Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme

Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za ekonómiu sú Američania Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims. Cenu získali za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike. Skúmali aký vplyv majú vládne opatrenia na ekonomiku. Vedci však odkazujú, že nemajú jednoduché odpovede na problémy americkej ekonomiky a ani na dlhovú krízu sužujúcu Európu.

Koniec dohadov medzi ekonómami: Riešenie krízy na dohľad

Sargent a Sims vyvinuli metódy na zistenie toho, ako sú hrubý domáci produkt a inflácia ovplyvnené dočasným zvýšením úrokových sadzieb alebo naopak znížením daní. Skúmali tiež, čo sa stane, keď centrálna banka trvale zmení inflačné zacielenie, alebo keď vláda zmení svoje zámery pre vyrovnaný rozpočet. To znamená, že empiricky otestovali platnosť rôznych následkov v nadväznosti na opatrenia v rámci hospodárskej politiky.

Napriek tomu, že Sargent a Sims realizovali svoje výskumy oddelene, výsledky ich práce sa v mnohom doplňujú. Sargent v roku 1970 sformuloval model, ktorý popisuje dlhodobý vplyv hospodárskej politiky na domácnosti a podniky. Sims v 80-tych rokov prišiel s metódou ako spočítať dopady krátkodobých vládnych opatrení, napríklad zvýšenie úrokových sadzieb. Sims dal svetu model analýzy dát nazývaný vektorová autoregresia.

Obidva ich nástroje využívali aj ekonómovia pri hľadaní východiska zo súčasnej krízy. Sims na margo vyriešenia krízy hovorí: „Keby som mal jednoduchý recept, už by som ho dávno vykričal do celého sveta. Tu ale nie sú jednoduché riešenia. Potrebná je zdĺhavá práca s dátami. Na druhú stranu ale verím, že metódy, ktoré Thomas vymyslel a ja som používal, nám z toho bahna môžu pomôcť.“

Sargent sa pridáva a hovorí, že kým Simsov výskum ponúkol myšlienky o tom, ako očakávania ovplyvňovali politiky a ich vplyv, upozorňuje, že on sám ako aj Sims napriek tomu nemajú jednoduché riešenia na globálnu ekonomickú krízu: „Skúšame experimentovať pomocou našich modelov predtým než by sme zruinovali svet.“

Tore Ellingsen zo Štockholmskej ekonomickej univerzity, člen výboru pre udeľovanie ceny, ocenil prínos čerstvých nobelistov: "Ak chceme rozumieť úlohe hospodárskej politiky v spoločnosti, musíme mať predstavu o príčine a následku. A tieto metódy nám pomáhajú nazrieť na historické dáta a určiť čo zapríčinilo čo. Toto je veľmi značne používané. Ministrami financií, centrálnymi bankami, univerzitami .. po celom svete“. Ďalej dodal: „Keď teraz tvrdíme, že nejaká politika viedla k zvýšeniu či zníženiu nezamestnanosti, že výrobu podporila alebo naopak utlmila, tak môžeme postupovať vedecky, už to nie sú iba subjektívne dohady“.

Riešenie problémov eurozóny vidí Sims vo vytvorení fiškálnej únie

Na tlačovej konferencii po udelení Nobelovej ceny sa Sims vyjadril aj ku dlhovej kríze v eurozóne. Nemá jasnú odpoveď ako ju riešiť, avšak povedal, že aby sa eurozóna vyhla kolapsu eura, musí vytvoriť fiškálnu úniu: „Ak má euro prežiť, eurozóna musí vypracovať spôsob ako zdieľať fiškálne náklady.“ V súčasnosti síce štáty eurozóny zdieľajú spoločnú menu, avšak jednotliví členovia za dlhy iných členov neručia. Sims dodal, že Európska centrálna banka by mohla potrebovať „centrálne fiškálne krytie“ od členov eurozóny.

„Panika a kríza, ... čo sa teraz deje v Európe s eurom, je to všetko o očakávaniach, čo budú robiť iní ľudia,“ povedal Sargent po udelení ocenenia. Ako príklad uvádza, že míňanie vlády na podporu ekonomiky môže byť menej efektívne, ak ľudia vidia, že vláda má určité finančné limity a tak budú očakávať koniec týchto stimulov.

Niektoré vládne sľuby sa plniť nebudú. To platí aj pre USA

Držitelia ocenenia po jeho udelení povedali, že nemajú žiaden všeliek na vyriešenie strastí americkej ekonomiky, avšak Sargent kritizoval spôsob, akým sa fiškálne problémy USA často diskutujú.

V skutočnosti nie je otázkou to či fiškálny výhľad USA je udržateľný. Otázkou je, ktoré vládne sľuby nebudú dodržané, povedal Sargent. Taktiež upozornil, že niektoré sľuby dané americkou vládou, hlavne tie ohľadne daní alebo dôchodkov a programov zdravotnej starostlivosti pre penzistov jednoducho dodržané nebudú dodržané. "Je nejasné, ktoré z týchto neuveriteľných sľubov bude porušený ako prvý," uviedol Sargent. Deficit federálneho rozpočtu USA bol za nedávno skončený fiškálny rok 2011 vo výške 1,3 bilióna amerických dolárov. To predstavuje 8,6% z HDP.

Vyjadril sa aj Klaus

K udeleniu ocenenia pre Sargenta a Simsa poskytol stanovisko aj ekonóm a súčasný český prezident Václav Klaus: „Patria do hlavného prúdu ekonómie a vydobyli si v ňom bez akýchkoľvek pochybností svoje nesporné miesto. Dá sa povedať aj to, že nepatria do okruhu keynesiáncov, neveria v spasiteľnosť rozsiahlych fiškálnych injekcií do ekonomiky v období krízy. Mimochodom, Thomas Sargent, keď skúmal veľké inflácie a hyperinflácie v minulosti, analyzoval aj infláciu Rakúska po 1. svetovej vojne a dával za príklad, ako to vtedy vyriešilo Rašínovské Československo.“

„Nobelova cena za ekonómiu“ je tu od roku 1969

Výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny pri Ríšskej akadémii vied udelil cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela dňa 10. októbra 2011 Thomasovi Sargentovi a Christopherovi Simsovi. Cena vytvorená švédskou centrálnou bankou nepatrí medzi pôvodné ocenenia ustanovené Alfredom Nobelom. Avšak ako ostatné Nobelove ceny je spojená s odmenou desať miliónov švédskych korún, čo predstavuje ekvivalent približne jedného milióna eur. Cena za ekonomické vedy sa udeľuje od roku 1969. Väčšina jej nositeľov sú Američania.

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet