Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Na spoločných európskych dlhopisoch by Nemecko príliš nepreplatilo

Autor: Peter Apolen | 08.12.2011 01:30 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Na spoločných európskych dlhopisoch by Nemecko príliš nepreplatilo

Hoci nemecká kancelárka Angela Merkelová eurodlhopisy tvrdošijne odmieta, aj zo samotného Nemecka sa ozývajú hlasy, ktoré ich pripúšťajú. Sú to predstavitelia exekutívy i niektorí politici. Hovoria, že za podmienok fiškálnej centralizácie a úspešného vymáhania dodržiavania Paktu rastu a stability, pripadajú európske dlhopisy do úvahy. Na aktuálnom summite EÚ sa o eurobondoch zrejme hovoriť nebude.

Čo by pre Nemecko spoločné dlhopisy znamenali? Navýšenie úroku. Ťarchu spoločných dlhopisov by tak znášala najväčšia a najbonitnejšie krajina Európy. Rozdiel by však nebol taký, aby túto možnosť vylúčil zo zoznamu vhodných opatrení na záchranu Eura. Ďalším argumentom proti je prerozdelenie zodpovednosti od slabých krajín k silným.

Aj keď sa A. Merkelová s francúzskym prezidentom Nikolasom Sarkozym dohodli na vytvorení fiškálnej únie, do stavu, keď začne prinášať prvé ovocie, zostáva ešte dlhý čas. Nie je zatiaľ jasné, ktorých krajín sa bude týkať - či národné rozpočty bude európska centrála kontrolovať všetkým členom únie, alebo len členom eurozóny, či len niektorým krajinám, ktoré to umožnia. Na zavedenie tohto opatrenia bude treba dlhší čas. Predtým treba fiškálnu úniu odsúhlasiť referendom v každej zúčastnenej krajine únie, alebo ju prípadne schváliť v parlamentoch krajín. Sami aktéri dohody priznávajú, že je to „len prvý krok k fiškálnej únii“. Odborníci preto hovoria, že dovtedy bude treba urobiť niečo hneď. Niečo, čo získa likviditu a upokojí finančné trhy. V hre sú i spoločné dlhopisy.

Výnosy štátnych dlhopisov

Zdroj: ARDAL.

Z rôznych zdrojov počas uplynulých dvoch týždňoch unikli informácie, že sa uvažuje o dlhopisoch krajín s trojáčkovým ratingom. Takzvané elite bonds. Išlo by o Nemeko, Francúzsko, Holandsko, Fínsko, Rakúsko a Luxembursko. Tieto krajiny by tak využili najvyššiu bonitu a požičali by si pre krajiny, ktoré sú v kríze. Podľa odhadov, by sa úrok elit bonds mohol pohybovať od dvoch do dva a pol percenta. Nie je to až taký veľký rozdiel oproti Nemecku.

To si pri neúspešnej aukcii z pred dvoch týždňov požičiavalo za 1,98 percenta. Z ponúkaného objemu šiestich miliárd eur, predalo obligácie za 3,64 mld. eur. „Nemecko by si predalo dlhopisy za plánovaných šesť miliárd, otázne je len za akú cenu,“ hovorí analytik Iness Juraj Karpiš. Krajina by tak podľa neho musela tak, či tak svoju cenu dlhopisov zvýšiť. Za ostatných sedem mesiacov si Nemecko požičiavalo za 2,5 percenta. Kríza mu pomohla znížiť úrok za ostatný mesiac na 1,9. „Nejaké náklady Nemecko pri financovaní krajín v problémoch bude musieť prebrať,“ pripúšťa J. Karpiš. V prípade dlhopisov by to až taký rozdiel nebol. Úrok ostatných krajín, ktoré by pripadali do úvahy je ale vyšší. Aj napriek tomu, že majú najvyšší rating, úrok francúzskych a rakúskych desaťročných dlhopisov dosahoval za sedem mesiacov približne až 3,2 percenta. Už aj pre tieto krajiny by spoločné dlhopisy pravdepodobne predstavovali úsporu. Ich financovanie nie je veľmi vzdialené od ceny dlhopisov Slovenska. To si pri oveľa nižšom hodnotení požičiava za štyri percentá.

Kritici vyčítajú európskym dlhopisom ich neadresnú zodpovednosť. Dobré krajiny by si požičali za slabé. Tie by tak neboli pod tlakom finančných trhov a neboli by prinútené k zodpovednej rozpočtovej politike a dobré krajiny zatiaľ nemajú žiadne nástroje, ako ich k tomu prinútiť. Má to zabezpečiť práve fiškálna únia.

O dlhopisoch, prípadne iných nástrojoch na získanie likvidity, sa rozhodne v piatok na summite únie. Zatiaľ sa o euro bondoch už neuvažuje. Do úvahy prichádza posilnený euroval a nakupovanie dlhov ohrozených krajín Európskou centrálnou bankov, čo je vlastne tlačenie nových peňazí. Definitívne rozhodnutie by mali zástupcovia všetkých členov urobiť na summite v Bruseli. Ten už sa vopred označuje ako rozhodujúci pre ďalší vývoj eurokrízy.

Na spoločných európskych dlhopisoch by Nemecko príliš nepreplatilo

Na spoločných európskych dlhopisoch by Nemecko príliš nepreplatilo >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 19.01.2017 00:00 T. Mayová verí v silný štát. Vláda má byť podľa nej riešením, nie problémom

Z utorkového prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej môžeme cítiť závan nového vetra. Je to razantnosť, odhodlanosť a rozhodnosť, ktoré by sa mohli stať črtami novej britskej politiky. Krajina bude stáť pre zásadnými výzvami, pričom bude potrebovať spojencov. Jedným z nich by mohlo byť i Slovensko. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

23.02.2017 15:38 Na dávku v hmotnej núdzi 61,60 eura je odkádzaných 97 tisíc Slovákov

Minimálne sociálne zabezpečenie v podobe dávky v hmotnej núdzi v januári tohto roka poberalo 97 513 osôb. Medziročne sa tento počet znížil o 17 percent.  Minimálne sociálne zabezpečenie v podobe dávky v hmotnej núdzi v januári tohto roka poberalo 97 513 osôb. Medziročne sa tento počet znížil o 17 percent.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.02.2017 16:18 Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 11:03 Česká ekonomika vlani vzrástla o 2,3 %

Rast českej ekonomiky sa vlani spomalil na 2,3 percenta. Predvlani predstavoval 4,6 percenta. Vyplýva to z predbežného odhadu hrubého domáceho produktu, ktorý zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ). V 4. štvrťroku 2016 ekonomika medziročne stúpla o 1,7 percenta. Podľa analytikov bola za spomalením predovšetkým nižšia investičná aktivita. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 08:44 Ekologie v časech Donalda Trumpa

V jistém legislativním běsnění, které je spojeno s počátkem éry nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, poněkud zaniká moment, jehož racionálnost se zdá naopak téměř nepochybná. Je to Trumpův rezervovaný postoj k otázce globálního oteplování. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »