Ľudia sa vracajú k stavebnému sporeniu

Slováci sa opäť vrhli na stavebné sporenie. Po ukončení vyše roka trvajúcej diskusie o možných zásahoch do systému stavebného sporenia, dochádza k podstatnému obnoveniu dôvery v tento systém sporenia a úverovania, tvrdí Prvá stavebná sporiteľňa. 

Len za prvý štvrťrok uzatvorila najväčšia z trojice stavebných sporiteľní 65 990 nových zmlúv o stavebnom sporení. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast až o 59,7 %. Objem cieľových súm na zmluvách uzatvorených od januára do konca marca dosiahol až 491,6 mil. €, čo predstavuje medziročný nárast o 24,36 %.

Podobne vzrástol aj objem vyplatených prostriedkov určených na bývanie, ktorý sa medziročne zvýšil o 43,51 % a dosiahol 120,09 mil. €. „Potvrdzuje to, že občania opäť stavili na istotu a tou stavebné sporenie určite je. Stavebné sporenie zabezpečuje nasporeným prostriedkom potrebnú ochranu, ale zároveň ich aj výhodne zhodnocuje a pripravuje na investíciu do bývania," hodnotí výsledky Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.

Pre niektorých ľudí jediná cesta k bývaniu

Zvýšený záujem ľudí o stavebné sporenie prišlo prakticky okamžite po definitívnom zamietnutí Miklošových návrhov, ktoré mali radikálne znížiť podporu tohto systému s viac ako miliónom sporiteľov. Mikloš presadzoval najmä okresanie štátnej prémie zo súčasných 66,39 až na 15 eur.. Jej plnú výšku mal zároveň získať iba sporiteľ, ktorý vloží celý povinný vklad na získanie prémie (663,9 €) hneď v januári. Sporiteľne argumentovali, že takýto zásah by sa dotkol predovšetkým ľudí s nízkym príjmom, pre ktorých je stavebné sporenie jedinou dostupnou možnosťou financovania si vlastného bývania. S tým súhlasia aj nezávislí experti. „Denno-denne sa stretávam s finančnými požiadavkami našich klientov. Väčšina z nich túži po vlastnom bývaní alebo po zrekonštrukovaní zastaraného bytového fondu, ale pre mnohých z nich je cesta k vlastnému bytu cez hypotekárny úver ťažko priechodná. Polovica Slovákov mala vlani disponibilný príjem nižší ako 510 eur, mnohí dokonca výrazne nižší. Nízkopríjmové skupiny sa v horšom prípade k hypotekárnemu úveru vôbec nedostanú, v lepšom prípade si za nízku bonitu priplatia vysokou úrokovou sadzbou. Financovanie bývania prostredníctvom stavebného úveru pre nich znamená dosiahnuteľnú a finančne zvládnuteľnú alternatívu," povedal riaditeľ spoločnosti Fincentrum Milan Repka.

Miklošová novela v parlamente nakoniec neprešla, no vyše roka trvajúca diskusia vniesla do stavebného sporenia značnú neistotu. „Stavebné sporenie vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho, ale tie informácie, ktoré sa medializovali, tak dezorientovali ľudí, že základná prvá otázka, ktorú nám kládli, bola, kedy stavebné sporiteľne ukončia svoju činnosť," skonštatoval po definitívnom zamietnutí Miklošového návrhu I. Béreš.

Stavebné sporiteľne na túto situáciu reagovali znížením kľúčových poplatkov v stavebnom sporení ako aj zvýšením dostupnosti medziúverov, ktorých úročenie dnes začína od 1,69 %. Práve medziúvery mali byť pritom podľa Mikloša nevýhodné a z pohľadu klienta mali byť klasickými „spotrebákmi". V skutočnosti sú však v porovnaní s bežnými úvermi komerčných bánk neporovnateľne lacnejšie.

Podľa analýzy Hospodárskych novín, ktorá vyhodnocovala aktuálnu ponuku úverov bánk a stavebných sporiteľní, je celková preplatenosť úveru najnižšia práve pri medziúvere od PSS. Ako tiež pre HN uviedol analytik spoločnosti Fincentrum Ján Porázik, medziúvery nízkym úrokom a vysokou dostupnosťou suplujú klasické spotrebné úvery bánk, ktoré sú neporovnateľne drahšie.

Efektívne či neefektívne?

Ivan Mikloš pri presadzovaní svojich návrhov tvrdil, že podpora stavebného sporenia je pre štát neefektívna. Nedávna analýza dvoch nezávislých inštitúcií však preukázala jednoznačne prínosy stavebného sporenia pre príjmovú stránku štátneho rozpočtu. „Z jedného eura, ktoré vláda formou štátnej prémie vloží do stavebného sporenia sa jej vráti až 6 eur v podobe daní a odvodov," potvrdila štúdia, ktorú v spolupráci s Ústavom manažmentu Slovenskej technickej univerzity vypracoval špecializovaný ústav na štatistické vyhodnocovanie v stavebníctve ÚEOS – Komercia, a. s.

Podľa stavebných sporiteľní by navrhované zásahy do systému stavebného sporenia nepriniesli želaný efekt. Fakty naopak dokazujú, že stavebné sporenie je z pohľadu štátu lukratívny biznis. Zasahovať do funkčného systému, ktorý prináša do rozpočtu oveľa viac ako sú výdavky vlády na štátnu prémiu preto nedáva zmysel. Podľa Béreša, ak by ministerstvo znížilo štátnu prémiu, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a samozrejme aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania. No želaná úspora by sa nedostavila, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania by spôsobil oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako by bola úspora z neposkytnutej štátnej prémie.

Zdroj: TS PSS. 

Ľudia sa vracajú k stavebnému sporeniu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet