Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Komodity: Aká je skutočná cena zlata?

Autor: Peter Margetiny | 16.11.2010 00:00 | Kategórie: Investície | 8 komentárov
Komodity: Aká je skutočná cena zlata?

O manipulácii zlata (a aj striebra) bolo toho popísané naozaj dosť. Niekedy sa zdá, že investori sú síce presvedčení o manipulácii tohto trhu, ale nevedia presne ako takýto manipulačný mechanizmus funguje. Poďme si teda ozrejmiť fakty, ktoré nám poslúžia k pochopeniu, čo sa vlastne na trhu so zlatom deje. Vychádzať budeme zo štúdie Adriana Douglasa, člena správnej rady Gold Anti – Trust Action Committee (GATA).

Vo víne je pravda

Princíp potláčania skutočnej ceny zlata si ilustrujeme na jednoduchom príklade. Predpokladajme, že investor chce nakúpiť víno a uskladniť ho do pivnice s cieľom jeho neskoršieho predaja v čase, keď víno dozreje a bude oň veľký záujem. Existujú dvaja obchodníci; obchodník A a obchodník B. Obidvaja predávajú víno za cenu 10$ za jednu fľašu. Obchodník A ponúkne investorovi balenie dvoch fliaš vína za 15$. Investor túto ponuku akceptuje a myslí si, že uzavrel obchod s vynikajúcimi podmienkami. Ale obchodník je podvodník. Investorovi doručí jednu fľašu vína, avšak druhá fľaša je naplnená vodou. Investor zaplatil za jednu fľašu 7,50$, ale fľaša vína je bezcenná a tak vskutku zaplatil 15$ za fľašu skutočného vína.

Obchodník B sa o tejto podvodnej schéme dozvedel od zamestnanca obchodníka A a rozhodne sa, že bude hrať rovnakú hru. Obchodník B ponúkne investorovi 2 fľaše za 10$. Investor to akceptuje a opäť nevedomky prijme jednu fľašu vína a jednu fľašu vody. Cena za fľašu teraz klesla na 5$, ale keďže druhá fľaša je bezcenná, investor zaplatil za skutočnú fľašu vína 10$. Obchodníci pokračujú v podvádzaní investora ponúkaním 3 fliaš (1x víno a 2x voda), a potom aj 5 fliaš (1x víno, 4x voda). Po niekoľkých mesiacoch je investorovi ponúknuté balenie 10 fliaš, ktoré pozostáva z 1 fľaše skutočného vína a z 9 fliaš vody, za cenu 10$. To znamená, že v prepočte zaplatil investor za jednu fľašu iba 1$, ale v skutočnosti zaplatil investor za pravé víno (s tým, že o tomto podfuku nemá tušenia) cenu 10$, pretože zvyšných 9 fliaš je bezcenných.

V tomto okamihu už investor začína pochybovať, že sa niekedy začne jeho investícia zhodnocovať ako plánoval a rozhodne sa predať všetky svoje fľaše v pivnici obchodníkom za cenu 1$/fľaša a o tomto podvode sa nikdy nedozvie. Ale aj veľa ďalších investorov, ktorí skutočne vlastnia pravé víno začne strácať nádej pri pohľade na trhovú cenu a aj títo investori sa rozhodnú zbaviť sa svojho vína a prosia obchodníkov, aby vykúpili ich (skutočné) víno za 1$ za fľašu. Obchodníci vykúpia všetko víno za cenu iba 1$ a sú tak pripravení pokračovať vo svojom podvode s ďalšími investormi. Kľúčovým faktom je to, že cena za 1 fľašu je priemernou cenou toho, čo sa vyhlasuje za víno (víno + voda), a táto cena klesla z 10$ za fľašu na 1$ za fľašu, avšak cena skutočného vína sa stále pohybovala v pásme 15$ až 10$ za fľašu, ale investor si túto skutočnosť nikdy neuvedomil, tak ako si nebol vedomý nákupu nepravého vína.

Frakčné víno

Teraz si predstavme, že investor nechce vlastniť vínnu pivnicu, a namiesto toho požaduje, aby obchodníci s vínom skladovali víno u tohto obchodníka. Tí by sa už viac nemuseli obťažovať predajom falošného vína, ale mohli by začať využívať operácie “frakčných rezerv”. V poslednom uvedenom príklade, ktorý spočíval v predaji 10 fliaš vína by to pre obchodníkov znamenalo, že 1 fľašu by mali fyzicky uloženú na sklade a zvyšných 9 by bolo iba položkami v účtovnej knihe, ktoré môžeme nazvať “papierovým vínom”. Obchodníci teraz prevádzkujú podnikanie s vínom, v ktorom je iba 10% všetkých obchodov krytých skutočným vínom.

“Papierové víno” je v účtovníctve ohodnotené na 1$ za fľašu, ale v skutočnosti je bezcenné, pretože jednoducho neexistuje. Z toho vyplýva, že 1 fľaša skutočného vína má hodnotu 10$. 90% pokles v trhovej cene vína z 10$ na iba 1$ ničí investorov vína a samozrejme ničí aj výrobcov vína, ktorí musia predávať svoju produkciu za 1$/fľaša. Skutočná cena vína je cena, ktorá by existovala, ak by sme neboli svedkami „riedenia“ tejto ceny „papierovým vínom“. Skutočná cena (SC) je trhová cena (TC) vydelená percentom frakčných rezerv (PFR). SC=TC/PFR. V tomto prípade 1$/0,1 = 10$.

Ako môžu investori skoncovať s týmto podvodom? Jednoducho tak, že budú žiadať dodávku „fyzických“ fliaš vína. Percento frakčných rezerv by bolo donútené dosiahnuť hodnotu 100%, keďže platby by boli vykonávané v hotovosti alebo by celý systém frakčných rezerv zažil „default“, ktorým by sa eliminoval vplyv „papierového vína“ na skutočnú cenu vína, ktorá je v našom prípade 10$.

Víno a zlato

Cena zlata je stláčaná nadol rovnakým spôsobom. Pretože reálne zlato a „papierové zlato“ je predávané systémom, ktorý ich nedokáže rozlíšiť a rovnako sú uskladňované pre investorov, potom sa „cena zlata“ rovná priemeru reálneho zlata a (neexistujúceho) papierového zlata.

Uvažujme teda, že cena zlata je priemernou trhovou cenou „všetkého“ zlata – to znamená papierového a aj reálneho fyzického zlata. Toto je cena zlata, ktorá sa každodenne uvádza ako tá pravdivá. Ak jedna unca fyzického zlata poskytuje „krytie“, povedzme pre 45 uncí „zlata“, ktoré sú na trhu predané, potom je skutočná cena potláčaná. Pri cene zlata 1.200$ za uncu by 45 uncí stálo 54 000$. Ale ak 44 uncí predstavuje bezcenný papier a iba 1 unca je reálnym fyzickým zlatom, potom skutočná cena, ktorá sa platí za skutočnú uncu je 54.000$. Ak však investor nikdy nepristúpi k fyzickému vysporiadaniu svojho kontraktu, potom nemá šancu uvedomiť si, že jeho investícia je krytá iba jednou uncou, a nie 45.

Poďme odhadnúť aké je percento frakčného rezervného systému na trhu so zlatom. Ponuka fyzického zlata je limitovaná množstvom zlata vyťaženého v baniach, na približne 2.200 ton ročne. Toto množstvo sa prirodzene môže dočasne mierne meniť, ale väčšinu času osciluje okolo uvedených 2.200 ton. A tak jediným spôsobom ako dramaticky zvýšiť ponuku, ktorá by výrazne mohla potláčať cenu zlata je zvýšenie ponuky papierového zlata. Na trhu so zlatom bude pomer reálneho zlata k celkovému zlatu (fyzické + papierové) relatívne stály.

Podľa správy LBMA (London Bullion Market Association), obchodujú jej členské „bullion banky“ v priemere okolo 20 miliónov uncí denne. Londýnsky trh tvorí približne 90% globálnych objemov a tak veľkosť celého trhu sa odhaduje na 22,2 milióna uncí denne, čo na ročnej báze predstavuje 180 555 ton.

Skutočná ponuka fyzického zlata sa odhaduje na 4.000 ton za rok (ťažba nového zlata + „šrotovanie“ zlata + zbavovanie sa prebytočných zásob zlata zo strany rôznych subjektov). Pomer obchodov celkového zlata ku skutočnému fyzickému obchodovanému zlatu je potom 180 555/4000 = 45.

To znamená, že sa v priemere obchoduje na trhu 45 uncí „zlata“, ale iba 1 unca z tohto počtu má formu reálne existujúcej unce. Povedané inak, celkové obchodovanie so zlatom je v priemere kryté iba 2,2 percentami fyzického zlata. Rovnako ako v našom príklade o víne, ak predpokladáme, že papierové zlato nemá žiadnu hodnotu, potom skutočná cena zlata je 54.000$ za uncu (pri cene 1200$ za aktuálnu „trhovú“ cenu unce). Pri cene 14.00$ za takto „riedenú“ uncu, je reálna cena jednej unce až 63 000$.

Zhrnutie

Zhrňme si v pár bodoch najdôležitejšie fakty:

  • Cena zlata je tlačená smerom nadol prostredníctvom frakčného rezervného „bullion“ bankovníctva.
  • Frakčný rezervný systém má za následok, že na trhu so zlatom sa v priemere predáva 45 uncí zlata, z ktorých iba jedna unca má podobu fyzického zlata. Inými slovami, krytie na trhu so zlatom dosahuje úroveň iba 2,2% krytia fyzickou komoditou.
  • Skutočná cena fyzického zlata je v súčasnosti približne 63.000$ za uncu (ak by neexistoval systém frakčného rezervného „bullion“ bankovníctva). Pri existencii takéhoto systému, ktorý je krytý skutočným zlatom iba 2,2 percentami, je trhová cena „zlata“ redukovaná na 1400$ za uncu.

Nakoniec sa dostávame k otázke riešenia tohto „problému“. To je veľmi jednoduché a síce, triezvo rozmýšľajúci investor by mal nakúpiť za svoje doláre čo najviac fyzického zlata, pokiaľ je to ešte možné. Pri 2,2% krytí v súčasnosti môže získať za svoje peňažné prostriedky 100% krytie tým, že kúpi ozajstné zlato. „Diskont“ vo výške 97,8% už nemusí trvať dlho.

Autor je analytik TRIMBroker.
Komodity: Aká je skutočná cena zlata?

Komodity: Aká je skutočná cena zlata? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Posledné pridané komentáre (celkem 8 komentárov)

RE: trojclenka s objemem? martinusss | 10.09.2011 11:53
Skutocna? Flashi | 26.07.2011 17:52
drzat zlato doma ? tosomo | 08.12.2010 11:46
RE: A čo ak zlato nikto nepotrebuje ? Peter | 21.11.2010 23:07
trojclenka s objemem? gargamel | 17.11.2010 16:42

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Pavel Drahotský | 23.02.2017 00:00 Sme uprostred revolúcie – ETF fondy získavajú na atraktivite

Objem majetku spravovaného takzvanými burzovo obchodovanými fondami (exchange traded funds – ETF) v posledných rokoch prudko rastie. Podľa údajov londýnskej spoločnosti ETFGI už celosvetovo dosahuje takmer 3,5 bilióna amerických dolárov. Najmä v Spojených štátoch amerických, ale už aj v západnej Európe sú tieto fondy čoraz populárnejšie. Záujem o ne majú najmä investori nespokojní s klasickými podielovými fondami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Peter Apolen | 03.02.2017 00:00 Máte peniaze v garantovanom penzijnom fonde? Oberáte sa o zhodnotenie

Mnohí tridsiatnici, ktorí si budú sporiť i viac ako 30 rokov, majú svoje peniaze v druhom pilieri výhradne v garantovanom fonde, čím sa oberajú o možnosť ťažiť z nárastu ekonomík v budúcnosti. Podľa štatistík tak robí až 90 percent sporiteľov. Dôkazom je aktuálny rast akciových trhov, ale i výsledky indexových ako aj akciových fondov v druhom pilieri za minulý rok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

22.02.2017 23:36 Streda bohatá na makrodáta

Stred týždňa bol tradične silný na makroekonomické dáta, najmä v Európe. Rakúska inflácia vzrástla z 1.4% na 2%, pri očakávaniach analytikov na úrovni 1.7%. Na mesačnej báze klesla z 0.5% na –0.3%, v súlade s očakávaniami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 11:20 Akciové indexy dosiahli nové rekordy

Index Dow Jones dosiahol v utorok nový rekord, keď prvýkrát prekonal hranicu 20 700 bodov. Potiahli ho najmä dobré hospodárske výsledky amerického maloobchodu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 22. februára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 09:01 To bude tanec aneb Koruna po konci intervencí

Základní otázkou dnešní doby je: Kdo nakoupí ty obrovské zásoby spekulativních korun, které si nasyslili investoři v očekávání konce intervencí? Neboť ono je výborné spekulovat, jen musí být po ruce hejl, který to zaplatí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »