Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Každá klobása má dva konce a niektorá aj tri... (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Každá klobása má dva konce a niektorá aj tri... (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Čierne zlato, horúce otázniky okolo grexitu a zvyšujúce sa geopolitické napätie, to boli hlavné témy, ktoré točili finančnými trhmi. Z domácich tém zaujal návrh na zriadenie novej STRÁŽE a hlučný boj pracovníkov súdov o peniažky a svoj status. Ale možno je to len habaďúra!

Európsko-grécke šialenstvo, ktoré zapĺňalo stránky novín a vytváralo priestor pre populizmus, na sklonku týždňa našťastie utíchlo, pominulo, alebo povedané rečou právnikov – bolo odročené. Boj o budúcu podobu eurozóny a tzv. grexit (či už dobrovoľný alebo z donútenia) víril hysterické vášne. V prvom rade to spôsobila samotná grécka vláda, ktorá vzišla z nedávnych volieb, a v predvolebnej kampani tamojšie strany (najmä víťazná ľavicová Siryza), ktoré nasľubovali Grékom hory-doly.

Ak by som mal povedať pravdu, tak pred voľbami postupovali navlas rovnako ako hociktorá iná populistická strana v ktorýchkoľvek iných parlamentných voľbách v Európe! Len tá situácia Grécka v súvislosti s tým, že pôvodný program jeho záchrany končí už teraz februári, je o poznanie horšia, ťažšia a predovšetkým napätejšia.

Grécko počas týždňa požadovalo zjemnenie tvrdých podmienok prísne naordinovanej diéty úsporných opatrení, o ktorých som naďalej presvedčený, že ich Gréci objektívne nemohli zvládnuť, kým tzv. Euroskupina zložená z ministrov financií krajín eurozóny, naďalej trvala na pôvodnej diéte a reformách.

Zachraňovali Grécko alebo európske banky?

Olej do ohňa počas týždňa prilievali všelijakí populisti po celej Európe, vrátane niektorých slovenských politikov, ktorí namiesto faktov a argumentov sa oháňali frázami. Premiér Robert Fico zdôraznil, že Slovensko je proti ďalšej finančnej pomoci pre Grécko. “Sme proti snahám vlády v Aténach o zmiernenie podmienok záchranného programu… Nedokázali by sme verejnosti vysvetliť, prečo má chudobné Slovensko dávať peniaze Grécku na mzdy a dôchodky? To je nemožné.”

Len pripomeniem, že premiér to nepovedal svojim potenciálnym voličom, ale pre svetový denník Financial Times.

A na ilustráciu si dovolím ešte citát z europoslanca Richarda Sulíka (strana SaS): “To, čo sa malo stať ešte pred piatimi rokmi, teda vystúpenie Grécka z eurozóny, sa musí stať teraz. Treba už zahryznúť do kyslého jablka a umožniť Grécku vyhlásenie platobnej neschopnosti a hlavne – Grécko musí opustiť eurozónu."

Keďže na rozdiel od Fica je Sulík aj renomovaným ekonómom, ktorý veci rozumie, tak vysvetlil, že záchrana Grécka z európskych peňazí ani nebola tak záchranou samotného Grécka ako skôr európskych bánk, najmä teda nemeckých a francúzskych a táto “záchrana” spôsobila predovšetkým prudké zvýšenie dlhu Grécka! “Dnes má Grécko verejný dlh vo výške 175 percent hrubého domáceho produktu, kým v čase vypuknutia krízy to bolo iba 120 percent,” spresnil.

Môj názor: Každá klobása má dva konce. Ak niektorí politici si nahlas kladú otázku, prečo by mali Nemci, Francúzi, Holanďania, Slováci atď. doplácať na “lenivých Grékov”, tak potom možno otázku formulovať aj inak: Prečo majú “leniví Gréci” doplácať na neobozretné a chamtivé európske banky? Alebo to bude tak, ako hovorí známe porekadlo, že každá klobása má dva konce a niektorá aj tri.

… a koncom týždňa prišlo uvoľnenie

Stredajšie vydanie gréckeho denníka Kathimerini citovalo bližšie nemenovaného vysokého predstaviteľa ministerstva financií, podľa ktorého Grécku o týždeň dôjdu peniaze a ak sa nedohne s veriteľmi na predĺžení záchranného programu, nebude už mať žiadnu finančnú hotovosť. Premiér Alexis Tsipras však vyhlásil, že rokovanie s eurozónou sa dostalo do rozhodujúcej fázy a on sám osobne verí, že problémy sa podarí prekonať. Už len náznak možnej dohody vyniesol európske akciové trhy na sedemročné maximá (index FTS Eurofirst 300 sa zvýšil na 1514,62 bodu a Euro Stoxx 50 dosiahol úroveň 3457,18 bodu). Pozitívne zareagovali aj americké trhy – index Dow Jones vzrástol v piatok o 0,81 a S&P 500 o 0,62 percenta.

V piatok sa Tsiprasove slová potvrdili. Grécko dosiahlo prelomovú dohodu o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace. Ak by som to mal zdramatizovať, tak musím napísať, že sa to stalo v poslednej chvíli – pár dní pred vypršaním súčasného úverového programu. Slovom, Grécku nateraz nehrozí, že nebude mať peniaze a muselo by odísť z eurozóny.

A nastalo uvoľnenie hystérie. Podporilo ho aj sobotňajšie vyhlásenie Volkera Kaudera, šéfa klubu konzervatívcov v Bundestagu a jednej z dvoch pravých rúk kancelárky Angely Merkel, o tom, že nemecký parlament s najväčšou pravdepodobnosťou schváli predĺženie pomoci Grékom. “Pravda, pod podmienkou, že predložia zoznam reforiem. Ako to už sľúbili…”

Od ropy po maďarských psychiatrov a slovenského agenta

Minulý týždeň na trhoch patril aj pohybom cien čierneho zlata. Postaral sa o ne nárast zásob v Spojených štátoch na úrovni 7,7 milióna barelov, čo je o štyri milióny viac ako sa očakávalo“Zásoby sú momentálne najvyššie od roku 1982, odkedy existujú záznamy. To viedlo k prepadu ceny ropy počas dňa až o 5 percent,” zdôraznil analytik Ján Jursa zo spoločnosti Capital Markets.

Pri obchodování s ropou je dôležité sledovať aj počet ropných vrtov, a to najmä horizontálnych, keďže vertikálne nie sú až tak produktívne. “Už tretí mesiac po sebe dochádza k sústavnému poklesu počtu vrtov, ktorý naznačuje, že v budúcnosti dôjde k poklesu produkcie. Zatiaľ ale produkcia ropy rastie,” upozornil Vojtěch Cinert z Fio banky. Ako ďalej uviedol, počet ropných vrtov výrazne ovplyvňuje ceny ropy a na zverejnené údaje o znížení počtu ropa zareagovala poklesom

Nízke ceny ropy (okolo úrovní 55 – 60 USD za barel) naďalej deptajú ruskú ekonomiku, ktorá je z rozhodujúcej časti závislá na vývoze energií, a v kombinácii s protiruskými sankciami vedú krajinu do hlbokej recesie. Tamojšej ekonomike nepomáhajú ani naduté reči prezidenta Putina (“Na nás nik nemá, nikto by nemal žiť v ilúzii, že získa nad Ruskom vojenskú prevahu, pretože naši vojaci a dôstojníci sú vždy pripravení konať.”)

V čase, keď svet sa obáva ďalšej ruskej rozpínavosti a agresie, namierenej najmä voči krajinám okolo Baltského mora (Poľsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Fínsko), ako aj voči Gruzínsku (minulotýždňová “dohoda” medzi Rusko a gruzínskym regiónom Južné Osetsko o strategickej spolupráci), Putinovi nahráva nejednotnosť európskych lídrov v otázkach protiruských sankcií.

Kým poľskí predstavitelia zachovávajú voči agresívnemu Rusku tvrdý a nekompromisný postoj, maďarský premiér Viktor Orbán si pripíja na rusko-maďarské vzťahy a sníva o tom, že budúcnosť modernej Európy zabezpečí len priateľská spolupráca s Ruskom. Z blúznenia, ktoré podľa môjho názoru patrí do rúk psychiatrom, ho nevytrhli ani masové demonštrácie v mnohých maďarským mestách.

No a niekde uprostred, skôr však bližšie k Orbánovi je slovenský premiér Fico, ktorý donekonečna opakuje, že protiruské sankcie sú nezmyselné (čo nie je pravda!) a opozícia ho právom obviňuje, že sa nespráva ako premiér, ktorý má zastávať záujmy občanov Slovenska, ale ako riaditeľ plynárenského podniku, resp. ako Putinov agent. To druhé mu v nedeľu v televízii vykričal poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS).

Umravniť neposlušné hlasy!

Z domácich tém nemohol nezaujať návrh poslanca NR SR Miroslava Číža (Smer-SD) na rozšírenie počtu ozbrojených a bezpečnostných zložiek, a to zriadením Parlamentnej stráže. Jej príslušníci by riešili konfliktné situácie v parlamente a umravňovali neposlušných (zrejme opozičných) poslancov. V prípade, že by to nešlo podobrotky a neuposlúchli by a nehlasovali tak ako treba, ostrí muži by ich vyviedli z rokovacej sály.

Zmena rokovacieho poriadku by mala podľa Číža zabrániť neustálemu prerokovávaniu tých istých návrhov, keďže sa stáva, že poslanci na každej schôdzi diskutujú o tých istých návrhoch s tými istými alebo podobnými argumentmi, ale bez výsledku… Už sa to nebude diať!

Normálny človek v takej chvíli nevie, či má plakať alebo sa smiať.

Táto téma však nevzbudila väčší rozruch, lebo ju naplno prekričal pripravovaný a neskôr aj naostro realizovaný štrajk pracovníkov krajských a okresných súdov (štvrtok 19. februára).

Keď “vyššia moc” peniažky nájde

Zo 4 požiadaviek štrajkujúcich boli tri o peniazoch (zvýšiť rozpočet ministerstva spravodlivosti o štvrtinu, zabezpečiť materiálno-personálny a ekonomický chod súdov a zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu ich zamestnancov). Aj ja sám rozumiem týmto požiadavkam a štrajkujúcich som v tomto smere aspoň morálne podporil. Osobne poznám viacero zapisovateliek – asistentiek senátu a ďalších administratívnych pracovníkov súdov a viem ako málo zarábajú.

Nerozumiem ale ich 4. požiadavke “okamžite prijať osobitný zákon o postavení zamestnancov v justícii”. Preboha, čo chcú – aby sme sa im všetci zďaleka klaňali a okiadzali ich alebo aby mali postavenie verejného či dokonca ústavného činiteľa?! Veď ide o administratívnych pracovníkov, úradníkov a nie o sudcov, poslancov, prokurátorov či ďalších ústavných činiteľov…

Hlavnou požiadavkou ale predsa len boli peniaze a nie sociálny status. A vo chvíli, keď som sa zo správ dozvedel, že štrajkujúcich podporujú aj predsedovia niektorých súdov a Odborový zväz justície informoval, že dokonca aj minister spravodlivosti Borec podporuje ich požiadavky, napadlo mi, či to všetko nebude len dáka habaďúra. Slovom, dajaké divadlo, v ktorom štrajkujúci úprimne bojujúci o navýšenie rozpočtu svojho rezortu i zvýšenie platov sú napokon len štatistami v trápnej hre.

Nepriamo to naznačujú slová ministra Boreca, podľa ktorých “jeho rokovania s ministrom financií sú na dobrej ceste.” Nakoniec to celé skončí tak, že “vyššia moc” pritlačí na obidvoch ministrov, nejaké tie peniažky sa naškriabu a určitá časť požiadaviek štrajkujúcich sa splní. 

Situácia sa upokojí a z celého cirkusu víťazne vyjde premiér Fico so stúpajúcimi preferenciami a jeho dobrotivá sociálne mysliaca vláda, ktorá po dlhom urputnom boji predsa len vybojovala peniaze pre zamestnancov krajských a okresných súdov, ktorí – a to zopakujem – naozaj zarábajú mizerne.

Bude to tak ako s počasím. Keby nás teraz (rok pred voľbami) nedajbože postihli veľké rozmary počasia, snehová kalamita či kruté povodne, môžu za to predošlé vlády (možno Mečiar, ale určite Dzurinda a Radičová). Keď ale po februárových mrazivých ránach príde teplá jar, bude to zásluha našej ľudomilnej vlády a strany Smer-SD, ktorá ani nemá inú agendu, len bojovať za blaho občana.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Každá klobása má dva konce a niektorá aj tri... (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Každá klobása má dva konce a niektorá aj tri... (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Pavel Drahotský | 23.08.2017 00:00 Investori sa pýtajú: Kedy príde korekcia?

Na trhu sa objavujú špekulácie, že akcie sú už príliš drahé a čoskoro príde na trhy prepad. Dostávam k tejto téme veľa otázok, rád by som k nej uviedol pár poznámok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

23.08.2017 10:53 Euro vďaka očakávaniu ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania stúpa

Prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa o pretrvávajúcej vojenskej angažovanosti USA v Afganistane a o zámere zvýšiť počet vojakov v krajine, priniesol nový záväzok v zabíjaní teroristov, no nie pri budovaní národa, ako prezident sľuboval. D. Trump tiež kritizoval Pakistan za to, že ukrýva teroristov a požadoval zmenu ich správania. Súčasne spomenul aj Indiu, ktorú označil za partnera pri pomoci v rozvoji Afganistanu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.08.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 23. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 12:25 Najviac slovenských firiem so zahraničnými vlastníkmi patrí Čechom a Maďarom

Česi, Maďari a Rakúšania patria medzi najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Na absolútnu špičku sa zaraďujú práve naši západní susedia, ktorí u nás podľa najnovších dát vlastnia 9 857 spoločností. Je to o približne 300 podnikov viac ako na konci minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 10:16 Ranný prehľad trhov 22. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »