Kríza v Maďarsku: Lokálne banky s globálnymi problémami?

Viac ako 50% úverov poskytnutých maďarskými bankami v uplynulých rokoch bolo v cudzích menách a to najmä v eure a švajčiarskom franku. Hlavným dôvodom takéhoto správania sa bánk a ich klientov bol obrovský úrokový diferenciál medzi forintom a spomínanými zahraničnými menami.

Klienti si s veľkou obľubou  požičiavali peniaze v nízko úročených menách vďaka čomu výrazne ušetrili na úrokových nákladoch. Tento efekt bol  umocnený posilňovaním forintu voči týmto menám.  Od konca leta 2008 sa však úsmev na tvárach maďarských dlžníkov začal vytrácať.

Hospodárska recesia začala klopať na dvere aj stredoeurópskym ekonomikám a averzia voči rizikovejším aktívam sa výrazne zvýšila. To sa prejavilo na slabnúcom kurze meny našich južných susedov voči euru a aj švajčiarskemu franku. Odlev kapitálu zo strednej a východnej Európy dosiahol takých úrovní, že posunul kurz EUR/HUF začiatkom februára na nové historické maximá  nad level 300, teda úrovne pred pol rokom takmer nepredstaviteľnej (júl 2008 kurz 230,00).

To sa negatívnym spôsobom premietlo do splácania pôžičiek v cudzích menách. Náklady na ich vrátenie sa začínali vysoko navršovať v dôsledku prepadu forintu voči hlavným svetovým menám ( je veľký rozdiel  pri záväzkoch v cudzej mene, či mám výmenné kurzy EUR/HUF 230, alebo EUR/HUF 300).

Viaceré analytické domy tak vyjadrili varovania, že kvôli výraznému oslabeniu forintu môže radikálnym spôsobom narásť počet a objem úverov s omeškaným splácaním, alebo vôbec nesplácaných. Zároveň vznikajú v tomto období obavy o stabilitu maďarského finančného systému. O tom, že tieto problémy sú vážne svedčia aj slová najvyšších predstaviteľov centrálnej banky. Guvernér Simor už niekoľkokrát povedal, že súčasné úrovne kurzu zraňujú maďarskú ekonomiku a robia vrásky na čele národnej banky. Aj ratingové agentúry varovali pred možným znížením ratingu Maďarska, pričom ako jeden z dôvodov uviedli obavy o stabilitu bankového systému kvôli možným vysokým stratám bánk v súvislosti s neschopnosťou ich klientov splácať pôžičky.

Ekonómovia pritom očakávajú v prípade čierneho scenára, že viaceré banky budú mať také vysoké odpisy (s nesplácaných úverov), čo povedie k prípadnej vládnej záchrane. Najviac by mala byť podľa neoverených informácií zasiahnutá najväčšia komerčná banka OTP ( klebety o jej páde, spôsobili výrazné oslabenie forintu na jeseň 2008 k vtedy novým maximám na 286 EUR/HUF). Pravdepodobnosť nesplácania úverov ( a to aj forintových) navyše rastie v súvislosti s prudkým spomalením hospodárstva, priemyselnej produkcie a maloobchodný tržieb (spotrebiteľských výdajov, kľúčovej zložky ekonomického rastu). Podnikom sa tak prepadajú tržby  v čoho dôsledku  sa zvyšuje obtiažnosť splácania ich záväzkov. Navyše mnohí ľudia prišli o zamestnanie a príjem a tak nemajú na splátky svojich dlhov.

Práve  z týchto dôvodov sa očakáva, že maďarské banky po dlhom období, keď mali ukazovateľ ROE ( teda pomer zisku k vlastnému kapitálu) nad 20%, mohli skĺznuť do vyrovnaného hospodárenia alebo  prepadnúť do straty. Optimizmu nepridáva ani zamrznutý úverový trh.  Podľa posledných vyjadrení Maďarskej asociácie bánk, podiel non-performing požičiek narástol až  o 50% v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Na základe toho trendu preto možno očakávať, že odpisy bánk ešte porastú, najmä ak analytici očakávajú, že to najťažšie obdobie ekonomickej krízy má stredoeurópsky región a Maďarsko, ako najviac postihnutá krajina, ešte len pred sebou. Preto Maďarská banková asociácia očakáva, že  rok 2009 bude jedným z najťažších rokov pre komerčné banky. Podľa slov zástupcov tejto organizácie súčasné levely forintu predstavujú síce zvýšené, ale pre banky stále manažovateľné úverové riziko. Bankový sektor teda počíta s narastajúcimi stratami v dôsledku neschopnosti úverovaných subjektov platiť, ale disponuje dostatočnými rezervami na krytie strát.

Oveľa horšia situácia by nastala v prípade výrazného prekročenia  levelu 300 výmenného kurzu EUR/HUF. Viaceré  banky to označili ako prvok systémového rizika finančného sektora. Predikcie v tomto prípade hovoria, že sektor by  zrejme nebol schopný sám bez dodatočného naliatia kapitálu do bilancií jednotlivých bánk v dôsledku prudkého nárastu neplatičov úverov situáciu ustáť. A v prípade rozpadu finančného sektora (hovorí sa, že ak by padla najväčšia banka OTP, vyvolalo by to reťazovú reakciu a so sebou by strhla viaceré ostatné banky) by v Maďarsku nemusel ostať kameň na kameni....

Preto aj  maďarská vláda bije na poplach a začala podnikať prvé preventívne kroky na prípadné podanie pomocnej ruky problémovým bankám. Záchranný balíček v objeme 600 mld. forintov (okolo 2 mld. EUR), ktorý v minulom týždni odobrila aj Európska komisia, má za úlohu stabilizovať finančný systém krajiny, zvýšiť dôveru v banky a rozbehnúť zamrznutý medzibankový trh.

Celý vládny plán je postavený na dvoch základných pilieroch:

1. Nástroje na rekapitalizáciu bánk, ktoré umožnia naliať nový kapitál do bánk za výmenu preferenčných akcií, čo umožní zvýšiť kapitálovú základňu v prípade možných strát. Preferenčné akcie sú pritom považované za súčasť Tier 1 kapitálu.
2. Garancie za aktíva (poskytnutú úvery) so splatnosťou až do 3 rokov ( resp. až do 5 rokov odôvodnených prípadoch). Podriadený dlh a medzibankové depozitá sú však z tejto schémy vyňaté.

Nárast averzie voči riziku a následné posilnenie USD ako bezpečného prístavu spôsobili oslabenia  mien emerging markets. S tým však boli, ako náš komentár ukázal, spôsobené  mnohé ďalšie komplikácie, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. Aktuálne problémy maďarských bánk (aj keď ich genéza je odlišná v porovnaní s americkými) je jasným dôkazom, že v dnešnom globalizovanom svete kríza svojimi chápadlami dosiahne všade. Preto je potrebné počítať  s tým, že stredná Európa má tie najhoršie dni  ešte len pred sebou.

Autor je analytik CI Komodity.

Kríza v Maďarsku: Lokálne banky s globálnymi problémami? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet