Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme

Autor: Tomáš Gavenda | 12.10.2011 00:00 | Kategórie: Investície | 0 komentárov
Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme

Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za ekonómiu sú Američania Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims. Cenu získali za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike. Skúmali aký vplyv majú vládne opatrenia na ekonomiku. Vedci však odkazujú, že nemajú jednoduché odpovede na problémy americkej ekonomiky a ani na dlhovú krízu sužujúcu Európu.

Koniec dohadov medzi ekonómami: Riešenie krízy na dohľad

Sargent a Sims vyvinuli metódy na zistenie toho, ako sú hrubý domáci produkt a inflácia ovplyvnené dočasným zvýšením úrokových sadzieb alebo naopak znížením daní. Skúmali tiež, čo sa stane, keď centrálna banka trvale zmení inflačné zacielenie, alebo keď vláda zmení svoje zámery pre vyrovnaný rozpočet. To znamená, že empiricky otestovali platnosť rôznych následkov v nadväznosti na opatrenia v rámci hospodárskej politiky.

Napriek tomu, že Sargent a Sims realizovali svoje výskumy oddelene, výsledky ich práce sa v mnohom doplňujú. Sargent v roku 1970 sformuloval model, ktorý popisuje dlhodobý vplyv hospodárskej politiky na domácnosti a podniky. Sims v 80-tych rokov prišiel s metódou ako spočítať dopady krátkodobých vládnych opatrení, napríklad zvýšenie úrokových sadzieb. Sims dal svetu model analýzy dát nazývaný vektorová autoregresia.

Obidva ich nástroje využívali aj ekonómovia pri hľadaní východiska zo súčasnej krízy. Sims na margo vyriešenia krízy hovorí: „Keby som mal jednoduchý recept, už by som ho dávno vykričal do celého sveta. Tu ale nie sú jednoduché riešenia. Potrebná je zdĺhavá práca s dátami. Na druhú stranu ale verím, že metódy, ktoré Thomas vymyslel a ja som používal, nám z toho bahna môžu pomôcť.“

Sargent sa pridáva a hovorí, že kým Simsov výskum ponúkol myšlienky o tom, ako očakávania ovplyvňovali politiky a ich vplyv, upozorňuje, že on sám ako aj Sims napriek tomu nemajú jednoduché riešenia na globálnu ekonomickú krízu: „Skúšame experimentovať pomocou našich modelov predtým než by sme zruinovali svet.“

Prečítajte si

Tore Ellingsen zo Štockholmskej ekonomickej univerzity, člen výboru pre udeľovanie ceny, ocenil prínos čerstvých nobelistov: "Ak chceme rozumieť úlohe hospodárskej politiky v spoločnosti, musíme mať predstavu o príčine a následku. A tieto metódy nám pomáhajú nazrieť na historické dáta a určiť čo zapríčinilo čo. Toto je veľmi značne používané. Ministrami financií, centrálnymi bankami, univerzitami .. po celom svete“. Ďalej dodal: „Keď teraz tvrdíme, že nejaká politika viedla k zvýšeniu či zníženiu nezamestnanosti, že výrobu podporila alebo naopak utlmila, tak môžeme postupovať vedecky, už to nie sú iba subjektívne dohady“.

Riešenie problémov eurozóny vidí Sims vo vytvorení fiškálnej únie

Na tlačovej konferencii po udelení Nobelovej ceny sa Sims vyjadril aj ku dlhovej kríze v eurozóne. Nemá jasnú odpoveď ako ju riešiť, avšak povedal, že aby sa eurozóna vyhla kolapsu eura, musí vytvoriť fiškálnu úniu: „Ak má euro prežiť, eurozóna musí vypracovať spôsob ako zdieľať fiškálne náklady.“ V súčasnosti síce štáty eurozóny zdieľajú spoločnú menu, avšak jednotliví členovia za dlhy iných členov neručia. Sims dodal, že Európska centrálna banka by mohla potrebovať „centrálne fiškálne krytie“ od členov eurozóny.

„Panika a kríza, ... čo sa teraz deje v Európe s eurom, je to všetko o očakávaniach, čo budú robiť iní ľudia,“ povedal Sargent po udelení ocenenia. Ako príklad uvádza, že míňanie vlády na podporu ekonomiky môže byť menej efektívne, ak ľudia vidia, že vláda má určité finančné limity a tak budú očakávať koniec týchto stimulov.

Niektoré vládne sľuby sa plniť nebudú. To platí aj pre USA

Držitelia ocenenia po jeho udelení povedali, že nemajú žiaden všeliek na vyriešenie strastí americkej ekonomiky, avšak Sargent kritizoval spôsob, akým sa fiškálne problémy USA často diskutujú.

V skutočnosti nie je otázkou to či fiškálny výhľad USA je udržateľný. Otázkou je, ktoré vládne sľuby nebudú dodržané, povedal Sargent. Taktiež upozornil, že niektoré sľuby dané americkou vládou, hlavne tie ohľadne daní alebo dôchodkov a programov zdravotnej starostlivosti pre penzistov jednoducho dodržané nebudú dodržané. "Je nejasné, ktoré z týchto neuveriteľných sľubov bude porušený ako prvý," uviedol Sargent. Deficit federálneho rozpočtu USA bol za nedávno skončený fiškálny rok 2011 vo výške 1,3 bilióna amerických dolárov. To predstavuje 8,6% z HDP.

Vyjadril sa aj Klaus

K udeleniu ocenenia pre Sargenta a Simsa poskytol stanovisko aj ekonóm a súčasný český prezident Václav Klaus: „Patria do hlavného prúdu ekonómie a vydobyli si v ňom bez akýchkoľvek pochybností svoje nesporné miesto. Dá sa povedať aj to, že nepatria do okruhu keynesiáncov, neveria v spasiteľnosť rozsiahlych fiškálnych injekcií do ekonomiky v období krízy. Mimochodom, Thomas Sargent, keď skúmal veľké inflácie a hyperinflácie v minulosti, analyzoval aj infláciu Rakúska po 1. svetovej vojne a dával za príklad, ako to vtedy vyriešilo Rašínovské Československo.“

„Nobelova cena za ekonómiu“ je tu od roku 1969

Výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny pri Ríšskej akadémii vied udelil cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela dňa 10. októbra 2011 Thomasovi Sargentovi a Christopherovi Simsovi. Cena vytvorená švédskou centrálnou bankou nepatrí medzi pôvodné ocenenia ustanovené Alfredom Nobelom. Avšak ako ostatné Nobelove ceny je spojená s odmenou desať miliónov švédskych korún, čo predstavuje ekvivalent približne jedného milióna eur. Cena za ekonomické vedy sa udeľuje od roku 1969. Väčšina jej nositeľov sú Američania.

Laureáti Nobelovej ceny

Thomas John Sargent sa narodil v roku 1943 v Pasadene v USA a má 68 rokov. Je profesorom ekonómie na Newyorskej univerzite. Patrí k popredným predstaviteľom tzv. školy racionálnych očakávaní, ktorá vznikla v 70. rokoch minulého storočia v USA.

Christopher Albert Sims sa narodil v roku 1942 vo Washingtone D.C. v USA a má 68 rokov. Je profesorom ekonómie a bankovníctva na Princetonskej univerzite a zaoberá sa najmä ekonometriou. Okrem iného bol jedným z hlavných propagátorov vektorovej autoregresie v empirickej makroekonómii. Tiež významne napomáhal rozvoju fiškálnej teórie cenovej hladiny a teórie racionálnej nepozornosti.


Zdroje: nobelprize.org, klaus.cz, Reuters, foto: sxc.hu.

Anketa

Poznáte prácu tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu?

Áno, mám ju naštudovanú. (19%)
 
Niečo som už o nich počul. (32%)
 
Rád si ich dielo naštudujem. (38%)
 
Nie, zaujímajú ma len osobné financie. (11%)
 Spolu hlasovalo 37 čitateľov
Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Katarína Muchová | 28.06.2016 00:00 Referendum - čo prinieslo, a čo vzalo

Referendum rozdalo nové karty, na ktoré nebol nikto pripravený. Libra prudko prepadla. Akcie britských bánk padajú takmer voľným pádom. Dôvodom je neistota, ktorú výsledok hlasovania vyvolal. D. Cameron sa rozhodol rezignovať a potenciálni noví lídri zatiaľ nepredstavili ucelenú koncepciu budúcnosti krajiny. Niektorí občania berú moc do vlastných rúk a útočia na poľských prisťahovalcov. Aká budúcnosť čaká Britániu a aká zvyšok Európy rozoberáme v komentári. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 27.06.2016 00:00 Od indexu DAX po možnú hnačku zo žinčice (Svet financií očami komentátora)

Finančné trhy dostali fajne po papuli. Doplatili na svoju, ak už nechcem napísať, že hlúposť, tak napíšem, že doplatili na prehnanú dôverčivosť. Tak im treba! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

29.06.2016 10:19 Dôchodkové fondy rástli na základe pozitívnych očakávaní pred britským referendom

Týždeň pred britským referendom priniesol fondom mierne zisky. Keďže trhy očakávali potvrdenie zotrvania v únii, rástli s nimi i dôchodkové fondy. Platí to takmer na všetky, až na fondy od NN, kde indexový fond dokázal za týždeň spadnúť až o štyri percentá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 10:00 Ranný prehľad trhov 29. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 09:40 Nervozita z Brexitu priniesla mierne straty v akciových podielových fondoch

Brexit se na finančních trzích ukázal v podobě hlubokých propadů. Index ICZ pravidelného investování do akciových fondů tento pád ještě nepromítl, ale předešlá nervozita ho srazila o dalších 1,77 % na 960,8 bodu. Nejhůře se dařilo fondům zaměřeným na Japonsko a Evropu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.06.2016 10:01 Ranný prehľad trhov 28. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.06.2016 08:59 Brexit bol len zahrievacím kolom pred ďalšími zvratmi na globálnych trhoch

Veľká Británia sa jasne vyslovila za odchod z EÚ. Trhy ostali v šoku, nakoľko všeobecne sa očakávalo, že voľba dopadne v prospech zotrvania v Únii. Výsledné zemetrasenie kurzu libry ihneď prekonalo aj tú najhoršiu fázu globálnej finančnej krízy v roku 1992, kedy v Čiernu stredu libra vypadla z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 14.06.2016 00:00 Neurofinancie - nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »