Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Kde sa berie inflácia?

Autor: Tomáš Gavenda | 16.09.2010 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 3 komentáre
Kde sa berie inflácia?

Inflácia je dennodenne skloňovaná na každom kroku. Takmer každý dokáže definovať infláciu ako nárast cien rôznych tovarov a služieb. Mnoho ľudí si myslí, že inflácia je zlá, ba dokonca, že je príčinou zla. Myslím si však, že nie je potrebné riešiť otázku užitočnosti či neužitočnosti inflácie. Inflácia je predovšetkým následok. A v tomto duchu sa jej budem venovať. Inflácia je totiž to, čo si sami „vyrobíme“.

Takmer všetci vieme, čo inflácia znamená. Či už vaša definícia bude viac či menej odborná, na tom až tak nezáleží. Vieme ju definovať na rôznych úrovniach. Avšak málokto sa spýta, odkiaľ sa vlastne tento jav berie. Zväčša sa medzi ekonómami a analytikmi vedie iba debata o tom, na akej úrovni by sme mali infláciu držať či aká vysoká v budúcnosti bude. Tieto otázky sú však často irelevantné alebo špekulačné. Málokto sa zamýšľa nad tým, čoho následkom inflácia vlastne je a prečo ju tu máme.

Friedmanova genialita

Budem vychádzať z definície inflácie od Miltona Friedmana. Tá hovorí, že inflácia je čisto peňažný jav. Friedmanova definícia dnes vyznie banálne. Pred niekoľkými desaťročiami však bola považovaná doslova za kacírsku.

Friedmanova hypotéza hovorí, že množstvo peňazí vydaných do obehu má byť pokrytých množstvom vyrobených tovarov a služieb. Z tejto hypotézy vyplýva, že ak množstvo vydaných peňazí do obehu je väčšie ako množstvo vyrobených statkov, nastáva znehodnotenie kúpnej sily peňazí. To má za následok zvýšenie cien tovarov a služieb z dôvodu, že v systéme existuje väčšie množstvo peňazí, ako by bolo teoreticky potrebné pre nulové tempo rastu cenovej hladiny. Existencia inflácie teda vypovedá aj o skutočnosti, že na tvorbu určitého objemu tovarov a služieb by bolo potrebných menej peňazí, ako v skutočnosti v systéme existuje.

Z uvedeného sa nám ponúka jedna podstatná otázka: Prečo nedosahujeme vyrovnaný pomer medzi množstvom vydaných peňazí a množstvom vyrobených statkov? Podľa Friedmanovej definície by tým pádom nemalo dochádzať k javu nazývanému inflácia. Odpoveď je možno jednoduchšia ako by sa mohlo zdať.

Peniaze, ktoré v systéme znižujú kúpyschopnosť tých peňazí, ktoré boli použité na tvorbu hodnôt, sú peniaze, ktoré je možné nadobudnúť bez tvorby reálnych hodnôt – teda skutočnej práce. Nedáva vám táto definícia zmysel? Táto definícia dáva čiastočnú odpoveď aj tým, ktorí si myslia, že úrok je to pravé zlo, ktoré škrtí ekonomický rozvoj a uvrhuje ľudí do otroctva. V prvom rade je to však nemravne rozsiahla možnosť zarábať peniaze bez práce. Či už je to prostredníctvom nereinvestovaného zisku alebo dividend. Vedecky sme si dokázali, tento poznatok vyriekol napríklad aj Friedman, že inflácia je spôsobovaná nesúladom vo veľkosti peňažnej masy a reálnej výroby.

Odkiaľ sa teda berú tie neproduktívne peniaze? Neberú sa z iného sveta. Jedná sa o peniaze, ktoré neboli investované späť do ekonomiky. Predstavujú zisky a dividendy, ktoré neboli reinvestované. Sú to sumy, o ktoré nás výrobky a služby stoja viac ako skutočne ich výroba stojí. Problém teda nie je v zisku či úroku. Podstatnou otázkou je najmä efektívna redistribúcia kreovaných peňažných zdrojov, samozrejme v súčinnosti s ďalšími potrebnými opatreniami. Existuje totiž množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu spôsobovať neefektívnu alokáciu kapitálu – nedostatočné konkurenčné prostredie, existencia monopolov, existencia kartelov, štátny intervencionizmus či cenové regulácie.

Baťove nadčasové poznatky sú aj dnes cenné

Tomáš Baťa, svetoznámy podnikateľ, v roku 1932 povedal na margo prelomu v hospodárskej kríze nasledujúci známy výrok: „Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme si zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich.“

Baťa veľmi trefne vystihol nielen podstatu a dôležitosť rozoznávania rozdielu medzi príčinami a následkami. Vystihol aj konkrétne príčiny hospodárskych kríz a možnosti riešenia tohto logického následku. Nepochybne Baťa pod mravnou biedou rozumel aj neúmerné zarábanie peňazí bez práce na úkor tých, ktorí hodnoty vytvárajú, plytvanie zdrojmi, plytvanie verejnými finančnými zdrojmi či narušovaním konkurenčnej súťaže. Podľa toho, aký bol Baťa podnikateľ a ako sa správal, môžeme posúdiť vážnosť a význam jeho odkazu. Tento odkaz skrýva aj po mnohých rokoch množstvo múdrostí.

Výnimočný ekonóm a výnimočné riešenia

Dovolím si tvrdiť, že jediný ekonóm, ktorý reálne dokázal vniesť poriadok do redistribučných vzťahov týkajúcich sa peňazí, bol Ludwig Erhard. Jednou z esenciálnych oblastí, prostredníctvom ktorej dosiahol počas takmer dvoch desaťročí každoročne len veľmi nízky rast cenovej hladiny, každoročne neprerušovaný výrazný rast HDP a plnú zamestnanosť, bol daňový systém. Pre hospodársky rozvoj Nemecka zničeného druhou svetovou vojnou bolo potrebné, aby sa do ekonomiky vracalo čo najviac peňazí. Erhard prišiel s unikátnymi opatreniami, ktoré nikto nikdy nezopakoval a pravdepodobne ani nezopakuje. Nemal by totiž podporu a zrejme ani odvahu.

Na zisky a dividendy, ktoré podnik vygeneroval a neinvestoval späť do podnikania uvalil 100% daň z príjmu. Aby nebolo možné obchádzať toto opatrenie prostredníctvom vyplácania vysokých príjmov prostredníctvom príjmov zo závislej činnosti, uvalil od určitej úrovne príjmu zo závislej činnosti daň z príjmu vo výške 95 %. Týmto spôsobom nikto nemohol poberať astronomické príjmy a „sedieť na nich“. Nemecký hospodársky zázrak by však nebol možný v súčinnosti s mnohými ďalšími ekonomickými opatreniami.

Ak podniky vytvorili zisky, tieto boli v drvivej väčšine reinvestované a neboli vyplatené vlastníkom biznisov, čím by spôsobili neopodstatnený a škodlivý nárast cenovej hladiny v ekonomike a zároveň by neprispeli k jej rozvoju. Pôsobili by opačne. A Erhard to vedel. Svojím spôsobom bol géniom.

Zisk, rozvoj slobodného podnikania a trhová ekonomika

Zisky v ekonomikách, môžeme sa na tento jav pozrieť aj agregátne, predstavujú sumy, ktoré zvyšujú ceny výrobkov a služieb a je potrebné ich zaplatiť v cenách výrobkoch a služieb. Je to objem peňazí, ktoré musíme priplatiť k hodnote – v tomto prípade cene - výrobných faktorov, ktoré boli použité na ich výrobu.

Aj v rámci podnikovej ekonomiky na stredných školách a aj na univerzitách sa tento fakt vyučuje. Predsa cena predávaného výrobku obyčajne predstavuje náklady na jeho tvorbu a zisk. Rovnako zo školy vieme, čo je inflácia a prečo existuje. Často sa však nedostatočne venujeme reálnym ekonomickým pochodom a príčinám.

Myslím si, že sa taktiež málo venujeme aj úlohe zisku či úroku v ekonomike a následkov, ktoré v ekonomike spôsobuje. Každopádne tieto ekonomické veličiny majú v ekonomike svoje miesto. Avšak problém nastáva v redistribúcií hodnôt, ktoré tvoríme v prostredí inflačných modelov ekonomík. Krízy budú vždy ohrozovať systémy trhových ekonomík a slobodného podnikania, ak sa nebudeme dostatočne venovať aj problematike efektívnej redistribúcie peňazí v ekonomike medzi rôznych ich účastníkov. Toto je však oblasť, ktorú ekonómovia pravdepodobne nepovažujú za veľmi dôležitú a smerodajnú.

Jean Paul Getty, úspešný americký podnikateľ, pred mnohými desiatkami rokov povedal, že svojich zamestnancov musí zaplatiť dostatočne a spravodlivo. Nielen preto, aby boli spokojní a poctivo pracovali, ale aj preto, aby tie peniaze potom mohli utratiť na trhu za výrobky a služby. Podobné myšlienky zdieľal aj Tomáš Baťa.

Deflácia verzus zisky

Prečo v období poklesu ekonomickej aktivity, nárastu nezamestnanosti či deleveragingu majetku nastáva deflácia? Správne, pretože miznú peniaze. V systéme ich ubúda, kúpyschopný a taktiež ochotný dopyt klesá. Neklesá aj ziskovosť podnikov resp. nie je množstvo podnikov v stratách? To závisí od sily kontrakcie. Od tejto sily závisí aj tvrdosť deflácie.

Medzi rozšírené a všeobecne uznávané názory patrí napríklad výrok: Zisk či dividendy sú ceny, ktoré je možné získať ako odmenu za to, že podnikateľ nesie riziko neúspechu. Nepopieram platnosť tohto výroku. Pre koho sa však kedy stal papier, nazývaný peniazmi šťastím? Nepotrebujeme náhodou fungujúci trh, možnosti slobodného podnikania a tvorby hodnôt? Z peňazí samotných sa nenajeme. Peniaze sú teda prostriedkom. Vyššie uvedený výrok o zisku je teda naplno platný. Avšak je vytrhnutý z kontextu. Navyše z makroekonomického hľadiska sú potrebné oveľa širšie a v súvislostiach zakomponované vedomosti. Širšie vedomosti sú nápomocné aj investorom. Dovolím si tvrdiť, že znalosť peňažného systému so všetkými jeho súvislosťami s reálnou ekonomikou sú kľúčové nielen pre investorov.

Myslím si, že ekonomika je živý organizmus, ku ktorému je potrebné sa stavať pragmaticky. V prvom rade je potrebné si uvedomiť komu, akým účelom a cieľom má hospodárstvo slúžiť. Až potom si môžeme povedať ako je vhodné žiadaný stav dosiahnuť.

Anketa

Čo čaká eurozónu?

Riadená inflácia. (48%)
 
Nezvládnutá vysoká inflácia. (34%)
 
Deflácia. (18%)
 Spolu hlasovalo 207 čitateľov
Kde sa berie inflácia?

Kde sa berie inflácia? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

 

Posledné pridané komentáre (celkem 3 komentáre)

RE: príčina inflácie TG | 26.09.2010 18:16
Inflacia Duri | 25.09.2010 21:36
príčina inflácie PF ml. | 21.09.2010 17:40

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Martin Gulka | 17.04.2015 00:00 Je Slovak Telekom vhodnou investičnou príležitosťou? Analyzujeme za vás

Už o nedlho budú mať občania možnosť zúčastniť sa na poslednej veľkej privatizácii. Bude sa predávať 49 percent Slovak Telekom (ST) a pre retail, teda i domácnosti, z toho pôjde jedna štvrtina. Na teraz sa navyše hovorí o zľave pre občanov vo výške päť percent z ceny. Je ale ST vhodnou investíciou? V akom stave sa nachádza firma? Pozreli sme sa na to v našej analýze.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.04.2015 00:00 Je čas vhodný na úvery a pôžičky alebo vrátime Európu Keltom? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Na prvý pohľad by všetko mohlo byť o.k., na trhoch totiž panuje jedinečná makroekonomická situácia, akurát by bolo treba prekročiť svoj tieň. Nikomu sa to ale nechce a tak všetko zostáva po starom, vrátane neistôt. Pravdou je aj to, že Starý kontinent začína opantávať nové šialenstvo. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 10.04.2015 00:00 Vo Francúzsku nie je tak zle, aby mohlo byť lepšie

Francúzsko bolo niekedy symbolom ekonomického úspechu. Krajina udávala tempo technologickým inováciám a patrila medzi ekonomických lídrov. Dnes sa jej konkurencieschopnosť rapídne zhoršila. Zaostáva za Nemeckom. Trápia ju marginalizované komunity, prebujnelá byrokracia a vysoké dane. No najväčším problémom Francúzska je pomalý rast, ktorý ho nenúti k reformám. Politici majú malú motiváciu zavádzať bolestivé, ale potrebné zmeny. Voliči nie sú ochotní ich akceptovať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 01.04.2015 00:00 Model plánovanej ekonomiky z ostatných ôsmich rokov sa blíži ku koncu

Bude tento rok rastom európskych akcií? Saxo bank si myslí, že áno. Už doteraz európske účastiny vzrástli o 14 percent a trend by mohol pokračovať i v ďalšej časti roka. Zlato však stále bude v područí silného dolára. Na trhy sa vráti stabilita. Prognózuje to Saxo Bank vo výhľade na druhý kvartál. Banka ale upozorňuje na riziká, ktoré hrozia pre očakávanie zvyšovania sadzieb Fedu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 30.03.2015 00:00 Už len čakám, kedy moja 4-ročná vnučka povie, že máme odísť z eurozóny (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Týždeň sa opäť raz začal poklesom cien ropy. Pomohlo mu vyhlásenie saudsko-arabských predstaviteľov o tom, že neznížia produkciu, aby podporili rast cien čierneho zlata. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

16.04.2015 09:22 M. Draghi poprel špekulácie o obmedzení QE

Prezident ECB Mario Draghi poprel na stredajšej tlačovej konferencii špekulácie o obmedzení, alebo skoršom ukončení kvantitatívnom uvoľňovaní. Naopak vyjadril svoje počudovanie nad úvahami o obmedzení len mesiac fungujúceho programu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.04.2015 09:05 Francúzska vláda predstavila plán úspor

Krajina galského kohúta by mala v nasledujúcich dvoch rokoch ušetriť až deväť miliárd eur, čo by malo jej rozpočtový deficit dostať v roku 2017 pod cieľové tri percentá.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.04.2015 08:47 Žiadne skoršie ukončenie QE sa konať nebude

Obchodná seansa v strede týždňa priniesla pokojný vývoj na finančných trhoch. Hlavná pozornosť sa sústredila na rozhodnutie o hlavnej úrokovej sadzbe v eurozóne a následnej tlačovej konferencii v podaní ECB . O prekvapenie sa nepostaral guvernér ECB, ale žena, ktorá ho obsypala konfetami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.04.2015 12:21 Medziročný pokles cien sa v marci podľa očakávaní zmiernil

Medziročný pokles cien sa v marci v súlade s očakávaniami spomalil. Spotrebiteľské ceny podľa údajov Štatistického úradu SR v marci v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástli o 0,1%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa tak ich pokles zmiernil z –0,5% na –0,3%. Dôvody marcového rastu cien, resp. spomalenia ich medziročného poklesu, treba hľadať u cien potravín a cien pohonných hmôt. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.04.2015 10:55 Dohodne sa Grécko s Európou alebo s Ruskom?

Grécko a eurozóna sa doťahujú o podmienkach poslednej fázy finančnej pomoci. Krajina nie je ochotná k ďalším ráznejším reformám. Grécky premiér tento týždeň nečakane navštívil Moskvu Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 10.04.2015 00:00 Vo Francúzsku nie je tak zle, aby mohlo byť lepšie

Francúzsko bolo niekedy symbolom ekonomického úspechu. Krajina udávala tempo technologickým inováciám a patrila medzi ekonomických lídrov. Dnes sa jej konkurencieschopnosť rapídne zhoršila. Zaostáva za Nemeckom. Trápia ju marginalizované komunity, prebujnelá byrokracia a vysoké dane. No najväčším problémom Francúzska je pomalý rast, ktorý ho nenúti k reformám. Politici majú malú motiváciu zavádzať bolestivé, ale potrebné zmeny. Voliči nie sú ochotní ich akceptovať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 30.03.2015 00:00 Už len čakám, kedy moja 4-ročná vnučka povie, že máme odísť z eurozóny (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Týždeň sa opäť raz začal poklesom cien ropy. Pomohlo mu vyhlásenie saudsko-arabských predstaviteľov o tom, že neznížia produkciu, aby podporili rast cien čierneho zlata. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 01.04.2015 00:00 Model plánovanej ekonomiky z ostatných ôsmich rokov sa blíži ku koncu

Bude tento rok rastom európskych akcií? Saxo bank si myslí, že áno. Už doteraz európske účastiny vzrástli o 14 percent a trend by mohol pokračovať i v ďalšej časti roka. Zlato však stále bude v područí silného dolára. Na trhy sa vráti stabilita. Prognózuje to Saxo Bank vo výhľade na druhý kvartál. Banka ale upozorňuje na riziká, ktoré hrozia pre očakávanie zvyšovania sadzieb Fedu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »