Marc Faber: Ako nestratiť pri inflácií

Koncom sedemdesiatych rokov bol v Latinskej Amerike boom v dôsledku rapídneho nárastu úverov. Tie prišli z krajín OPECu, ktoré tam smerovali svoje prebytky cez americké banky. Po roku 1980, keď ceny ropy už naďalej nerástli, prišla kríza s názvom „pretrodolárová kríza“. Vlády v Latinskej Amerike reagovali tak ako americká vláda za posledné dva roky - vytvorili veľké fiškálne deficity a tlačili peniaze.

To, čo potom nasledovalo, bol kolaps ich mien.  Meny ako mexické peso medzi rokmi 1979 a 1987 stratili 95% hodnoty. Takže, ak ste mali smolu a nakúpili ste peso na začiatku obdobia, alebo ste Mexičan a držali ste ho, tak ste stratili 95% svojich peňazí v porovnaní s americkým dolárom, ktorý bol vtedy silnou menou. 

Čo bol najlepší spôsob ako prežiť obdobie prudkého oslabenia meny? Vidíme tri tabuľky: prvá je mexický akciový trh v domácej mene, druhá je mexický akciový trh v dolároch, a treťou je výkonnosť mexického fondu, ktorý je riadený fond-manažérom.  Aby sme veci zjednodušili, mexický akciový trh vo vyjadrení v pesos rástol s tým, ako začal kolaps mexickej meny. Keď začnem tlačiť peniaze, tak cena všetkého pôjde hore, niečo viac a niečo menej, avšak mena oslabí. Cena akcií v domácej mene pôjde hore – index z úrovne 1000 v roku 1979 dosiahol vrchol 343,000 v roku 1987, v tomto roku sme mali globálny krach akcií, a skončili sme na úrovni 139,000. Takže zo začiatku v roku 1979 až do konca tabuľky v roku 1989, sme boli vyššie 139x v hodnote domácej meny.

Samozrejme, čo sa týka investícií do dolára, situácia vyzerala ináč, pretože,  peso úplne skolabovalo. To, čo sa stalo v dolárových cenách je toto: buď ste mali smolu kúpili akcie v roku 1979 za maximu 70 alebo šťastie a kúpili ste ich za minimum 45. Potom išli hore na 220 v roku 1987 a uzatvárali na cene 62. Takže v zásade, čo sa týka akcií, vaša kúpna sila bola viac menej zachovaná, nezarobili ste, avšak ani ste nestratili. No držitelia hotovosti boli zmasakrovaní a podobne aj držitelia dlhopisov v lokálnej mene, pretože úrokové sadzby sa nikdy dostatočne neprispôsobili vo svojom raste. Takže v prostredí tlačenia peňazí, tak ako som už zdôraznil, hotovosť a dlhopisy nie sú veľmi vhodné, akcie nie sú perfektné, keď stále držia kúpnu silu nažive.

Dôležité je rozumieť, že v rokoch 1979-1984 mena kolabuje rýchlejšie ako trh rastie. A následkom je, že ako mena kolabuje, akcie rastú v nominálnom vyjadrení, avšak v dolárovom vyjadrení klesajú, keď trh klesá v dolárovom vyjadrení z vrcholu 70 v roku 1979 na 5 v roku 1983. Takže v tomto období ste nechceli byť v mexických akciách, chceli ste byť v amerických dolároch, alebo iných svetových aktívach. Avšak akonáhle oslabenie meny dosiahlo dostatočne dlhý čas, akcie začali byť neuveriteľne podhodnotené, a to v rokoch 1982-83. Vtedy ste sa mali vrátiť späť z dolárov do mexických akcií, a potom nasledovať nárast mexických akcií z miním 5 až na úroveň 220, pretože od roku 1983 začali akcie rásť viac ako oslabovala mena.

Inými slovami, v súčasnosti nemôžete byť dogmatikmi – musíte svoje aktíva presúvať z času na čas. Verím, že je veľmi jasné, že v časoch, kedy znehodnotenie meny je rýchlejšie ako zhodnotenie domácich akcií v domácej mene, vtedy na trhu byť nechcete. Avšak v časoch, kedy znehodnotenie domácej meny je nižšie  ako zhodnotenie lokálnych akcií, vtedy chcete byť na trhu. Rád by som sa zmienil, že mexický fond akcií začal na úrovni 10 a skončili na úrovni 7, medzitým dosiahli úroveň 1,72. Ich výkonnosť bola horšia ako výkonnosť všetkého ostatného, pretože boli riadené fond-manažérmi.

Autor je senior analytik TRIM Broker. Článok vychádza z prednášky svetoznámeho investora Marca Fabera na konferencii organizovanej Mises Institute v New Yorku.

Marc Faber: Ako nestratiť pri inflácií >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet