Marc Faber: Ako FED naštartoval Čínu

Už dlho sledujeme tenzie medzi USA a Čínou ohľadom obchodnej politiky Číny, ktorá pevne naviazala hodnotu svojej meny na americký dolár. Ako vysvetľuje Marc Faber, ani prísľub Číny o zvýšení flexibility výmenného kurzu však nič nemení na paradoxe, že za katastrofálnu americkú obchodnú bilanciu môže FED.

FED a čínska obchodná bilancia

Tiež sa musíme zmieniť o jednej veci – vidíte, že sme mierne kritický k americkej monetárnej politike, avšak opäť mala nezamýšľané a priaznivé následky, no nie priaznivé na USA. Dovoľte mi vysvetliť ich. Tu máme obrázok americkej obchodnej bilancie.

Čína naviazala svoj juan na dolár v roku 1994 za cenu 1USD = 8,28 RMB a za prvých 6 rokov sa toho veľa neudialo, čo sa týka nerovnováhy s Čínou. Avšak po roku 1998 sa niečo zmenilo.

Expanzívna monetárna politika pred rokom 2000 a najmä po roku 2001,  vytvorila kreditnú bublinu, zdvihla ceny domov, dovolila boom refinancovania sa, keď domy boli používané ako bankomaty,  a spotrebitelia si zobrali peniaze zo svojich domov a išli ich spotrebovať. Ale kvôli ekonomickej politike v USA,  ktorá nie je priateľská k spotrebe kapitálu, spotreba kapitálu a priemyselná produkcia sa neobjavila v USA. Spotreba síce prebiehala v USA ale produkciu inde vo svete. Takže deficit obchodnej bilancie rastie a z úrovne $100 mld. v roku 1998 na $800 mld. v roku 2006. Poslednú dobu sa mierne znížila, avšak nie o veľa.

USA spotrebovávali a nadspotrebovávali, všetky štatistiky ukazujú, že spotreba v USA výrazne narástla nad svoj trend. Toto sa stretlo s priemyselnou produkciou v zahraničí, najmä v Číne. A práve táto spotreba potiahla priemyselnú produkciu v Číne, a tiež samozrejme zamestnanosť, spotrebu kapitálu,  a export, ktorý pritekal do USA. Avšak to, čo chcem zdôrazniť je, že monetárna politika v USA bola katastrofou pre samotné USA, pretože neviedla k vyššie priemyselnej produkcií a vyšším kapitálovým výdavkom alebo rastu zamestnanosti, keďže dnes je v USA zamestnaných menej ľudí ako pred desiatimi rokmi.

 
Boom rozvíjajúcich sa krajín

Americká nadspotreba tak viedla k boomu rozvojových ekonomík. A kvôli dodatočnému dopytu z Číny, aby vyrovnal dopyt z USA, tak výdavky na ropu, a to neplatí iba pre ropu, ale aj ostatné komodity, vzrástli. Po roku 2001 sa svetové výdavky na ropu ako aj ostatné komodity začnú prudko zvyšovať, pretože rastie ich cena ako aj dopyt po nich. A svet miesto toho aby minul 500 miliárd dolárov na ropu v roku 1998, míňa v lete 2008 až 4 bilióny dolárov. Toto znamenalo obrovské zisky pre výrobcov základných materiálov z Latinskej Americky, Afriky, Ázie, Stredného východu a Oceánie. Tieto krajiny mohli ísť na trh a kupovať spotrebiteľské tovary, zvyšovať svoje kapacity a nakupovať kapitálové tovary. Mali sme tak globálny boom. A toto znamenalo, že americká monetárna politika bola dôležitým zdrojom vplyvu zmeny rovnováhy ekonomickej sily na svete.

Devízové rezervy

S rastom amerického deficitu súvisí aj rast svetových dolárových rezerv, čo ukazuje priložený obrázok. Dovoľte mi k tomu jednu poznámku.

 

Ak sa pozriete na rast devízových medzinárodných rezerv, z jedného bilióna dolárov v roku 1995 až na súčasných 8,5 bilióna – to je symptóm inflácie. To je jasným signálom, že existuje prebytok likvidity v systéme. A keď nemecký minister financií povie, že trhy sú mimo kontroly, musím povedať, že centrálne banky sú mimo kontroly v zmysle tlačenia peňazí a rastu úverov. Nie trhy. Navyše centrálne banky nikdy nepovedia, že trhy sú mimo kontroly, keď trhy rastú povedia to, iba keď trhy klesajú. Niečo je na ich stanovisku chybné.

Autor je senior analytik TRIM Broker. Článok vychádza z prednášky svetoznámeho investora Marca Fabera na konferencii organizovanej Mises Institute v New Yorku.

Marc Faber: Ako FED naštartoval Čínu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet