Marc Faber: Prečo bude inflácia...

Všetci poznáte veľkosť úverov vyjadrenú ako percento HDP, avšak musíme toto číslo ukázať ešte raz z niekoľkých dôvodov. V prvom rade Paul Krugman publikoval minulý september článok v NY Times. V podstate sa ani jednou vetou nezmieňuje o pojme prílišnej páky alebo prílišného rastu úverov. Potom v januári mal Ben Bernanke v Atlante reč o monetárnej politike a realitnej bubline, ale ani raz sa nezmienil o prílišnom raste úverov a ich vplyve na monetárnu a ekonomickú nestabilitu.

A myslím, že by malo byť jasné každému, kto sa pozerá na čísla dlhu k HDP, že veľkej hospodárskej kríze predchádzal prudký rast úverov vo vzťahu k ekonomike. Ale v roku 1929 celkový dlh k HDP bol iba 186%, potom narástol v depresií, lebo HDP skolabovalo a nasledovalo obdobie odpákovávania. A dokonca aj v 50. rokoch sa dlh v pomere k ekonomike zmenšoval - ekonomika rástla rýchlejším tempom ako rástol dlh. Tiež nesmieme zabudnúť na to, že keď išli USA do vojny, tak dlh k HDP bol iba 146%. Po roku 1980 dlh k HDP začína rásť, hlavne po menovaní Alana Greenspana. Ďalší akademický génius. A potom za Bena Bernankeho exploduje hore, medzi 2000 a 2007 celkový úver rastie 5-násobným tempom ako je rast nominálneho HDP. Teraz je na úrovni 379%.

Musím zdôrazniť, že rozdiel medzi rokom 1929 a súčasnosťou nie je iba pomer celkového dlhu k HDP, ktorý je výrazne vyšší, v 1929 sme nemali sociálne ani zdravotné poistenie a všetky nefundované záväzky, o ktorý ch budem hovoriť za chvíľu. Takže podľa mňa a tak ďaleko ako len vidím, FED už nikdy nebude uťahovať monetárnu politiku. Bude tlačiť, tlačiť a tlačiť. Samozrejme to nebude vždy fungovať, avšak to čo si nemôže dovoliť, je mať dlhovú defláciu v ekonomike závislej na úvere. Takže budú tlačiť a to bude mať následky na hodnotu rôznych tried aktív a samozrejme tiež na dlhodobú hodnotu papierových peňazí a hlavne dolára.

Je dôležité porozumieť filozofií stojacou za americkou monetárnou politikou. Páni Bernanke a Greenspan tvrdia, že nedokážu identifikovať bubliny, avšak pred 15. mesiacmi pán Greenspan napísal článok do Herald Tribune, že Španielsko má realitnú bublinu a pred 3. mesiacmi napísal, že Šanghaj má realitnú bublinu. Takže v Šanghaji a Španielsku ich vidí, avšak nie v USA.

Dr. Doom a úrokové sadzby

Za posledných 25 rokov však mal FED veľmi dobré podmienky pre svoju hospodársku politiku, ktoré by som rád zosumarizoval nasledovne. Ceny komodít dosiahli dno v 40. rokoch a odvtedy mali rastúci trend až do roku 1980. Potom boli komodity v medveďom trende až do rokov 1998-2001, kedy dosiahli dno. Úrokové miery v Kondratievovom cykle nasledujú ceny komodít.. Takže, keď ceny komodít idú hore, úrokové sadzby idú hore. To sa stalo medzi 1940 a 1981 a potom išli dolu. V 40. rokoch americké dlhopisy dosiahli dno na úrovni menej ako 2%, stále boli 2% v roku 1949, 4% v 1960, 6% v 1970 a potom prekvapujúco vzrástli k maximám na 15,84% 21. septembra 1981. To bol míľnik pre úrokové sadzby a odvtedy komodity klesali a úrokové sadzby klesali tiež.

Boli sme v býčom trhu, ktorý skončil v 1981 a zatiaľ je tu dno 18. decembra 2008 a viete, že úrokové sadzby mierne vzrástli pre 10-ročné dlhopisy z 2,08% a 2,53% pre 30-ročné dlhopisy. Deflacionisti tvrdia, že úrokové sadzby by mali poklesnúť opäť dolu pod 2% pre 10-ročné dlhopisy a pre 30-ročné povedzme na 2,5% a inflacionisti ako ja, my tvrdíme, že po tomto dlhom poklese úrokových sadzieb sme niekde vo veľkom dne pre úrokové sadzby a odtiaľto pôjdeme do hora a podľa môjho názoru pôjdeme hore veľmi výrazne.

Pamätám si, že keď som začal na Wall Street v 1970, vtedy tam pôsobil pôvodný Dr. Doom, Henry Kaufman, v tom čase zo Salomon Brothers. Volali ho tak, pretože predpovedal rast úrokových sadzieb a pokles cien dlhopisov. Avšak môžem vás uistiť, že v roku 1970 nikto ani nesníval, že úrokové sadzby môžu ísť tak výrazne hore zo 6% na 15,8%. Nikto. Myslím, že pravdepodobnosť, že úrokové sadzby budú v určitý čas oveľa vyššie z dôvodu zvyšovania federálneho deficitu je veľmi vysoká. To bude mať vplyv na infláciu aktív, pretože pokiaľ úrokové sadzby klesali v období 1980-2009, tak tlačenie peňazí nemalo nutne okamžitý vplyv na infláciu. To sa môže zmeniť a viesť k rastúcej inflácií a rastúcim úrokom.

Prichádzajúca inflácia

Gregori Mankiw z Harvardu, ktorý veľmi dobre reprezentuje názory FEDu, hlavne názory Janiffer Yelkinovej, ktorá je vice-prezidentkou FEDu, napísal článok do Wall Street Journal pred rokom, kde ukazuje, že problémom je, že ľudia šetria miesto toho aby míňali. A musíme tak týchto bastardov dohnať k väčšej spotrebe a opäť tak roztočiť ekonomiku. Takže ako to spravíme?

Najjednoduchším spôsobom je zaviesť negatívne úrokové sadzby, takže keď pôjdete do banky a vložíte $100,000, za rok dostanete naspäť iba $90,000. Avšak problém je, že ľudia by si peniaze vybrali z bánk, zmenili by ich na hotovosť a dali pod matrac.. Avšak Mankiw povedal, ako to spravia, tak máme nápravu -spravíme každoročne lotériu a povieme, že napríklad 10% všetkých bankoviek je neplatných. Takže ak máte smolu a spíte pod zlým matracom, tak môžete prísť o všetky svoje peniaze. Ľudia by vo všeobecnosti stratili 10% svojich peňazí, keďže určité bankovky by boli vyhlásené za bezcenné. Takže problémom by opäť bolo, že ľudia by zmenili peniaze na zahraničné meny alebo zlato a striebro. OK, takže najjednoduchším riešením je vytvoriť infláciu 6% ročne. Toto je spôsob myslenia FEDu.

A môžem vás uistiť, že tak ďaleko ako len vidím, bude FED udržiavať úrokovú sadzbu na nulovej úrovni. Presne 0 a nulou myslím 0 v reálnej hodnote. Sadzba môže byť 5%, ak je však inflácia 10%,Stále máte reálnu infláciu -5%. Ak aj máte úrokové sadzby ako v Zimbabwe 1000% a infláciu milión percent, potom máte reálne úroky vysoko záporné.

A keď sa toto stane, že úrokové sadzby sú záporné v reálnom vyjadrení, čo je najhoršia investícia? Hotovosť, stáva sa veľmi riskantnou investíciou, okrem veľmi krátkych časových úsekov ako v roku 2008. Druhou najhoršou investíciou sú vládne dlhopisy, pretože ak sú úrokové sadzby negatívne v reálnych hodnotách pre dlhšie obdobie, tak si môžete si byť istí, že inflácia začne akcelerovať čoskoro v budúcnosti. Na druhej strane akcie sú prostriedkom uchovávania hodnoty, sú však veľmi volatilné, no sú pravdepodobne menej rizikové ako hotovosť alebo vládne dlhopisy. A tiež samozrejme máme cenné kovy.

Ale je dôležité rozumieť, že toto je pohľad FEDu – držať úrokové sadzby na nule po dlhšie časové obdobie. Avšak môžu klamať verejnosť, že v nejaký čas zvýšia úrokové sadzby, avšak iba vtedy ak inflácia stúpne. V podstate takto to bolo od roku 2000, kedy náklady na život boli vyššie ako úrokové sadzby, a to až do dnešných dní.

Autor je senior analytik TRIM Broker. Článok vychádza z prednášky svetoznámeho investora Marca Fabera na konferencii organizovanej Mises Institute v New Yorku.