Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Kto pôjde so mnou do Bruselu vyťať každému zo dve po papuli? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Kto pôjde so mnou do Bruselu vyťať každému zo dve po papuli? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

„Počuj, Peter, ty píšeš do tých ekonomických portálov, ty to budeš lepšie vedieť. Ako to vlastne bude, keď Grécko odíde z eurozóny? Hovoria, že ten grécky nápis euro už nebude smieť byť na bankovke, lebo keď bude, tak ti ju v obchode nezoberú… Ako to teda bude? Mám ja právo škrtnúť na bankovke alebo mi to musia urobiť v banke?“

S touto otázkou sa na mňa v piatok obrátil kamarát cca o 20 rokov mladší ako ja. Najprv som nevedel, či mám plakať alebo sa smiať, ale on to myslel vážne a pokračoval: “Nerád by som niečo pokafral a počarbané peniaze, ktoré mi nikde nezoberú, si potom môžem dať akurát za klobúk…”

V tej chvíli som si spomenul na svoje študentské roky, keď som VŠ absolvoval v 70-tych rokoch v časoch najtvrdšej Husákovej normalizácie. Vtedy mnoho vynikajúcich vedcov, profesorov, lekárov, technikov, ekonómov, filozofov, spisovateľov atď. skončilo po očiste strany a spoločnosti s nálepkou pravičiara a revizionistu. A boli od svojej práce odstavení! Fúúúj, dodnes hanba tým pravicovým živlom!

Pre tých, ktoré tie roky neprežili, spresním, že v univerzitných i štátnych vedeckých knižniciach sa učebnice a VŠ skriptá, ktorých bol v tom čase všeobecne veľký nedostatok, zväčša nepálili a neskartovali, ale meno ich autora, ktorý bol po čistkách označený za politicky závadného a pravicového, sa z učebníc a skrípt vymazávalo. V knihách s kvalitnejším papierom sa decentne zatieralo bielym lakom, v lacnejších skriptách (rozmnoženinách) sa meno autora dôkladne zamazalo čiernym tušom.

A netýkalo sa to len samotných kníh a skrípt, ale aj tzv. kartotečných lístov, podľa ktorých sa knihy v knižniciach vyhľadávali. Počítače s databázami ešte neboli a tak sa mená autorov – pravicových živlov zamazávali aj na lístkoch v kartotékach.

Od čoho ohlúpol ten starý dobrý elektrikár?

Vrátim sa ale ku kamarátovi Ferovi a jeho problému, či sám ma z eurobankoviek dôkladne vymazať grécky tvar slova euro alebo či bude musieť vystáť dlhú šóru v banke. Dovysvetlím: Fero je múdry chlapec, cca pred 25 rokmi absolvoval kedysi chýrnu elektropriemyslovku v Košiciach, vždy veľa čítal, sledoval rôzne odborné časopisy, no v poslednom čase akosi každý večer len presedí s manželkou pred TV obrazovkou.

Možno je to len preto, že už trochu zostarel a s manželkou už nemajú iné na práci Smutny a tak spolu sledujú jedny televízne noviny, potom druhé, tretie, za tým smotánky, pikušky atď. atď. až ten chudák Fero z tých médií pre masy patrične ohlúpol. Toľko z mojej strany k hlavnej téme týždňa vo financiách. Grécka kríza a marxistická ľavicová Syriza s premiérom Tsiprasom zasa nie sú z hľadiska finančných trhov momentálne ničím takým, čo by zrútilo svet. Osobne si myslím, že ani demisia nepoddajného ministra financií Varoufakisa a jeho nahradenie na Oxforde vyštudovaným neomarxistom Tsakalotosom, označovaným za kaviarenského ľavičiara, veľkú dieru do zemegule neurobí.

Moja manželka: “To zas bude nuda!”

Ešte som ani nezačal písať tento komentár, už moja manželka utrúsila sprostú poznámku: „Dúfam, že budeš v komentári zaradom vymenúvať všetky minulotýždňové summity a stretnutia ku gréckej kríze. Preboha, kto to má čítať?! To zas bude nuda!“

Prešiel som jej cez rozum – nič také nepíšem. Aj keď som sa zo všetkých síl snažil počas týždňa doprodrobna sledovať túto tému, v tom množstve plánovaných i zrušených summitov, stretnutí, konferencií, telekonferencií atď. som sa jednoducho stratil. A vzdal som to!

Normálne som potom ocenil, že predseda Európskej rady (EC) Donald Tusk zrušil plánovaný nedeľný summit lídrov krajín Európskej únie, ktorí mali rokovať o riešení gréckej dlhovej krízy a namiesto veľkolepej show mali pri nižších nákladoch rokovať len zástupcovia krajín eurozóny.

O niečo výrečnejšie ako všetky tie nekonečné stretnutia a konferencie (plánované, uskutočnené i neuskutočnené) boli pohyby na finančných trhoch. Euro na grécke referendové NIE! reagovalo v pondelok poklesom – oslabilo o 0,52 percenta a kráľovský menový pár EURUSD sa dostal na úroveň 1,1054

Vývoj grécko-európskych udalostí možno dobre ilustrovať napríklad aj na pohybe nemeckého akciového indexu DAX. V predošlý (predreferendový) týždeň DAX v piatok uzatváral na úrovni 11.058,39, v pondelok ráno – po oznámení výsledkov začínal na hladine 10.825,06 a hranicu 11.000 sa mu prvý raz počas týždňa podarilo prekročiť až vo štvrtok 9. júla, keď reagoval na nový plán reforiem, ktorý veriteľom ponúkla grécka vláda a ktorý v mnohom negoval to, s čím Gréci v referende nesúhlasili. Piatok index DAX otváral na úrovni 11.170,71, počas dňa dosiahol vrchol 11.339,78 a uzatvoril na hladine 11.315,63. Zdroj: Google Finance (Market Summary). 

Chýba terajším krízam panika na trhoch?

Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) minulý týždeň konštatoval, že finančné otrasy a krízy, ktoré aktuálne postihujú tri krajiny na troch rôznych kontinentoch, sprevádza až nápadná neprítomnosť paniky na finančných trhoch. Hrozba odchodu Grécka z eurozóny, ťažký pád čínskych akcií z rekordných maxím a možnosť bankrotu Portorika nevyvolali na trhoch žiadne prejavy nákazy, čo je úplne odlišná situácia od vypuknutia hypotekárnej krízy v Spojených štátoch v roku 2008 a gréckej dlhovej krízy v roku 2010.

The Wall Street Journal zároveň upozornil, že ukazovateľ nervozity VIX, nazývaný aj index strachu, zostáva pod minuloročnými úrovňami a že šéfka americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellen vo svojom vystúpení Čínu a čínsku krízu ani len nespomenula a Grécku venovala len jednu kratučkú poznámku, ktorá azda ani nestojí za komentár.

Mnohí analytici sa nazdávajú, že za týmto vcelku pohodovým stavom je viacero faktorov, o.i, aj fakt, že veľké svetové banky nedržia väčšie množstvá dlhopisov týchto troch krízou zaťažených krajín a že nehrajú úlohu zosilňovačov finančných kríz ako v minulých otrasoch, ale veľkú úlohu plní aj ochranný múr, ktorý európske inštitúcie vybudovali na ochranu pred dopadmi kríz (euroval).

Ako denník ďalej upozorňuje, aktuálne hrozia iné než finančné nákazy, a to ekonomická a politická. Ostré rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi už posilnili populistické nálady v Španielsku a Taliansku i odpor proti ďalšiemu rozdávaniu peňazí v Nemecku, čo výrazne podkopáva jednotu menovej únie. Prepad akcií v Číne môže zas poškodiť ekonomický rast jej hlavných obchodných partnerov, ktorí už teraz trpia poklesom čínskeho dopytu po komoditách a priemyslových zariadeniach, upozornil FXstreet.

Z iného uhla sa na tému pozrela malá neparlamentná strana SKOK! Podľa jedného z jej predstaviteľov Jozefa Kollára hrozia po gréckom referende už nielen finančné, ale aj bezpečnostné riziká. V celom gréckom príbehu zavedenia eura totiž vždy víťazilo politikárčenie nad zdravým rozumom a dnešný stav je len vyústením celého sledu zlých rozhodnutí a znamená kritickú výzvu pre budúcnosť EÚ.

Vzhľadom na stupeň prepojenia bankových systémov Grécka s bankami v Bulharsku, v Macedónsku, v Srbsku a na Cypre môže súčasná situácia podľa strany SKOK! ľahko viesť k destabilizácií finančného systému prinajmenšom na celom Balkáne: "A odtiaľ je už len malý krôčik k politickej destabilizácii na celom kontinente… EÚ dnes čelí problémom na Ukrajine, problému s prívalom imigrantov a destabilizácia Balkánu by mohla viesť k prekročeniu kritického množstva problémov.“

Europoslanec Richard Sulík (strana SaS) zasa upozornil na nebezpečnú podobnosť medzi gréckou a blížiacou sa španielskou krízou, pričom podiel Grécka na európskej ekonomike je maličký, zato Španielsko so svojimi ľavičiarskymi víziami predstavuje 10 a pol percenta celkového HDP eurozóny!

Hľadám spoločníka na cestu do mesta B.

S analytikmi, ktorí píšu pre The Wall Street Journal musím súhlasiť, že Európe nateraz nehrozí finančná panika, ale skôr politická kríza, ja by som si to dovolil ešte rozšíriť a spresniť, že politicko-bezpečnostná kríza. Situácia, v akej sa nachádza Starý kontinent je neradostná a jednotnej Európe pomaly už z každej strany hrozí nejaký exit. Po očakávanom Grexite je to predovšetkým Brexit, ale aj Finxit a Hunxit. V posledných dňoch ma zaujali správy z Fínska, podľa ktorých nacionalistická a euroskeptická strana Praví Fíni žiadala v parlamente, aby sa Fínsko postavilo proti novému plánu eurozóny na finančnú záchranu Grécka s tým, že ak zámery extrémistických Pravých Fínov neprejdú, padne vládna koalícia.  

Pritom je signifikantné, že Praví Fíni presadzujú aj odchod Fínska z EÚ.

Najnovšou mániou je Austriaxit. Nedávnu petíciu za usporiadanie referenda o vystúpení Rakúska z EÚ vyše 260 tisíc ľudí, pričom podľa rakúskej legislatívy musia zákonodarcovia prerokovať požiadavku, ak petíciu v jednotýždňovej lehote podpíše najmenej 100.000 oprávnených voličov. A to sa aj stalo.

Otázkou zostáva, komu tie euroexity či aspoň vyhrážky a pokusy o ne pomôžu. Nad niektorými negatívnymi dôsledkami vystúpenia Grécka z eurozóny a EÚ som sa zamýšľal v predošlom komentári Ako som finančne vytriezvel alebo Čaká svet sťahovanie národov?, a to z pohľadu utečeneckej krízy (Grécko ako záchytné parkovisko) i z pohľadu ruských svetovládnych ambícií. Na veci nič nemení fakt, že ruský prezident Putin minulý týždeň ubezpečoval svet, že jeho krajina pre krachujúce Grécko finančnú pomoc nechystá a dokonca ani neuvažuje o zmiernení potravinového embarga voči Grécku, keďže ide o krajinu Európskej únie, voči ktorej je embargo smerované.

Aj kvôli odstredivým tendenciám sa Európa nachádza na rázcestí, z ktorého nevie kam a ktorým smerom vykročiť. Dovolím si poznamenať, že azda ani v časoch pred 2. svetovou vojnou nebola na tom horšie, pretože vtedy sa krajiny od seba neoddeľovali, ale v strachu z dvoch šialencov – Hitlera a Stalina – sa snažili vytvárať aspoň aké-také spojenectvá… Dnes je tá tendencia opačná a euroexity sú na programe dňa. Bojím sa, že keď tieto tendencie budú pokračovať ďalej, o pár rokov tu máme opäť prísne strážené hranice s colnými a pasovými kontrolami, výmeny peňazí pred cestou do susednej krajiny, colné bariéry atď.

Naozaj neviem, čo všetko je za rozbíjaním jednoty, podľa môjho názoru tu ale rozhodujúcu úlohu zohráva primitívny nacionalizmus a netolerancia k iným jazykom a národom, vnucovaný odpor k multikulturalizmu a európanstvu, ale aj lavírovanie politikov – typickým predstaviteľom je Fico a zásadný rozdiel medzi tým, čo tára v Bruseli a čo sľubuje na Slovensku…

A takých Ficov je v európskych štruktúrach dosť. Preto si myslím, že by nebolo od veci zájsť do Bruselu, ale nie do tohto prekrásneho starobylého mesta, lež do centrály európskych orgánov – bez ohľadu na to, či sídlia v Bruseli alebo niekde inde, a každému jednému nezodpovednému europolitikovi a každému namyslenému euroúradníkovi vyťať zo dve po papuli. Kým nie je neskoro…

Pridá sa ku mne niekto? Sám na to nestačím. Vyplazly jazyk 

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Kto pôjde so mnou do Bruselu vyťať každému zo dve po papuli? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Kto pôjde so mnou do Bruselu vyťať každému zo dve po papuli? (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

18.08.2017 11:09 Nepredvídateľný Donald Trump potápa tradičné bezpečné prístavy

Po vzájomných provokáciách amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského lídra Kom Jong-una prišlo tento týždeň upokojenie na oboch stranách, čo sa prelialo aj na finančné trhy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 10:08 Ranný prehľad trhov 18. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.08.2017 10:24 Ranný prehľad trhov 17. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 31.07.2017 00:00 Samoriadiace vozidlá prídu na trh onedlho. Ako sa zviezť na tomto trende?

Analytici predpokladajú, že samoriadiace osobné vozidlá sa objavia na našich cestách už do piatich rokov. Okrem toho, že tento trend zmení naše spotrebiteľské správanie, vytvorí i zaujímavé investičné príležitosti. Autonómne autá budú napríklad potrebovať množstvo nových senzorov, mapujúcich situáciu okolo nich. Navyše budú jazdiť podľa HD máp s potrebou presnosti niekoľkých centimetrov. Na to, ako sa zviezť na tomto trende z pohľadu investícií, sa pozrieme v nasledujúcom článku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »