Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Kde sa berie inflácia?

Autor: Tomáš Gavenda | 16.09.2010 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 3 komentáre
Kde sa berie inflácia?

Inflácia je dennodenne skloňovaná na každom kroku. Takmer každý dokáže definovať infláciu ako nárast cien rôznych tovarov a služieb. Mnoho ľudí si myslí, že inflácia je zlá, ba dokonca, že je príčinou zla. Myslím si však, že nie je potrebné riešiť otázku užitočnosti či neužitočnosti inflácie. Inflácia je predovšetkým následok. A v tomto duchu sa jej budem venovať. Inflácia je totiž to, čo si sami „vyrobíme“.

Takmer všetci vieme, čo inflácia znamená. Či už vaša definícia bude viac či menej odborná, na tom až tak nezáleží. Vieme ju definovať na rôznych úrovniach. Avšak málokto sa spýta, odkiaľ sa vlastne tento jav berie. Zväčša sa medzi ekonómami a analytikmi vedie iba debata o tom, na akej úrovni by sme mali infláciu držať či aká vysoká v budúcnosti bude. Tieto otázky sú však často irelevantné alebo špekulačné. Málokto sa zamýšľa nad tým, čoho následkom inflácia vlastne je a prečo ju tu máme.

Friedmanova genialita

Budem vychádzať z definície inflácie od Miltona Friedmana. Tá hovorí, že inflácia je čisto peňažný jav. Friedmanova definícia dnes vyznie banálne. Pred niekoľkými desaťročiami však bola považovaná doslova za kacírsku.

Friedmanova hypotéza hovorí, že množstvo peňazí vydaných do obehu má byť pokrytých množstvom vyrobených tovarov a služieb. Z tejto hypotézy vyplýva, že ak množstvo vydaných peňazí do obehu je väčšie ako množstvo vyrobených statkov, nastáva znehodnotenie kúpnej sily peňazí. To má za následok zvýšenie cien tovarov a služieb z dôvodu, že v systéme existuje väčšie množstvo peňazí, ako by bolo teoreticky potrebné pre nulové tempo rastu cenovej hladiny. Existencia inflácie teda vypovedá aj o skutočnosti, že na tvorbu určitého objemu tovarov a služieb by bolo potrebných menej peňazí, ako v skutočnosti v systéme existuje.

Z uvedeného sa nám ponúka jedna podstatná otázka: Prečo nedosahujeme vyrovnaný pomer medzi množstvom vydaných peňazí a množstvom vyrobených statkov? Podľa Friedmanovej definície by tým pádom nemalo dochádzať k javu nazývanému inflácia. Odpoveď je možno jednoduchšia ako by sa mohlo zdať.

Peniaze, ktoré v systéme znižujú kúpyschopnosť tých peňazí, ktoré boli použité na tvorbu hodnôt, sú peniaze, ktoré je možné nadobudnúť bez tvorby reálnych hodnôt – teda skutočnej práce. Nedáva vám táto definícia zmysel? Táto definícia dáva čiastočnú odpoveď aj tým, ktorí si myslia, že úrok je to pravé zlo, ktoré škrtí ekonomický rozvoj a uvrhuje ľudí do otroctva. V prvom rade je to však nemravne rozsiahla možnosť zarábať peniaze bez práce. Či už je to prostredníctvom nereinvestovaného zisku alebo dividend. Vedecky sme si dokázali, tento poznatok vyriekol napríklad aj Friedman, že inflácia je spôsobovaná nesúladom vo veľkosti peňažnej masy a reálnej výroby.

Odkiaľ sa teda berú tie neproduktívne peniaze? Neberú sa z iného sveta. Jedná sa o peniaze, ktoré neboli investované späť do ekonomiky. Predstavujú zisky a dividendy, ktoré neboli reinvestované. Sú to sumy, o ktoré nás výrobky a služby stoja viac ako skutočne ich výroba stojí. Problém teda nie je v zisku či úroku. Podstatnou otázkou je najmä efektívna redistribúcia kreovaných peňažných zdrojov, samozrejme v súčinnosti s ďalšími potrebnými opatreniami. Existuje totiž množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu spôsobovať neefektívnu alokáciu kapitálu – nedostatočné konkurenčné prostredie, existencia monopolov, existencia kartelov, štátny intervencionizmus či cenové regulácie.

Baťove nadčasové poznatky sú aj dnes cenné

Tomáš Baťa, svetoznámy podnikateľ, v roku 1932 povedal na margo prelomu v hospodárskej kríze nasledujúci známy výrok: „Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme si zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich.“

Baťa veľmi trefne vystihol nielen podstatu a dôležitosť rozoznávania rozdielu medzi príčinami a následkami. Vystihol aj konkrétne príčiny hospodárskych kríz a možnosti riešenia tohto logického následku. Nepochybne Baťa pod mravnou biedou rozumel aj neúmerné zarábanie peňazí bez práce na úkor tých, ktorí hodnoty vytvárajú, plytvanie zdrojmi, plytvanie verejnými finančnými zdrojmi či narušovaním konkurenčnej súťaže. Podľa toho, aký bol Baťa podnikateľ a ako sa správal, môžeme posúdiť vážnosť a význam jeho odkazu. Tento odkaz skrýva aj po mnohých rokoch množstvo múdrostí.

Výnimočný ekonóm a výnimočné riešenia

Dovolím si tvrdiť, že jediný ekonóm, ktorý reálne dokázal vniesť poriadok do redistribučných vzťahov týkajúcich sa peňazí, bol Ludwig Erhard. Jednou z esenciálnych oblastí, prostredníctvom ktorej dosiahol počas takmer dvoch desaťročí každoročne len veľmi nízky rast cenovej hladiny, každoročne neprerušovaný výrazný rast HDP a plnú zamestnanosť, bol daňový systém. Pre hospodársky rozvoj Nemecka zničeného druhou svetovou vojnou bolo potrebné, aby sa do ekonomiky vracalo čo najviac peňazí. Erhard prišiel s unikátnymi opatreniami, ktoré nikto nikdy nezopakoval a pravdepodobne ani nezopakuje. Nemal by totiž podporu a zrejme ani odvahu.

Na zisky a dividendy, ktoré podnik vygeneroval a neinvestoval späť do podnikania uvalil 100% daň z príjmu. Aby nebolo možné obchádzať toto opatrenie prostredníctvom vyplácania vysokých príjmov prostredníctvom príjmov zo závislej činnosti, uvalil od určitej úrovne príjmu zo závislej činnosti daň z príjmu vo výške 95 %. Týmto spôsobom nikto nemohol poberať astronomické príjmy a „sedieť na nich“. Nemecký hospodársky zázrak by však nebol možný v súčinnosti s mnohými ďalšími ekonomickými opatreniami.

Ak podniky vytvorili zisky, tieto boli v drvivej väčšine reinvestované a neboli vyplatené vlastníkom biznisov, čím by spôsobili neopodstatnený a škodlivý nárast cenovej hladiny v ekonomike a zároveň by neprispeli k jej rozvoju. Pôsobili by opačne. A Erhard to vedel. Svojím spôsobom bol géniom.

Zisk, rozvoj slobodného podnikania a trhová ekonomika

Zisky v ekonomikách, môžeme sa na tento jav pozrieť aj agregátne, predstavujú sumy, ktoré zvyšujú ceny výrobkov a služieb a je potrebné ich zaplatiť v cenách výrobkoch a služieb. Je to objem peňazí, ktoré musíme priplatiť k hodnote – v tomto prípade cene - výrobných faktorov, ktoré boli použité na ich výrobu.

Aj v rámci podnikovej ekonomiky na stredných školách a aj na univerzitách sa tento fakt vyučuje. Predsa cena predávaného výrobku obyčajne predstavuje náklady na jeho tvorbu a zisk. Rovnako zo školy vieme, čo je inflácia a prečo existuje. Často sa však nedostatočne venujeme reálnym ekonomickým pochodom a príčinám.

Myslím si, že sa taktiež málo venujeme aj úlohe zisku či úroku v ekonomike a následkov, ktoré v ekonomike spôsobuje. Každopádne tieto ekonomické veličiny majú v ekonomike svoje miesto. Avšak problém nastáva v redistribúcií hodnôt, ktoré tvoríme v prostredí inflačných modelov ekonomík. Krízy budú vždy ohrozovať systémy trhových ekonomík a slobodného podnikania, ak sa nebudeme dostatočne venovať aj problematike efektívnej redistribúcie peňazí v ekonomike medzi rôznych ich účastníkov. Toto je však oblasť, ktorú ekonómovia pravdepodobne nepovažujú za veľmi dôležitú a smerodajnú.

Jean Paul Getty, úspešný americký podnikateľ, pred mnohými desiatkami rokov povedal, že svojich zamestnancov musí zaplatiť dostatočne a spravodlivo. Nielen preto, aby boli spokojní a poctivo pracovali, ale aj preto, aby tie peniaze potom mohli utratiť na trhu za výrobky a služby. Podobné myšlienky zdieľal aj Tomáš Baťa.

Deflácia verzus zisky

Prečo v období poklesu ekonomickej aktivity, nárastu nezamestnanosti či deleveragingu majetku nastáva deflácia? Správne, pretože miznú peniaze. V systéme ich ubúda, kúpyschopný a taktiež ochotný dopyt klesá. Neklesá aj ziskovosť podnikov resp. nie je množstvo podnikov v stratách? To závisí od sily kontrakcie. Od tejto sily závisí aj tvrdosť deflácie.

Medzi rozšírené a všeobecne uznávané názory patrí napríklad výrok: Zisk či dividendy sú ceny, ktoré je možné získať ako odmenu za to, že podnikateľ nesie riziko neúspechu. Nepopieram platnosť tohto výroku. Pre koho sa však kedy stal papier, nazývaný peniazmi šťastím? Nepotrebujeme náhodou fungujúci trh, možnosti slobodného podnikania a tvorby hodnôt? Z peňazí samotných sa nenajeme. Peniaze sú teda prostriedkom. Vyššie uvedený výrok o zisku je teda naplno platný. Avšak je vytrhnutý z kontextu. Navyše z makroekonomického hľadiska sú potrebné oveľa širšie a v súvislostiach zakomponované vedomosti. Širšie vedomosti sú nápomocné aj investorom. Dovolím si tvrdiť, že znalosť peňažného systému so všetkými jeho súvislosťami s reálnou ekonomikou sú kľúčové nielen pre investorov.

Myslím si, že ekonomika je živý organizmus, ku ktorému je potrebné sa stavať pragmaticky. V prvom rade je potrebné si uvedomiť komu, akým účelom a cieľom má hospodárstvo slúžiť. Až potom si môžeme povedať ako je vhodné žiadaný stav dosiahnuť.

Anketa

Čo čaká eurozónu?

Riadená inflácia. (48%)
 
Nezvládnutá vysoká inflácia. (35%)
 
Deflácia. (18%)
 Spolu hlasovalo 200 čitateľov
Kde sa berie inflácia?

Kde sa berie inflácia? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

 

Posledné pridané komentáre (celkem 3 komentáre)

RE: príčina inflácie TG | 26.09.2010 18:16
Inflacia Duri | 25.09.2010 21:36
príčina inflácie PF ml. | 21.09.2010 17:40

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Apolen | 23.10.2014 07:50 Je zodpovedné hospodárenie luxusom?

Rozšafné hospodárenie začalo. Len deň na to, ako Eurostat opticky znížil zadlženie Slovenska, Vláda SR oznámila, že dá cestovanie všetkých študentom a seniorom zadarmo. Účet za to vo výške najmenej 13 mil. eur zaplatia všetci pracujúci a inak zárobkovo činný.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.10.2014 00:00 Piť pivo za dve osemdesiat alebo investovať, keď tečie krv? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Európa je zasa raz na historickej križovatke a hrozí jej recesia. Priemerný Slováčisko chce mať preto peniaze v banke, ktorej nehrozí krach. Chce mať istotu, vysoký úrok a rizikovým akciám neverí. Je za tým „vrodená“ konzervatívnosť, štekajúci pes alebo Václav Klaus? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 16.10.2014 00:00 Rusko a Čína vytvárajú silnú protiamerickú koalíciu. Je to koniec americkej nadvlády?

Bývalý minister zahraničia USA Henry Kissinger tvrdí, že súčasná doba je jednou z najchaotickejších, čo kedy zažil. Každá časť sveta sa snaží nanovo vymedziť. Niektoré to robia zvnútra – ako napríklad Čína, a iné zase externe. Súčasná napätie v svetovej politike môže byť podľa neho začiatkom konca nadvlády Spojených štátov amerických. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.10.2014 00:00 Svet potrebuje podporu, čelí obrovským rizikám (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Päť kvietočkov na lúke, päť prštekov na ruke, spievala si po celý týždeň moja vnučka rátajúc na prštekoch do piatich, ako sa to učili v škôlke. Inšpirovalo ma to. Namiesto piatich kvietočkov však radšej vymenujem päť udalostí, ktoré podľa mňa najviac ovplyvňovali dianie na finančných trhoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 09.10.2014 00:00 Euro malo zlý tretí kvartál, vo štvrtom si možno polepší

Najpoužívanejšou porovnávacou základňou vo svete mien je americký dolár a podľa tejto základne malo euro vážne dosť slabý kvartál po celé tri mesiace. Aktuálne, teda na prelome septembra a októbra, sa pohybuje pod 1,2700. To znamená, že sa prepadlo voči doláru o viac ako sedem percent, čo je najväčší kvartálny prepad od tej doby, kedy sa eurozóna na konci roka 2011 zmietala v jednej zo svojich najhorších dlhových kríz. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.10.2014 10:32 EK zrejme vráti Talianom rozpočet na prepracovanie

Supervízia Európskej komisie nad národnými rozpočtami funguje. Najnovšia pravdepodobne komisia vráti štátny rozpočet Taliansku. Neposlúchlo totiž radu zníži štrukturálny deficit o 0,7 percenta HDP. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.10.2014 09:50 Eurostat prepočítal HDP eurozóny, zistil rast namiesto nuly

Od septembra platí na výpočet HDP v eurozóne nová metodika ESA 2010. Tá nahradila predchádzajúcu ESA 95 a prinesie vyššie hodnoty HDP. Musia sa prepočítať i staršieho hodnoty, aby štatisticky mohli porovnávať časové rady. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.10.2014 14:11 Už o niekoľko dní začne ECB vykupovať cenné papiere

Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure v Rige oznámil, že banka už v najbližších dňoch začne s nákupom cenných papierov, ako ohlásila pred pár týždňami.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.10.2014 09:16 Minimálna mzda porastie o takmer 8 percent

Minimálna mzda v SR sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 352 eur na 380 eur. Vzrastie tak o nárast o 7,95 percenta, čo je najväčší prírastok od roku 2009. Predseda vláda Robert Fico po rokovaní vlády povedal, „minimálna mzda je pre nás svätá vec“. Zamestnávatelia ale upozorňujú, že aby takéto zvýšenie nemalo negatívny vplyv na zamestnanosť, mal by ho štát kompenzovať odvodovými úľavami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.10.2014 08:46 Vláda posúva do parlamentu rozpočet s nízkym deficitom. Nejde však o jeho konečnú verziu

Vláda SR schvália v stredu 15. októbra rozpočet verejnej správy na budúci rok. Podľa neho by mal schodok hospodárenia okruhu verejných financií dosiahnuť 2,4 mld. eur, čo by malo byť 1,98 percenta HDP. Je to skresanie deficitu o pol percentuálneho bodu oproti augustovému návrhu. No navyšovanie sa očakáva ešte v parlamente. Čaká sa totiž na čísla z Eurostatu, ktoré by mohli povoliť zvyšovanie výdavkov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Furmaník st. | 13.10.2014 00:00 Svet potrebuje podporu, čelí obrovským rizikám (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Päť kvietočkov na lúke, päť prštekov na ruke, spievala si po celý týždeň moja vnučka rátajúc na prštekoch do piatich, ako sa to učili v škôlke. Inšpirovalo ma to. Namiesto piatich kvietočkov však radšej vymenujem päť udalostí, ktoré podľa mňa najviac ovplyvňovali dianie na finančných trhoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 09.10.2014 00:00 Euro malo zlý tretí kvartál, vo štvrtom si možno polepší

Najpoužívanejšou porovnávacou základňou vo svete mien je americký dolár a podľa tejto základne malo euro vážne dosť slabý kvartál po celé tri mesiace. Aktuálne, teda na prelome septembra a októbra, sa pohybuje pod 1,2700. To znamená, že sa prepadlo voči doláru o viac ako sedem percent, čo je najväčší kvartálny prepad od tej doby, kedy sa eurozóna na konci roka 2011 zmietala v jednej zo svojich najhorších dlhových kríz. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 16.10.2014 00:00 Rusko a Čína vytvárajú silnú protiamerickú koalíciu. Je to koniec americkej nadvlády?

Bývalý minister zahraničia USA Henry Kissinger tvrdí, že súčasná doba je jednou z najchaotickejších, čo kedy zažil. Každá časť sveta sa snaží nanovo vymedziť. Niektoré to robia zvnútra – ako napríklad Čína, a iné zase externe. Súčasná napätie v svetovej politike môže byť podľa neho začiatkom konca nadvlády Spojených štátov amerických. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 06.10.2014 00:00 Vieme, kto najviac visí na Rusku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Sú aj takí rodičia, ktorí keď zistia, že ich synáčik alebo dcérenka má zlú známku alebo poznámku za zlé správanie či nebodaj dostane pokarhanie, ani nezisťujú o čo ide, ale situáciu hneď riešia po svojom. Okamžite žiadajú preložiť dieťa do inej triedy alebo ho dajú do inej školy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »