Ďakujeme našim partnerom:
 |
 |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |
Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za ekonómiu sú Peter Arthur Diamond, Dale Mortensen a Christopher Antoniou Pissarides za prínos pri výskume v oblasti trhov práce. Úspech dosiahli aj vďaka finančnej kríze, ktorá spôsobila zánik enormného množstva pracovných miest a vytvorila tak ideálne prostredie pre ocenenie ich práce.
Trojica ekonómov dostala ocenenie za vývoj teórie, ktorá objasňuje, aký vplyv majú regulácia a hospodárska politika na trh práce. Laureáti nie sú zástancami vysokých dávok v nezamestnanosti. Práve naopak, vysoká finančná podpora ľudí bez práce podľa nich vedie k vyššej nezamestnanosti a predĺženiu obdobia, v ktorom je uchádzač schopný nájsť si prácu.
Tím vedcov vysvetľuje, prečo na pracovnom trhu vzniká situácia, kedy je nepomerne vyššia ponuka práce ako dopyt po nej, pričom zároveň existujú neobsadené pracovné miesta. Tento paradox vysvetľujú ako následok špecifickosti pracovného trhu, kde sa zamestnávatelia (kupujúci) a zamestnanci (predávajúci) nestretávajú priamo. Permanentné neuspokojenie niektorých predávajúcich a niektorých kupujúcich je dôsledkom tzv. trenia, ktoré je spôsobené vzájomným vyhľadávaním, ktoré ponukovú aj dopytovú stranu stojí nemalé finančné prostriedky. Zároveň však tvrdia, že pracovný trh je nedostatočne efektívny aj v dôsledku štátnej regulácie.
Pomenúvajú konkrétne problémy, ktorými sú predovšetkým vysoká úroveň podpory v nezamestnanosti a regulácia týkajúca sa pracovného práva v oblasti najímania nových zamestnancov či ich prepúšťania. Pod reguláciou prijímania a prepúšťania zamestnancov si môžeme v našich podmienkach predstaviť nástroje ako minimálna mzda, výpovedná lehota, nárok na odstupné a pod. Podľa vedcov sú to práve tieto faktory, ktoré majú najsilnejší vplyv „na to podstatné“, čo ľudí trápi: ponuku práce, úroveň miezd a mieru nezamestnanosti.
Vedci skonštruovali teoretický rámec pre tzv. „trhy s trením pri hľadaní“ (markets with search frictions). Pôvodne s ich analýzou začal Peter Diamond. Dale Mortensen a Christopher Pissarides ju rozšírili a aplikovali na trh práce. Túto teóriu je však možné aplikovať aj na iné druhy trhov, čo sa v minulosti už udialo.
Prínosom podľa Švédskej kráľovskej akadémie vied je predovšetkým skutočnosť, že táto teória môže pomôcť porozumieť, akým spôsobom štátne zásahy ovplyvňujú mieru nezamestnanosti, voľné pracovné miesta a výšku miezd.
Učenie najčerstvejších laureátov ocenenia za ekonómiu je istotne cennou inšpiráciou aj pre politikov. Veď čo je dnes pre ľudí dôležitejšie ako príležitosť pracovať. Vyhliadky dlhodobejšie ako je rozpätie politického mandátu sú určite devízou pre všeobecný a udržateľný rozvoj. Avšak zrejme aj neutešená situácia na pracovných trhoch po celom svete prispela ku skutočnosti, že cena bola pridelená práve za prínos v tejto oblasti. Ak by nepretrvávala kríza na pracovných trhoch, možno by táto oblasť bola pre mnohých absolútne nezaujímavá. Možno by sa vedci takéhoto ocenenia nedočkali.
Nobelove ceny boli prvýkrát udeľované v roku 1901. Nobelova nadácia však vznikla už 29. mája 1900. Jej vznik odobril švédsky kráľ. Švédskej kráľovskej akadémií vied, ktorú Alfred Nobel poveril udeľovaním cien, venoval 32 miliónov švédskych korún. Väčšina odmien za ocenenia pochádza práve zo spomínaného fondu. Iba cena za ekonómiu je financovaná Švédskou centrálnou bankou zo zvláštneho fondu. Väčšinu ocenení udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied.
Každoročne sa cena udeľuje za činnosti v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a prínos pre mier. Tieto ceny sa začali udeľovať na základe poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela. Tento vedec je známy predovšetkým ako vynálezca dynamitu. Zároveň sa udeľuje „Nobelova cena za ekonómiu“, ktorá však nebola predmetom Nobelovho závetu. Prísne vedecky vzaté, táto cena nie je Nobelovou. Presný názov tohto ocenenia je „cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela“. Jej udeľovanie zaviedla Švédska ríšska banka v roku 1969 pri jej 300. výročí vzniku.
Peter A. DiamondAmerický ekonóm, ktorý sa ako vedec zaoberá predovšetkým americkým daňovým, sociálnym a dôchodkovým systémom. Má 72 rokov. Pôsobí na uznávanom Massachussettskom technologickom inštitúte. Americký prezident ho tento rok dokonca navrhol na post člena rady guvernérov centrálnej banky FED. |
Dale Mortensen71 ročný americký ekonóm. Na Severozápadnej univerzite v štáte Illinois pôsobí ako profesor ekonómie. Mortensen sa počas svojej kariéry venoval hlavne trhu práce, makroekonómii a ekonomickým teóriám. |
Christopher A. PissaridesCypersko-britský ekonóm pôsobiaci na Londýnskej škole ekonómie a politických štúdií. Jeho centrom záujmu sú predovšetkým makroekonómia, trh práce, ekonomický rast a hospodárska politika. |
|
Rok |
Nositelia |
Ocenená oblasť výskumu |
|---|---|---|
|
2010 |
Peter A. Diamond, Dale T. Mortensen, Christopher A. Pissarides |
Za ich analýzu trhov s tzv. vyhľadávacím trením |
|
2009 |
Elinor Ostrom |
Za jej analýzu ekonomickej kontroly, špeciálne za pochopenie spoločného vlastníctva |
|
Oliver E. Williamson |
Za analýzu ekonomickej kontroly, špeciálne za pochopenie hraníc firiem |
|
|
2008 |
Paul Krugman |
Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity |
|
2007 |
Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin, Roger B. Myerson |
Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov |
|
2006 |
Edmund S. Phelps |
Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike |
|
2005 |
Robert J. Aumann, Thomas C. Schelling |
Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier |
|
2004 |
Finn E. Kydland, Edward C. Prescott |
Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov |
|
2003 |
Robert F. Engle III |
Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH) |
|
Clive W.J. Granger |
Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia) |
|
|
2002 |
Daniel Kahneman |
Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote |
|
Vernon L. Smith |
Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov |
|
|
2001 |
George A. Akerlof, A. Michael Spence, Joseph E. Stiglitz |
Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami |
|
2000 |
James J. Heckman |
Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek |
|
Daniel L. McFadden |
Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere |
|
|
1999 |
Robert A. Mundell |
Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území |
|
1998 |
Amartya Sen |
Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o.i. v rozvojových krajinách |
|
1997 |
Robert C. Merton, Myron S. Scholes |
Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze |
|
1996 |
James A. Mirrlees, William Vickrey |
Za základné príspevky k ekonomickej teórii o „incentives“ pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu |
|
1995 |
Robert E. Lucas Jr. |
Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania |
|
1994 |
John C. Harsanyi, John F. Nash Jr., Reinhard Selten |
Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier |
|
1993 |
Robert W. Fogel, Douglass C. North |
Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny |
|
1992 |
Gary S. Becker |
Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce |
|
1991 |
Ronald H. Coase |
Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva |
|
1990 |
Harry M. Markowitz |
Za vývoj teórie výberu portfólia |
|
Merton H. Miller |
Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania |
|
|
William F. Sharpe |
Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky |
|
|
1989 |
Trygve Haavelmo |
Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti |
|
1988 |
Maurice Allais |
Za prelomové príspevky k teórii trhov a eficientného využívania zdrojov |
|
1987 |
Robert M. Solow |
Za práce o ekonomických teóriách rastu |
|
1986 |
James M. Buchanan Jr. |
Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania |
|
1985 |
Franco Modigliani |
Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov |
|
1984 |
Richard Stone |
Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy |
|
1983 |
Gerard Debreu |
Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov |
|
1982 |
George J. Stigler |
Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu |
|
1981 |
James Tobin |
Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien |
|
1980 |
Lawrence R. Klein |
Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky |
|
1979 |
Theodore W. Schultz, Sir Arthur Lewis |
Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín |
|
1978 |
Herbert A. Simon |
Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách |
|
1977 |
Bertil Ohlin, James E. Meade |
Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu |
|
1976 |
Milton Friedman |
Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky |
|
1975 |
Leonid Vitaliyevich Kantorovich, Tjalling C. Koopmans |
Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov |
|
1974 |
Gunnar Myrdal, Friedrich August von Hayek |
Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry a za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov |
|
1973 |
Wassily Leontief |
Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch |
|
1972 |
John R. Hicks, Kenneth J. Arrow |
Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu |
|
1971 |
Simon Kuznets |
Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov |
|
1970 |
Paul A. Samuelson |
Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede |
|
1969 |
Ragnar Frisch, Jan Tinbergen |
Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov |
Zdroj : nobelprize.org
Poznáte prácu tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu?
Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu 21.09.2010 01:00
Trpké dedičstvo Miltona Friedmana 31.08.2010 00:00
Ako Friedman porazil Keynesa 18.08.2010 00:00
Ludwig Erhard: Štát by sa mal správať ako rozhodca 13.08.2010 00:00
Týždeň vo financiách: Deficit verejných financií klesne do roku 2011 na nulu Ľuboslav Kačalka | 18.10.2010 00:00
Týždeň vo financiách: Z holubičieho národa svetový líder v brakovaní štátnych financií Peter Furmaník | 25.10.2010 00:10
Pohľad na skutočnú (hyper)infláciu Ľuboslav Kačalka | 05.11.2010 00:10
USA: Ako funguje Federálny rezervný systém Ľuboslav Kačalka | 09.12.2010 00:00
Nobelista Williamson: Kríza sa nevyrieši niekoľkými politickými rozhodnutiami Ľuboslav Kačalka | 07.10.2011 00:00
Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu 2011: Jednoduché riešenia krízy nemáme Ľuboslav Kačalka | 12.10.2011 00:00
V médiách hlavného prúdu môžeme počuť o tom ako Federálny rezervný systém zachránil celý svet a bez Bena Bernankeho by sme azda po septembri 2008 upadli do akejsi ekonomickej doby ľadovej. Nič nemôže byť ďalej od pravdy a ako si ďalej ukážeme, táto logika je úplne zvrátená. Začnime však najprv s metodológiou porovnania ekonomickej „vedy" a iných, reálnych vied (napríklad fyziky). Práve toto je ten kritický bod, kde je naše vnímanie sveta úplne iné v porovnaní s centrálnymi bankármi. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Predstavte si svetovú ekonomiku ako lodnú flotilu plaviacu sa naprieč moru prosperity, avšak vo veľmi úzkom pásme strmých a nebezpečných útesov. Navigovanie týchto plavidiel je veľmi zradné, keďže aj malá chyba môže spôsobiť, že flotila sa nakloní veľmi blízko k jednej strane útesov: teda zmietne ju vodopád s názvom deflácia alebo sa spáli v pekelnom inflačnom ohni. Tento konvoj je navzájom poprepájaný obchodnými vzťahmi a investíciami, preto, keď sa vychýli jedna loď zo svojho kurzu, stiahne zo sebou aj všetky ostatné. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Financovanie firemného sektora v regióne SVE je doteraz na dobrej úrovni, rozdielna výkonnosť medzi krajinami bude však pravdepodobne pretrvávať počas nasledujúcich mesiacov. Toto je jedným z kľúčových zistení najnovšej analýzy týkajúcej sa firemného úverovania v strednej a východnej Európe, ktorú uskutočnil útvar Strategické plánovanie pre SVE a Poľsko spoločnosti UniCredit. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. Ak začnú prevažovať emócie, je možné, že bude oveľa viac pravdepodobný. Situácia sa priblížila k tejto možnosti oveľa viac ako kedykoľvek predtým – najmä ak by klesla dôvera v domáci bankový systém medzi obyvateľmi Grécka. Run na banky by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a spustiť oveľa rýchlejší chod udalostí. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen píše: v súčasnosti sa najviac obávam ďalšieho vývoja v Grécku. Približne o mesiac, 10. a 17. júna, budú druhé grécke voľby. Zdá sa, že najväčšou stranou bude Syriza, ktorá si tak zaistí ďalších 50 kresiel. To povedie buď k menšinovej vláde so širšou politickou podporou alebo čo najľavicovejšej vláde (pokiaľ komunisti zmenia taktiku). A to sú zlé správy! Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Štatistickým úradom zverejnené čísla HDP za prvý štvrťrok príjemne prekvapili. Rast ekonomiky sa ani v úvode roka nespomalil, keď HDP v stálych cenách v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka vzrástol o 0,8% qoq (rovnakú dynamiku rastu zaznamenal aj v 4Q 2011). V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu HDP mierne spomalila – z 3,4% na 3,1%. Trh pritom v priemere očakával spomalenie medziročného rastu HDP až na 1,8%. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Spotrebiteľské ceny rástli medzimesačne v apríli rovnakým tempom ako v predchádzajúcom mesiaci, na úrovni 0,3%. V medziročnom porovnaní však inflácia poklesla z marcovej úrovne 3,8% na 3,6% r/r. Tempo rastu regulovaných cien sa zvýšilo o dve desatiny percentuálneho bodu z marcových 7,2% r/r na 7,4% r/r v apríli, zatiaľ čo spotrebiteľská inflácia očistená o regulované ceny tovarov a služieb sa znížila z predchádzajúcej úrovne 2,9% r/r v marci na 2,4% r/r v apríli. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS
