Krátka história gréckych bankrotov: Začali už 377 rokov pred našim letopočtom

Gréci v modernej histórii, čiže za posledných 200 rokov, zbankrotovali päťkrát. Avšak už predtým krajina často nesplácala svoje záväzky. Už v roku 377 pred naším letopočtom si 13 mestských štátov požičalo z fondov delfského chrámu, avšak väčšina dlžníkov prostriedky nevrátila a chrám si musel odpísať 80% z istiny. Išlo vôbec o prvý bankrot štátu v histórii – Gréci majú prvenstvo.

Päť moderných bankrotov

Prvý bankrot v modernej histórii prišiel krátko po boji za nezávislosť – proti Ottomanovi. Vojna sa začala v roku 1821 a v roku 1824 si Grécko na London Stock Exchange požičalo 472 000 libier, aby mohlo pokračovať v boji. Bid-to-cover bol vyšší ako 1, teda dopyt po gréckej emisii bol vyšší, veritelia museli zložiť len 10% hodnoty dlhopisov ktoré nakúpili a sľúbiť, že neskôr doplatia zvyšok. Ďalší úver 1.1 mil. libier prišiel v roku 1825. Problém nastal, keď špekulanti a sprostredkovatelia v Londýne zobrali priveľkú províziu, kým Gréci dostali vôbec nejaké prostriedky. Druhým a väčším problémom bolo, že vojna proti Ottomanovi sa obrátila na občiansku vojnu, kde sa bili dve frakcie v rámci Grécka. Súperilo sa samozrejme i o to, kto získa prostriedky z úveru. V konečnom dôsledku neboli z týchto dvoch úverov vyplatené nijaké úroky a trhová hodnota istiny sa prepadla na zlomok tej pôvodnej (obdoba PSI). Krajina zbankrotovala v roku 1826 a 52 rokov splácala dlh s úrokmi, ktorý dosiahol 10 mil. libier. Bol to v podstate prekleňovací úver na splatenie starého – niečo na spôsob záchranného balíka.

V roku 1832 si Gréci zobrali úver vo výške 60 mil. drachiem, už ako suverénny štát. Úver poskytli vlády Francúzska, Ruska a Británie – a bol určený na rozbeh gréckej vlády (trojica štátov sa obávala mocenského vákua a Rusko chcelo rozšíriť svoj vplyv do Stredomoria). Výmenou za úver si tri mocnosti ponechali svojich konzulov v Aténach a dozerali na vznik gréckej vlády a na jej kroky. Väčšina prostriedkov však bola opäť minutá na vojenské účely – armáda a udržanie nezávislosti od Otta, ktorý bol bavorským princom a oficiálne gréckym kráľom.  Mocnosti žiadali čo možno najskoršiu návratnosť svojich prostriedkov, len čo bude grécka ekonomika fungovať. Problém bol ten, že jediným interným príjmom gréckej ekonomiky bolo poľnohospodárstvo. A tak boli úvery poskytované farmárom, aby po vojne zničenú krajinu dávali do poriadku a rozširovali produkciu na zničenej pôde – ktorá bola po vojne znárodnená. Úroky sa vyplácali vo výške 3% v hotovosti, avšak farmári museli ešte odvádzať desiatky zo svojej produkcie. Farmári si tak museli požičiavať od bohatých občanov, ktorí mali prístup ku kapitálu – išlo hlavne o obchodníkov a grécku diaspóru. To vytvorilo cyklus dlhu, v ktorom sa zadlžovali chudobnejší farmári a štát sa snažil vyplácať zahraničný dlh mocnostiam.

Gréci to udržali do roku 1843, potom zastavili platby. Západné mocnosti mali vždy záujem na stabilite Grécka (v boji proti Ottomanovi  Grékom požičal Londýn) a preto mu napriek niekoľkým bankrotom naďalej požičiavali. Vždy žiadali reformy, tie neboli tak úplne splnené a Gréci opäť zbankrotovali.

Po tomto bankrote trhy odrezali Grécko od financovania. Grécka vláda sa stala závislou od gréckej centrálnej banky, výdavky boli na začiatku nízke, postupne prudko rástli – a s nimi i úroky na úveroch. Úrok, ktorý platila grécka vláda bol dvojnásobný oproti úrokom na medzinárodných trhoch.

V roku 1878, keď Gréci splatili 52 rokov starý záchranný balík, sa trhy pre Grécko opäť otvorili. Opäť to súviselo s ústupom Ottomanskej ríše a mocenským vákuom v regióne. Balkán sa stal nezávislým a západné mocnosti si chceli prostredníctvom Grécka rozšíriť vplyv – keďže Rusko a Rakúsko-Uhorsko získavali na sile. Hneď po Berlínskom kongrese sa Nemecko, Francúzsko a Británia dohodli, že Gréci musia zvýšiť vojenskú silu, aby mohli čeliť silnejšiemu Balkánu.  Trhy radi požičali Grékom a ako možno očakávate, trvalo 15 rokov do roku 1893, kým sa zadlženie nestalo opäť neúnosným a Gréci nezbankrotovali. V roku 1898 pod medzinárodným tlakom bola zavedená Komisia na manažment gréckeho dlhu. Dohliadala na výber daní a manažment krajiny (nepripomína vám to niečo?). Po tomto dohľade zo strany Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Ruska a Rakúsko-Uhorska sa Gréci skonsolidovali, urobili isté reformy bankového systému a ďalšie zmeny.

Napriek tomuto pokroku, počas nasledujúcich rokov nastal len malý štrukturálny rast ekonomiky – dôraz bol kladený hlavne na splátky úverov a nie na ekonomické reformy. Takmer nijaké prostriedky nešli do infraštruktúry, veľa produktov sa dovážalo, pretože to bolo lacnejšie ako ich vyrobiť doma (to hovorí niečo o produktivite gréckej pracovnej sily).

(Zatiaľ) posledný bankrot

(Zatiaľ) posledný bankrot nastal v roku 1932 za premiéra Eleftheirosa Vanizelosa. Tento bankrot trval do roku 1964, najdlhšie zo všetkých piatich gréckych bankrotov v modernej histórii Grécka. Od osamostatnenia sa Grécka uplynulo 184 rokov, z toho 90 rokov strávilo v bankrote. Text vyššie naznačuje ako sa Grécko, veritelia a trh správali v minulosti. Západné mocnosti mali v Grécku vždy svoje záujmy, ktoré boli prednejšie ako grécka ekonomika. Po tom, ako Grécko vstúpilo do európskeho spoločenstva (1981), opäť sa rozbehli toky úverov a dotácii a to nie len z EÚ ale i z USA. Avšak už začiatkom 90. rokov bolo jasné, že ekonomika Grécka v podstatne nerastie a z dôvodu vysokého rozpočtu prevzali kontrolu nad gréckymi verejnými financiami MMF a Európska Komisia. Gréci následne „vylepšili svoje štatistické ukazovatele" aby splnili Maastrichtské kritériá potrebné pre vstup do eurozóny. Dnes opäť západné mocnosti (Trojka) kontrolujú grécke verejné financie, tlačia Grékov do škrtov a neustále opakujú, že Grécko nemôže zbankrotovať.

História gréckeho finančného systému nie je z pohľadu investorov veľmi lichotivá a očakávania, že Grécko sa vyhne defaultu sú z historického pohľadu naivné. Avšak vždy, keď Grécko zbankrotovalo, trhy ho odrezali od prostriedkov, avšak globálny finančný systém nezažil dlhodobú ujmu, po šoku sa postupne spamätal a svet sa točil ďalej. Len Grécka ekonomika sa točí stále na jednom mieste, hoci odkedy je v EÚ, mohli si dovoliť zvýšiť si životnú úroveň (bez toho, aby za to reálne niečo ponúkli). Gréci očakávajú, že za obed sa nemusí platiť. História nás presviedča o opaku.Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách – TRIM Broker

Autor je analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách.

Krátka história gréckych bankrotov: Začali už 377 rokov pred našim letopočtom >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet