí z Portugalska, Grécka a Talianska do Švajčiarska a následne na sever Európy. Z tohto hľadiska táto hrozba nikdy nebola väčšia.

Znárodňovanie sme už videli aj v Maďarsku, kde sa vláda úspešne snažila o súkromné penzijné úspory sporiteľov. Nie je však Cyprus výnimočný práve tým, že ho Európa trestala za daňové raje…

Neverím, pretože nikto tu ešte nenapadol daňový režim. Pozrite sa na krajiny ako je Írsko, Bulharsko, Rumunsko, pobaltské krajiny. Všetky tieto štáty majú nízke dane z príjmu právnických osôb. Keď si pozrieme trend napríklad vo Veľkej Británii, tak postupne znižujú svoju daň z príjmu, snažia sa prilákať kapitál právnických osôb. Cyprus mal slabú politicko-diplomatickú pozíciu, aby pritlačil tak, ako to dokážu Španielsko, Francúzsko alebo Grécko.

Cyprus bol nafúknutou bublinou, ktorá jedného dňa musela spľasnúť. Touto bublinou je už aj Slovinsko, Malta a do určitej miery ňou môže byť aj Londýn, Luxembursko, Rakúsko, Lichtenštanjsko. Takže prečo práve Cyprus? Pretože časť Cypru je historicky, kultúrne a politicky prepojená s Gréckom, a keďže to prepojenie existuje aj v majetkovej štruktúre bánk, tak platia isté regule, do čoho môžete ako banka investovať. Cyperské banky boli nútené a motivované investovať do gréckych dlhopisov. Nerobili to preto, že ich lákal väčší výnos, ale preto, že museli. Zahraničný kapitál z Ruska tým pádom financoval grécky dlh nútenou formou. Gréci neboli schopní splácať svoje dlhy a tým pádom sa cyperské banky dostali do problémov.

Krajinám ako Grécko by určite pomohla vlastná tlačiareň na peniaze. Prečo sme hneď po vypuknutí problémov nevideli dobrovoľný výstup z eurozóny?

To je viac politická ako ekonomická otázka. Za normálnych okolností, keby ste mali vlastnú menu, tak ju postupne devalvujete, vymažete si dlh a môžete začať stavať krajinu odznova. Ale urobiť takýto krok znamená, že prvých 5, 7, možno až 10 rokov krajina silne devalvuje a to najmä verejný sektor, penzie, armáda, školstvo a zdravotníctvo a všetko, čo je napojené na štátnu správu. Práve z tohto dôvodu sa politikom do tohto kroku veľmi nechce. Volebné obdobie je na 4 – 5 rokov, keby teraz začali devalvovať, tak majú garantované, že ich opätovne nikto nezvolí.

Keď sa na to pozrieme z hľadiska ekonomickej teórie, keby peniaze, ktoré Európa doteraz vynakladala na  pomoc Grécku a ostatným krajinám, radšej išli na to, ako môžu tieto krajiny opustiť čo najmenej bolestivo eurozónu, tak by sme na tom boli, my aj Gréci, oveľa lepšie ako dnes.

V prípade niektorých krajín analytici čakajú, kedy vypuknú obrovské problémy. V tejto súvislosti sa občas skloňuje aj Francúzsko – druhá najväčšia ekonomika eurozóny. Jej problémy by už Európa zrejme nerozchodila…

Francúzsko je naozaj jazýček na váhach. Ak praskne Francúzsko, tak už je ťažko hľadať iné pozitíva v v Európe, pretože je úplne jasné, že Nemci nemajú šancu utiahnuť to sami.

Francúzsko má najväčší spotrebiteľský trh, má najlepšiu populačnú krivku v Európe, v rokoch 2030 až 2040 by už malo byť Francúzov viac ako  Nemcov. A francúzsky problém nie je z prílišnej agresivity klasického nárastu dlhu. Verejný dlh narastá, ale narastá za, zatiaľ, supernízkych úrokových mier, takže to ešte nie je veľký problém.

Ja sa stále snažím porovnávať Francúzsko s Veľkou Britániou. Na jednej strane máme aglosaský model riadenia spoločnosti a na druhej, do určitej miery, sociálny systém v podaní Francúzska. Keď si porovnáme, kde sa nachádzajú obe krajiny teraz a kde boli v roku 2009 pred pádom Lehman Brothers, tak nemôžem jednoznačne povedať, že Francúzi sú na tom oveľa horšie ako Briti. Napriek tomu, že Briti prešli cestou okliešťovania svojich financií oveľa tvrdšie ako Francúzi.

Je tu ešte jeden faktor, čo sa týka Francúzska. Keď si pozriete porovnanie kríz, ktoré postihli Európu a svetové ekonomiky, tak Francúzsko bolo a doteraz je jednou z najmenej postihnutých krajín. V porovnaní s Nemcami, ktorí prešli troma absolútnymi kolapsami ekonomiky, v porovnaní s Britmi, ktorí v 70-tych rokoch prešli obrovskou devalváciou, v porovnaní so Škandinávcami, ktorí ešte v 90-tych mali obrovské problémy bankového systému a kreditnej bubliny, tak z tohto hľadiska Francúzsko nikdy neprešlo takýmto turbulentným vývojom.

Môj osobný pohľad je, že keď príde v Európe veľká kríza, tak z hľadiska robustnosti svojho trhu, ktorý je založený na spotrebe domácich produktov, to Francúzi ustoja relatívne s najmenším výkyvom, pretože nie sú tak založení na exporte ako napríklad Holanďania alebo ostatné krajiny.

Z hľadiska ekonomického rastu a konkurencie schopnosti zatiaľ Francúzi nebudú hrať prvú ligu, celá ich mentalita a kultúra je založená na úplne iných princípoch. Oni nie sú nastavení na to, že sa budú biť s Číňanmi, kto vie robiť viac. Francúza o tom nikdy nepresvedčíte.

Ale musím dodať, že k Francúzsku mám osobný vzťah a preto možno nie som najvhodnejšia osoba na komentovanie tamojšej ekonomiky (úsmev).

Presuňme sa od Francúzov k Nemcom. Je možné, že jedného dňa vytiahnu kolky a povedia dosť bolo eurozóny?

Najväčšia čierna labuť, ktorá môže nastať v tomto roku, sú nemecké voľby. Už pri hlasovaní o pomoci Cypru Angela Merkelová nezískala podporu z vlastných radov, ale musela sa spoľahnúť na opozičné hlasy, tým pádom ukázala, že jej väčšina nie je taká pevná, ako by si niekto mohol myslieť.

Vidíme, že kríza sa pekne presúva z juhu na sever. Nemci majú obrovskú výhodu, že ich deficit verejných financií je neporovnateľne menší ako v ostatných krajinách, ale zas nie je malý a napríklad v porovnaní s Francúzskom vo vyjadrení k HDP nie je až tak odlišný.

Rozhodujúce bude, či sa podarí udržať do volieb pokojnú situáciu. Pokiaľ sa niečo vymkne spod kontroly, napríklad v podobe španielskych bánk alebo talianskych problémov a Merkelová bude musieť tlačiť na svojich voličov, tak môže vzniknúť, aspoň pred voľbami, silná rétorika o tom, že oni už podporovali dosť a nech si problémové krajiny hľadajú riešenie na domácej pôde.

Skúsme ešte trošku špekulovať. Ak by sa rozpadla eurozóna, výsledkom by boli národné meny alebo by malo šancu severské euro? 

Má šancu, ale z politického hľadiska by to vyznelo – my sme tí bohatí a vy ostatní si robte, čo chcete.  To sa môže stať iba za situácie, že by ostatné krajiny akceptovali, že budú hrať chudobnejších príbuzných.  Taliani a Španieli – Francúzov si ani neviem predstaviť – by museli pristúpiť na hru, že budú mať vlastnú menu, nebudú dostávať podporu od Európy a nebudú mať ich úrokovú mieru, ale severské krajiny k nim môžu exportovať. Je to síce možné, ale neviem si predstaviť, ako to môže fungovať politicky. Preto, ak dôjde k rozpadu, tak to bude naprieč celou Európou.

Ja stále tvrdím, že nežijeme v bipolárnom svete, tu nie je riešenie buď euro alebo nie euro. Prečo niekto neskúsi aplikovať dvojitý menový systém, kde jedna krajina, napríklad Grécko, môže mať aj euro a aj vlastnú menu. V eurách by kešovala na turizme a prípadne aj ďalšom exporte, ale import a vlastnú domácu spotrebu a domácu verejnú správu by si financovala vo vlastnej mene. Tento krok považujeme za oveľa bilancovanejší, s oveľa menšími, najmä sociálnymi, výkyvmi ako je rozhodnúť, či bude euro bude alebo nebude…

Nepodporila by takáto situácia čierny trh?

Preto hovorím, že krajina by mala mať obe meny. Eurový by nemusel byť načierno, samozrejme pokiaľ by Grécko prešlo na  vlastnú menu, tak vznikne čierny eurový trh okamžite.

V prípade dvoch mien by boli platy štátnej správy v domácej mene, takisto dôchodky, ale už privátny sektor, ktorý by bol  naviazaný na zahraničie, by bol v eurách. Prečo by hotel nemohol platiť svojich zamestnancov v eurách? Vytvoril by sa tým bipolárny svet v rámci štátu, keď by boli rozdiely medzi ľuďmi, ale to je to, čo má vzniknúť. Napríklad v Grécku si predstavte pracovníka štátnej správy, ktorý má 2 800 eur. Tak to je  problém… Problém je, že verejná správa míňa masívny objem peňazí a z toho rastie verejný dlh.

Je euro najbezpečnejšou menou pre úspory Slovákov?

To je veľmi zložitá otázka, ale odpovedám na ňu nie. Najbezpečnejšie je mať kôš iných mien, pretože situácia je mimoriadne nestabilná. Ako sme už videli v prípade Cypru, riešenia nie sú robené v žiadnom dlhodobom konsenze, ale v krátkodobých dohodách, často cez víkend. Vtedy človek naozaj nemá čo urobiť so svojimi úsporami. Tento model už platí od roku 2010, keď sme zistili, že centrálne banky len kupujú a predlžujú čas tejto krízy a odvtedy je pre každého dôležité, aby mal úspory rozložené v koši mien, kde budú USD, škandinávske meny, CAD – ktoré hrajú rolu bezpečia, pretože situácia  nikdy nebola komplikovanejšia.  

Karol Piovarcsy: Namiesto záchrany Grécka sme mu mohli zaplatiť menej bolestivý výstup z eurozóny

Karol Piovarcsy: Namiesto záchrany Grécka sme mu mohli zaplatiť menej bolestivý výstup z eurozóny >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

17.08.2017 10:24 Ranný prehľad trhov 17. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 10:04 Ranný prehľad trhov 16. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.08.2017 15:22 Napätie medzi USA a Severnou Kóreou ochablo, a s ním aj cena zlata

Cena zlata zaznamenala za minulý týždeň takmer dvojcifernú zmenu v cene. Dôvodom bolo politické napätie medzi USA a Severnou Kóreou. Aktuálne sa obom stranám podarilo vznikajúci konflikt utlmiť, najmä keď vedenie KĽDR v túto noc ustúpilo od konfrontačnej rétoriky a odvolalo plán napadnúť ostrov Guam. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.08.2017 10:00 Ranný prehľad trhov 15. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 31.07.2017 00:00 Samoriadiace vozidlá prídu na trh onedlho. Ako sa zviezť na tomto trende?

Analytici predpokladajú, že samoriadiace osobné vozidlá sa objavia na našich cestách už do piatich rokov. Okrem toho, že tento trend zmení naše spotrebiteľské správanie, vytvorí i zaujímavé investičné príležitosti. Autonómne autá budú napríklad potrebovať množstvo nových senzorov, mapujúcich situáciu okolo nich. Navyše budú jazdiť podľa HD máp s potrebou presnosti niekoľkých centimetrov. Na to, ako sa zviezť na tomto trende z pohľadu investícií, sa pozrieme v nasledujúcom článku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »