Ministerstvo financií preškrtá podporu bývania

Ministerstvo financií SR si myslí, že vláda podporuje bývanie neefektívne. Niektoré nástroje sa podľa neho míňajú cieľa, teda podpory bývania a pri niektorých sa na podpore priživujú poskytovatelia finančných služieb. „Potreba znižovania úrokov je jasná,“ vyčíta bankám jednu z dôležitých výhrad minister financií Ivan Mikloš. Slovenské hypotéky sú totiž medzi krajinami z eurozóny s podobným trhom najdrahšie.

Rozdiely sú pritom veľké. Pri fixácií úrokov do jedného roka bol v októbri minulého roka úrok na slovenské hypotéky 5,7 percenta v eurozóne 3,8. Pri dlhších fixáciách sú rozdiely ešte väčšie. Úroky nekopírujú trendy eurozóny. Vo všetkých krajinách došlo koncom roka 2008 k ich výraznému zníženiu. Na Slovensku len k miernemu. Podľa ministerstva financií nie je na takýto rozdiel dôvod. Uznáva síce argumenty, že slovenský trh je rizikovejší ako niektoré iné, na druhej strane ale sú faktory, ktoré hovoria v prospech lacnejších hypoték. Penetrácia úverov je nižšia ako v západnej Európe, čo bankám dovoľuje vyberať si bonitnejších klientov. Banky majú menšie nároky na refinancovanie vďaka vysokému pomeru vkladov k úverom.

Ministerstvo uznáva v prospech bánk len jeden argument, že povinnosť kryť 70 percent hypoték hypotekárnymi záložnými listami je drahá. Ich náklady sú vyššie ako pri iných formách financovania. Ministerstvo uznáva, že to môže bankám spôsobovať problémy, aj keď väčšinu záložných listov si banky predávajú a kupujú medzi sebou, takže to čo na jednej strane zaplatia, na druhej strane dostanú od inej banky. Ministerstvo uvažuje, že podiel povinných záložných listov zníži. Problémy naznačuje aj to, že banky nahrádzajú klasické hypotéky inými úvermi na bývanie. Ich objem v marci minulého roka prevýšil hypotéky.

Ďalším opatrením, ktoré ministerstvo pri hypotékach plánuje, je zavedenie lepších možností kontroly úroku klientom. Navrhuje, aby banky stanovili vzorec, akým sa bude meniť úrok počas priebehu hypotéky. Bol by napríklad naviazaný na nejaký referenčný úrok napríklad Euribor. Klient by tak vedel, ako sa bude meniť jeho cena hypotéky pri pohybe tohto úroku. Slovenskí zákazníci bánk totiž nemajú podľa ministerstva financií dostatočnú vyjednávaciu silu pri rokovaní s bankami. Dôkazom je to, že k zvyšovaniu úroku dochádza pri zmenách fixácie. Banky teda lákajú zákazníkov na nízky úrok, pri jeho prehodnocovaní, ale už nasadia vyššiu hodnotu. Banky ďalej môžu zneužívať svoje postavenie pri hypotékach pre mladých do 35 rokov. Štát dotuje časť úroku, ak banka zaplatí zo svojho takú istú časť, najviac jedno percento zo základného úroku. Výšku tohto základného úroku, ale stanovuje banka. Môže teda jeho hodnotu najprv zvýšiť a potom, akože zníži úrok na normálnu hodnotu.

Ministerstvo chce niečo robiť s hypotékami poskytnutými do 1. júla 2003. Dovtedy totiž štát plošne dotoval hypotéky vysokou mierou, až do šesť percentuálnych bodov. Týchto hypoték je ešte stále dosť. Približne 24 tisíc. Ich klienti pri odrátaní tejto pomoci neplatia niekedy vôbec nič. Štát na tieto staré hypotéky napríklad minulý rok prispel 23,5 miliónmi eur. Sú to až tri pätiny celkovej bonifikácie hypoték minulý rok. Zvyšok ide mladým. Ministerstvo ešte nevie čo so starými hypotékami. Podľa podrobných údajov od bánk, by ale malo urobiť konkrétne opatrenie.

Niektoré plány na zlepšenie postavenie klientov pri hypotékach sa už naplnili. Napríklad klienti budú môcť podľa nového zákona o bankách splatiť jednu hypotéku druhou, čo doteraz nemohli, banka im musí dva mesiace pre zmenou sadzby pri zmene fixácie dať vedieť nový úrok a ak sa rozhodnú na základe toho úver predčasne splatiť, nemôže ich zaťažovať pokutami.

Kritike ministerstva financií sa nevyhli ani stavebné sporiteľne. Ministerstvu sa nepáči, že zo systému štátnej podpory ťažia tí, ktorý peniaze nepoužívajú na stavebné účely. Objem medziúverov, ktoré nemusia byť použité na stavebné účely je trojnásobne väčšia ako klasických stavebných úverov. Dotácia teda ide inde ako bývanie. Rovnako je to aj s takzvanými priateľskými sporiteľmi. Tí, keď si nevezmú po ukončení sporenia úver, môže peniaze aj s dotáciu štátu použiť na hocijaký účel. Štátu teda tiež unikajú peniaze. Ministerstvo už chcelo možnosť priateľských sporiteľov zrušiť, stavebné sporiteľne sa ale ohradili, že by to výrazne poškodilo stavebné sporenie a spôsobilo, tým veľké škody v národnom hospodárstve.

Ďalšou veľkou výhradou je výška poplatkov v stavebných sporiteľniach. Dosahuje takmer výšku dotácie. Minulý rok napríklad transfer zo štátu predstavoval 41,6 milióna eur. Poplatky 30,2 milióna. Podľa návrhu rezortu by mali poplatky dosahovať len pätinu príspevku štátu.

Ministerstvo zatiaľ len navrhuje, čo plánuje urobiť s hypotékami a stavebným sporením. Presné kroky sa dozvieme až zo záverov práce pracovnej skupiny, ktorej členmi majú okrem zástupcov ministerstva aj bankári a zástupcovia Národnej banky Slovenska. Konkrétne opatrenia majú predložiť na konci júna.

Ministerstvo financií preškrtá podporu bývania >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet