Kríza a akciové trhy: Našli akcie svoje dno?

Za posledné dni akciové trhy narástli o viac ako 10%, čo je dôvodom, prečo sa na trhu začína šíriť optimizmus, že akcie možno našli svoje dno. Pozrime sa však na komentár slávneho amerického ekonóma Nourila Roubiniho k dôvodom a proti dôvodom optimizmu na finančných trhoch.

Toto sú argumenty optimistov:

1. Ekonomická aktivita sa stále nachádza v negatívnom teritóriu, avšak tempo poklesu indikátorov sa zlepšuje (zamestnanosť, dopyt..), čo ukazuje na ich možný skorý obrat. To by mohlo naznačovať obrat do pozitívnych hodnôt v lete 2009 a recesia by tak bola čoskoro za nami.
2. Vládne stimulačné balíčky začínajú prejavovať svoj efekt, najmä v USA a Číne, čo bude mať za následok postupnú obnovu svetovej ekonomiky.
3. Akciové trhy prepadli v globále asi o 50% a sú výrazne prepredané. Zisky spoločností poklesli, ale pri obnove ekonomickej aktivity sa opäť zlepšia. Keďže akciové trhy dosahujú svoje dno asi 6-9 mesiacov pred skončením krízy, tak akcie musia byť na minimách, keďže ekonomika sa uzdraví do konca roka.
4. Banky a finančné akcie sú výrazne vypredané. Tiež ohlásili, že tento rok budú ziskové a nepotrebujú žiadne ďalšie finančné injekcie. Finančný systém je tak opäť solventný a ceny akcií bánk výrazne prestrelila svoje reálne hodnoty.

Pozrime sa na dôvody prečo sa takéto uvažovanie javí byť ak nie chybné, tak určite predčasné (Roubini sa venuje hlavne bodu 1:

• Aj keď sa môže zdať, že tempo poklesov ekonomických ukazovateľov sa zlepšuje, rozhodne tomu tak nie je v Európe a Ázií. Dokonca aj pozitívne americké ukazovatele ako PMI, ISM, rast úverov, rast maloobchodných tržieb sa v kontexte posledných ukazovateľov javia ako fluktuácie. Posledné hodnoty Empire state indexu, Philly Fed indexu, priemyselnej produkcie, žiadostí o nezamestnanosť sú ďaleko od akýchkoľvek zlepšení.
• Posledný rast maloobchodných tržieb môže byť len dôsledkom stabilizácie po katastrofálnych decembrových hodnotách, ktoré boli oživené agresívnymi výpredajmi.
• Rast čínskej ekonomiky ostáva sporný, keďže nárast úverov v Číne sa pripisuje na využitie lacných peňazí a ich reinvestovanie do výnosnejších aktív, nie do kapitálových investícií. Silný, až 40% prepad importu do Číny, ktorý sa hlavne týka materiálov naznačuje, že čoskoro sa môže prejaviť aj na poklese exportu. Pripomeňme, že export Japonska, Kórei alebo Taiwanu poklesol o 50%.

Roubini sa obáva, že pri tom ako kríza pretrváva aj v Q1 2009, tak sa jej charakter môže zmeniť z U-tvaru na L-tvar. U-tvar by indikoval  rýchle doznenie krízy, pričom L-tvar znamená dlhodobejšiu „stag-defláciu“.  Stagdeflácia znamená, že recesia nebude spojená s inflačnými, ale deflačnými tlakmi, ktoré budú spôsobené poklesom objemu finančných aktív, tak ako sme to doteraz videli v prudkom zmenšení sa objemu finančných derivátov. Jej dĺžka bude niekoľkoročná a následný rast veľmi pozvoľný.

Poznámka k ostatným bodom:

• Vládne balíčky nemajú na ekonomiku dlhodobý, ale iba krátkodobý pozitívny vplyv. Ich dlhodobý vplyv je naopak negatívny, keďže vytláčajú súkromné efektívne investície a smerujú peniaze slabým a neschopným subjektom.
• Nezabudnime, že akcie prepadli počas Veľkej hospodárskej krízy až o 90%.
• Banky môžu tvrdiť čokoľvek, avšak deriváty (CDS) presahujúce niekoľkonásobok ich kapitálu je hrozbou, ktorá môže kedykoľvek opäť zasiahnuť ich životaschopnosť. Odpisy týchto aktív budú ešte dlhé a bolestné.

Nasledujúci graf (zdroj Citigroup) ukazuje, že od roku 2008 sme videli 18 pohybov do jednej, či druhej strany, ktorých veľkosť presiahla 10%. 7 z nich bolo dokonca väčších ako 20%. To znamená, že bez akejkoľvek zmeny väčšieho trendu by mohlo SP500 pokračovať nad úroveň 800.

Autor je senior analytik CI Komodity.