L. Unčovský: Priveľa povinností môže viesť k ich obchádzaniu

Po zákone o finančnom sprostredkovaní a poradenstve dostane finančný sektor ďalší zákon. Ako z názvu vyplýva, chrániť má spotrebiteľa na finančnom trhu. O tom, čo zákon prinesie bankám, hovoríme s výkonným riaditeľom Slovenskej bankovej asociácie Ladislavom Unčovským.

Banky by chceli viac diskutovať

Zákon ešte nemá definitívnu podobu. Slovenská banková asociácia a ďalšie profesné zväzy videli v prvej fáze len vybrané kapitoly. Práve to je podľa L. Unčovského problém: „Nepáči sa nám, že sa najskôr vytvorí vecný zámer legislatívy, ktorý sa v hrubej črte dá schváliť vláde. Vecný zámer je veľmi stručný a  jeho konkrétny obsah nie je jasný. Pre asociácie je ťažké ho pripomienkovať. A keď sa už zámer schváli, tak ministerstvo financií nie je ochotné diskutovať o zásadných veciach. Potom diskutujeme už iba o väčších detailoch a nie o celej logike zákona.“

Ochrana spotrebiteľa na jeho škodu?

Jednou z nosných tém zákona je výraznejšia ochrana spotrebiteľa. Podľa L. Unčovského sa mnohé ochranné prvky presunú z rôznej legislatívy pod jeden zákon. Banky sa najviac boja, že budú mať priveľa povinností, čo môže byť pre klienta kontraproduktívne: „V realite to bude znamenať, že banky sa budú do zmluvnej dokumentácie snažiť zahrnúť veľa dislcaimerov - dopredu sa vyvinia z rôznych povinností, ktoré im zákon stanovuje, ale ktoré bude v praxi veľmi ťažko plniť. Nie kvôli tomu, že by ich nechceli plniť, ale z návrhu majú pocit, že niektoré povinnosti by výrazne komplikovali  poskytovanie bankových služieb.“

Ako príklad uvádza, že banka bude musieť klientovi nechať čas na rozmyslenie: „Môže sa stať, že klient bude potrebovať produkt okamžite a banka mu ho odmietne predať, lebo bude mať stanovenú lehotu v zákone, koľko má dať klientovi čas na rozmyslenie. Prípadne sa to bude riešiť tak, že banka mu dá podpísať, že produkt predáva na klientovu zodpovednosť.“

Po bankovom prichádza aj finančný ombudsman

Už dnes na Slovensku pôsobí ombudsman, ktorého si banky zriadili dobrovoľne a dohliada na dodržiavanie etického kódexu. Nový zákon plánuje vytvorenie ochrancu práv spotrebiteľa s právomocami na celý finančný trh. „Pôvodne mal finančný ombudsman posudzovať iba individuálne sťažnosti klientov, v poslednej verzii zákona sa zrazu objavuje aj funkcia inšpekčná, ktorú má dnes Slovenská obchodná inšpekcia,“ hovorí L. Unčovský. Podľa neho by mala byť inšpekčná činnosť oddelená: „Každá sťažnosť, ktorú bude finančný ombudsman považovať za oprávnenú, skončí vlastne nejakou pokutou. Nemyslíme si, že je dobré robiť to v rámci jednej inštitúcie. Navyše  nevieme, aký bude vzťah finančného ombudsmana k NBS, ktorá tiež sleduje dodržiavanie práv klientov a takisto aj pri ministerstve financií je komisia s podobnými právomocami. Nie je nám celkom jasné, ako budú tieto inštitúcie pracovať a načo ich toľko potrebujeme.“

Právomoci bankového ombudsmana budú zrejme jednou z najdiskutovanejších tém celého zákona: „Pôvodný zámer NBS a MF, bol, aby bol finančný ombudsman akýsi špecializovaný súd, ktorého rozhodnutia budú takmer rovnocenné s rozhodnutím súdu. To však nie je možné. Vždy musí byť možnosť obrátiť sa na súd. Finančný ombudsman nemôže povedať, vy ste porušili práva klienta zaplaťte mu napr. 100 tisíc eur. Zamestnanci úradu budú slúžiť hlavne ako mediátori – budú sa snažiť urobiť dohodu s finančnou inštitúciou.“

Na druhej strane slovo finančného ombudsmana môže mať časom väčšiu váhu pri riešení sporov: „Zákon hovorí: ´Na všeobecnom súde sudca bude prihliadať na stanovisko finančného ombudsmana pri posudzovaní sporu.´ Nie je to povinnosť sudcu, aby prihliadal, ale každopádne, keď sa po rokoch finančný ombudsman vypracuje na váženú inštitúciu, tak sudcovia s radosťou budú prihliadať na jeho posudok z toho dôvodu, že oni sami niekedy majú problém s posúdením zložitejších vzťahov pri finančných transakciách.“ 

Bankový ombudsman zrejme zostane

Už existujúci bankový ombudsman, ktorý posudzuje etickú stránku konania bánk, môže klientovi pomôcť aj keď banka neporušila zákon, myslí si šéf SBA: „Mali sme prípad, keď, jedna banka predala investičné produkty pani, ktorá mala 80 rokov, MIFID ešte neplatil, takže banka neporušila žiaden zákon. Ale naša ombudsmanka povedala, že jej sa zdá je neetické takému starému človeku predávať produkt v horizonte 10-tich rokov. Banka to po konzultácii uznala.“

SBA sa preto snaží presvedčiť, že jej ombudsman pre bankový sektor postačuje. Je však málo pravdepodobné, že sa s týmto názorom stotožnia aj tvorcovia zákona. Ak teda zákon o ochrane spotrebiteľa vytvorí inštitút ochrancu práv, SBA si zrejme ponechá aj svojho: „Zatiaľ sa tomu venujeme len letmo, ale skôr sme toho názoru, že si necháme bankového ombudsmana. Dokonca ho budeme viac propagovať, aby sme ukázali ,že je dostatočným obhajcom práv klientov bánk a uvidíme, ako to bude postupne fungovať. Je predpoklad, že keď bude štátny finančný ombudsman, klienti sa budú viac obracať naňho, keďže si budú myslieť, že je viac na ich strane. My urobíme všetko preto, aby aspoň v  prvom roku paralelne bežal aj bankový, aby sa v realite otestovalo, ktorému dajú klienti prednosť.“

Bankový ombudsman sa opiera o doterajšie skúsenosti, rieši zhruba 300 podnetov ročne: „Väčšinu podaní rozhoduje v prospech klienta, takže si myslím, že pre bankový sektor nie je dobré mať ďalšieho ombudsmana,“ zdôrazňuje svoje argumenty L. Unčovský a otvára aj otázku peňazí: „Obávame, že finančný ombudsman bude vyžadovať veľa peňazí. Už sme počuli, že zámerom MF je, aby tento inštitút platili inštitúcie, ktoré má na starosti. Obávame sa, že to bude veľa peňazí. MF si vymyslí, že potrebuje úrad a majú ho platiť finančné subjekty.

Národná finančná akadémia

Zákon o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu so sebou prinesie aj vznik Národnej akadémie finančného vzdelávania. So zatiaľ neexistujúcou inštitúciou už počíta aj zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Akadémia bude dozerať na vzdelávanie i skúšky finančných poradcov a sprostredkovateľov. Ako však zdôraznil Slavomír Šťastný z NBS, nebude existovať niečo ako „jediná monopolná vzdelávacia ustanovizeň“. Akadémia bude udeľovať licencie ďalším vzdelávacím inštitúciám.

V prípade finančno-sprostredkovateľských spoločností budú zrejme vzdelávanie vykonávať buď samotné inštitúcie alebo Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov a preskúšavanie ostane v rukách asociácie.

V prípade bánk je situácia trošku iná. Aj banky sú v mnohých prípadoch finančnými sprostredkovateľmi, na pobočkách sa predávajú najmä poistné produkty, podielové fondy a stavebné sporenia partnerských inštitúcií. Klientskí pracovníci sú však v zamestnaneckých pomeroch a v takom prípade sú zákonné požiadavky na pracovníkov voľnejšie ako pri sprostredkovateľoch pôsobiacich na živnosť. L. Unčovský hovorí: „Ak už dnes musia zamestnanci prejsť určitými skúškami, tak to u veľkých bánk robia samotné banky a u menších bánk to robil donedávna bankový inštitút, ktorý bude transformovaný do národnej akadémie a od neho budú dostávať banky licencie.“ SBA požiadavku, aby robila preskúšavanie od svojich členov zatiaľ nezaznamenala.

L. Unčovský zdôrazňuje aj na druhú úlohu akadémie: „S ministerstvom školstva by tento inštitút propagoval a vylepšoval finančnú gramotnosť na Slovensku. Tento inštitút by mal byť garantom týchto osnov. Naša obava spočíva v tom, že je to štátna inštitúcia, ktorú budeme musieť financovať.“  

Banky sú najdôveryhodnejšie

Spomedzi všetkých finančných inštitúcií sa najväčšej dôvere klientov tešia práve banky, čo má podľa L. Unčovského historické korene. Finanční poradcovia a sprostredkovatelia však upozorňujú, že to automaticky neznamená, že banky poradia najlepšie. Ako pred časom pre Investujeme.sk uviedol Július Rusňák zo Salve: „Keď sa robili na trhu analýzy, nikdy z toho nevyšlo, že by banky a poisťovne robili lepšie poradenstvo ako iné inštitúcie. Skôr naopak.“ 

L. Unčovský oponuje, že banky cítia zodpovednosť a podľa toho sa aj správajú: „Snažia dvoma spôsobmi reagovať na to, aby zodpovednosť naplnili. Sú veľmi konzervatívne a často až administratívne ťažkopádne pri schvaľovaní rôznych produktov, tým, že zvažujú, či produkt je vhodný pre toho, či onoho klienta. Sú rôzne predpisy, aby zamestnanec nemohol predať produkty tomu, komu by nemal. V druhej časti sa banky snažia veľmi systematicky školiť svojich ľudí, aby od prvého dňa, keď nastúpia.“ Tu však narážajú na problém: „V retailovom segmente  je však pomerne veľká fluktuácia a banky musia prakticky permanentne školiť ľudí.“

Aj samotná banková ombudsmanka upozorňuje, že ľudia sa veľmi nevyznajú v bankových produktoch. Prísnejšia ochrana spotrebiteľa tak má určite svoj význam. L. Unčovský si však viackrát položil otázku, kto to zaplatí. Pokiaľ tvorcovia zákona počítajú s tým, že náklady naložia na plecia bánk, je zrejmé, že tie ich skôr či neskôr prenesú na klientov. 

L. Unčovský: Priveľa povinností môže viesť k ich obchádzaniu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet