Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Koruna a forint sú na niekoľkoročných minimách. Čo to znamená pre Slovensko?

Koruna a forint sú na niekoľkoročných minimách. Čo to znamená pre Slovensko?

Na regionálnom devízovom trhu sme tento týždeň svedkami naozaj zaujímavého vývoja. Česká koruna je na úrovni roka 2009 a maďarský forint zhruba na prelome rokov 2011 a 2012. Pre Slovákov to znamená zlacnenie nákupov v týchto krajinách a zároveň lacnejšiu tamojšiu dovolenku, no horšie na tom sú tí, ktorí v týchto krajinách pracujú a dostávajú výplatu v oslabených menách.

Všetko odštartovala ešte minulý štvrtok česká ČNB, ktorá pritvrdila rétoriku a uviedla, že kurz koruny voči euru bude brániť minimálne do začiatku roka 2016. Doposiaľ pritom uvádzala, že devízové intervencie bude využívať ako nástroj uvoľnenia menovej politiky „len“ do polovice roka 2015. Česká „kačka“ sa v reakcii na tieto vyhlásenia pobrala nadol a voči euru sa v stredu 6. 8. oslabila až nad hladinu 28 EURCZK, čo je jej najslabšia úroveň od marca 2009. Slabá česká koruna však momentálne našim susedom vyhovuje, nakoľko napomáha udržiavaniu cenovej stability.

Oslabovanie sa však nepostihlo len českú korunu. Čierneho Petra si v ruke našla iná mena, a to maďarský forint. Mena našich maďarských susedov tento týždeň oslabila už na dvaapolročné minimum voči euru, keď si pohoršila na úroveň 317 EURHUF. Za dva týždne tak maďarská mena stratila na sile tri percentá. Na slabších úrovniach sa maďarský forint naposledy obchodoval na prelome rokov 2011 a 2012, kedy prelomil aj hladinu 320 EURHUF.

Pod aktuálne oslabovanie sa forintu sa podpisujú aj snahy investorov „utiecť“ z forintových investícií, keď podľa trhových šumov dochádza k snahám o pomerne veľké výpredaje foritového dlhu. Na nálade v utorok obchodníkom zrejme nepridali ani správy, že maďarská centrálna banka MNB uvalila pokutu pre 58 lokálnych finančných inštitúcií, ktoré podľa nej neoprávnene zdvihli poplatky pre klientov za svoje služby. Celková výška pokuty dosiahla 386,5 mil. HUF, teda vyše 1,2 mil. EUR.

Hoci nálada v maďarskom súkromnom sektore sa v jarných mesiacoch držala na niekoľkoročných maximách, zahraničie Maďarsko tak pozitívne nevnímalo. To sa nakoniec potvrdilo i v samotnej maďarskej ekonomike, kde sa v ostatných týždňoch nálada dostala na osemmesačné dno.

Jedným z dôvodov bolo pokračujúce uvoľňovanie menovej politiky centrálnou bankou, ktorá v júli pristúpila k zníženiu základnej sadzby už po dvadsiatyštvrtýkrát v rade na historické minimum 2,10 %. Za 24 mesiacov, teda od augusta 2012, znížila MNB základnú úrokovú sadzbu o – 4,90 p. b. Maďari zrejme nemajú v obľube okrúhle čísla, pretože centrálna banka v následnom stanovisku uviedla, že týmto krokom sa dva roky trvajúce uvoľňovanie menovej politiky v Maďarsku končí. Na túto správu najskôr maďarský forint reagoval miernym posilnením pod hladinu 307 EURHUF. Keď však prvotné nadšenie opadlo, forint sa postupne zosunul až na spomínané dvaapolročné minimum 317 EURHUF.

Maďarsko však v súčasnosti nesvieti v hľadáčiku investorov aj z ďalšieho prozaického hľadiska, ktorým je jeho rating. Úverovú spoľahlivosť Maďarska hodnotia dve z troch najväčších ratingových agentúr v špekulatívnom pásme, čo krajine na atraktivite nepridáva.

Tŕňom v oku maďarského premiéra sú banky. Najmä tie zahraničné

Popri tom sú v súvislosti s Maďarskom až pričasto skloňované neštandardné plány vlády Viktora Orbána, najmä čo sa pôsobenia zahraničných bánk na maďarskom trhu týka. Maďarský premiér je známy svojím názorom, že v Maďarsku by mali pôsobiť najmä maďarské banky. Okrem toho maďarskí zákonodarcovia so zvolením ústavného súdu schválili legislatívu, na základe ktorej musia tamojšie banky odškodniť svojich klientov s úvermi v cudzích menách. Priemerný klient by pritom mohol od svojej banky dostať odškodné vo výške niekoľkých stotisíc forintov, teda tisícok eur. Legislatíva prinúti banky vyplatiť klientom naspäť všetky, podľa vlády neférovo, účtované poplatky, a to či už vo forme kurzových spreadov, jednostranných úprav zmlúv či zvýšení úrokových sadzieb.  

Ratingová agentúra Fitch následne vo svojom stanovisku uviedla, že banky pôsobiace na maďarskom trhu budú potrebovať od svojich matiek nový kapitál, aby sa dokázali vyrovnať so stratami, ktoré prinesie balík opatrení spojených s kritickými pôžičkami. Banky pôsobiace na maďarskom trhu medzičasom počítajú budúce straty a vytvárajú rezervy a opravné položky. Odísť z mimoriadne krehkého bankového trhu sa však zatiaľ nechystajú.

Na ružiach ustlané nemajú v Maďarsku ani média

Banky ale nie sú jedinými inštitúciami, ktoré majú na maďarskú vládu ťažké srdce. Maďarský premiér Orbán nemá veľmi v láske ani média a už dlhšie hovorí o škodlivosti reklamy pre spoločnosť. Maďarská vláda preto prišla s ďalšou kontroverznou novinkou, ktorou je daň z reklamy. Sadzba novej dane z reklamy by sa mala pohybovať od 0 % do 40 % v závislosti od výšky príjmov dotknutých spoločností. Nová daň by tak mohla negatívne zasiahnuť najmä najväčších poskytovateľov reklamného priestoru, ktorými sú celoštátne televízie. Do maďarského štátneho rozpočtu by ale ročne mohlo natiecť osem až desať miliárd forintov.

Európska komisia sa v lete rozhodla pozrieť na zúbok kontroverznej novinke z dielne maďarskej vládnej strany Fidesz, ktorej cieľom je mimoriadne zdaniť spoločnosti ponúkajúce reklamný priestor. Sadzba dane na úrovni až do 40 % môže byť pre dotknuté média likvidačná, keďže príjmy z reklamy investujú nielen do spravodajstva a vlastnej tvorby, ale aj na prevádzku. Printové média na protest zakomponovali do svojich vydaní prázdne strany a televízie na štvrť hodinu prerušili vysielanie.

Pohyby menových kurzov cítia aj naše peňaženky

Hoci my, bežní obyvatelia, si výkyvy v menových kurzoch na devízovom trhu až tak neuvedomujeme, každého z nás sa kurzový vývoj môže určitým spôsobom dotknúť. Posilnením sa eura voči inej mene, teda aktuálne voči menám našich susedov, sa nákupy v danej zahraničnej krajine stávajú pre Slovákov lacnejšími a atraktívnejšími. Obdobia oslabujúcich sa lokálnych mien Slováci už tradične využívajú na nákupnú turistiku za hranicami. Tá však našej ekonomike vôbec neprospieva. Zatiaľ čo my sa tešíme z úspory niekoľkých eur, minuté peniaze sa do čísel slovenskej ekonomiky nezarátajú. Zarobiť totiž dáme a tržby zvýšime obchodníkom v okolitých krajinách a nepriamo prostredníctvom daní aj ich štátnej kase.

Podobne, ak sa Slovák rozhodne stráviť napríklad predĺžený víkend v Maďarsku či Českej republike, tak ho pobyt vyjde o niečo lacnejšie. Kurzový vývoj však pozorne sledujú aj tí Slováci, ktorí pracujú v okolitom „neeurovom“ zahraničí, no svoju výplatu míňajú na Slovensku. Aktuálne totiž platy Slovákov zarábajúcich v Česku či Maďarsku v prepočte na eurá klesajú.

Kurzové výkyvy sa nás dotýkajú aj vtedy, ak máme nejaké úspory v inej mene ako je euro. Ak má Slovák časť svojich úspor uloženú napríklad v českých korunách, tak v prípade oslabenia koruny sa jeho úspory v prepočte do eur znehodnocujú. Teda ak má človek napríklad v banke uložených 100 tis. CZK, tak pred rokom pri kurze 25,500 EURCZK mal v prepočte na eurá 3 921 EUR, no pri aktuálnom kurze 28 EURCZK (teda pri silnejšom eure) zodpovedá tých istých stotisíc korún sume nižšej ako 3 570 EUR.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: analytický tím Poštovej banky

Autorka je analytička Poštovej banky.

Koruna a forint sú na niekoľkoročných minimách. Čo to znamená pre Slovensko?

Koruna a forint sú na niekoľkoročných minimách. Čo to znamená pre Slovensko? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Pavel Drahotský | 23.08.2017 00:00 Investori sa pýtajú: Kedy príde korekcia?

Na trhu sa objavujú špekulácie, že akcie sú už príliš drahé a čoskoro príde na trhy prepad. Dostávam k tejto téme veľa otázok, rád by som k nej uviedol pár poznámok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

23.08.2017 10:53 Euro vďaka očakávaniu ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania stúpa

Prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa o pretrvávajúcej vojenskej angažovanosti USA v Afganistane a o zámere zvýšiť počet vojakov v krajine, priniesol nový záväzok v zabíjaní teroristov, no nie pri budovaní národa, ako prezident sľuboval. D. Trump tiež kritizoval Pakistan za to, že ukrýva teroristov a požadoval zmenu ich správania. Súčasne spomenul aj Indiu, ktorú označil za partnera pri pomoci v rozvoji Afganistanu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.08.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 23. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 13:49 Myšlienku 13. platu si osvojuje aj R. Fico

Premiér SR Robert Fico vyhlásil, že je ochotný rokovať v koalícií o zavedení povinných 13. platov pre všetkých zamestnávateľov v SR, ktoré navrhuje SNS. Dodal, že aj SMER-SD má svoju ďalšiu sociálnu agendu na rozpracovanie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 12:25 Najviac slovenských firiem so zahraničnými vlastníkmi patrí Čechom a Maďarom

Česi, Maďari a Rakúšania patria medzi najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Na absolútnu špičku sa zaraďujú práve naši západní susedia, ktorí u nás podľa najnovších dát vlastnia 9 857 spoločností. Je to o približne 300 podnikov viac ako na konci minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 10:16 Ranný prehľad trhov 22. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »