Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť?

Slovensko je lídrom zadlžovania sa

Naša krajina kopíruje svetové trendy a dokonca v otázke úverov sa začíname prepracovávať na čelo európskeho rebríčka. Čo sa týka súkromných dlhov, teda úverov domácností a firiem, sú Slováci premianti. V roku 2016 rástla zadlženosť slovenských domácností meraná podielom k HDP najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ. 

Ak sa pozrieme na dlh verejnej správy, tu sa miera zadlženosti postupne znižuje. Na tento rok sú výdavky verejnej správy naplánované na 34 534 miliónov eur, príjmy majú dosiahnuť 33 450 miliónov. Čo sa týka celkovej zadlženosti Slovenska, v prvom štvrťroku tohto roka došlo podľa Národnej banky Slovenska k nárastu o 786 mil. eur

Centrálna banka v Štvrťročnom komentári k politike obozretnosti na makroúrovni z júla tohto roka hovorí, že pri dlhu domácností ide o najrýchlejšie dynamiky za posledných osem rokov, pričom k obdobným medziročným prírastkom dochádzalo len v období vrcholiacej expanzie úverového cyklu v rokoch 2006 až 2009. Hoci od marca tohto roku začali vstupovať do platnosti niektoré ustanovenia nového opatrenia o úveroch na bývanie, k spomaleniu dynamiky poskytovaných úverov zatiaľ nedošlo.

Úvery sľubujúce prosperitu

Medzi rastom ekonomiky a rastom úverov je priama súvislosť. Z požičaných peňazí sa môže financovať rozvoj tak v súkromnej, ako aj vo verejnej sfére. Situácia na trhu a atraktívne úrokové sadzby hrajú firmám pri získavaní úverov do karát. „V ČSOB sme zaznamenali záujem firiem o úvery najmä v oblasti financovania rezidenčných a komerčných nehnuteľností. Banky v tomto roku tiež podporovali významné infraštruktúrne projekty,“ vysvetľuje Karol Farkaš riaditeľ Divízie korporátnej klientely ČSOB.

NBS v komentári k politike obozretnosti na makroúrovni uviedla, že rast úverov podnikovému sektoru sa v úvode roka zrýchlil, keď v prvom štvrťroku rástli úvery nefinančným spoločnostiam o 7,4 percenta. Rast už tri roky ťahajú najmä úvery investičného charakteru, čo je predpokladom budúceho rozvoja. No rastú aj prevádzkové úverov. Môže to naznačovať, že ambícia podnikov financovať svoju produkciu z vlastných zdrojov aktuálne dosiahla ich limity, myslí si NBS.

Vysoká miera zadlženia ekonomike neprospieva

Problémom vysokej miery úverov je neschopnosť odhadnúť reálnu výnosnosť nových projektov. Navyše sa objavuje fenomén profitovania iba z finančnej ekonomiky, teda dochádza k vytváraniu peňazí len pomocou finančných nástrojov, ako sú nové úvery, zmenky, dlhopisy, akcie, refinancovanie úverov a podobne. Reálne teda nedochádza k splácaniu starých dlhov. Tomu výrazne pomohlo, keď ECB začala v marci 2015 v rámci svojich neštandardných opatrení menovej politiky kvantitatívne uvoľňovanie, teda nákup aktív od komerčných bánk za miliardy eur každý mesiac.

Je pravdou, že bez tohto kroku by krajiny eurozóny, ktoré dlhodobo hospodárili nezodpovedne, skrachovali, no na druhej strane sa podľa poradenskej spoločnosti Janus Henderson Investors finančná ekonomika zmocnila tej reálnej. Úvery už prestávajú stimulovať reálnu ekonomiku, čo pre budúcnosť prináša mnoho ohrození.

Vďaka miliardám z kvantitatívneho uvoľňovania sa totiž investori nezaoberali slabou produktivitou, ale pozornosť namierili k centrálnym bankám. Dnes ekonomika šliape na peniaze, ktoré nemá a nie je isté, či ich mať búde.

Situácia nahráva firmám, ktoré udržiavajú pri živote lacné pôžičky. Hoci majú záväzky s dlhou dobou splatnosti, ich majetok nerastie dostatočne rýchlo na to, aby bol schopný pokryť nárast zadĺženosti.

Aj preto experti spoločnosti Euler Hermes očakávajú, že počet firiem v platobnej neschopnosti začne postupne narastať. Tento špecialista na správu pohľadávok uvádza, že celosvetovo v prvých mesiacoch tohto roka sa stalo, spomedzi firiem s ročným obratom viac ako 50 miliónov eur, insolventnými až 74 spoločností . Kumulatívny obrat týchto spoločností experti vyčíslili na 19,1 miliardy eur, čo je o 34 percent viac ako u krachujúcich firiem pred rokom. Viac ako tretina veľkých svetových insolvencií sa odohrávala v  Európe. Do vážnych problémov by sa navyše mohli dostať aj vertikálne prepojené firmy. Čiže napríklad bankroty malobochodných spoločnosti by mohli ovplyvniť producentov elektroniky, alebo textilného priemyslu po celom svete. Insolventnosť prehnane zadlžených firiem teda môže ohroziť aj tie zdravo hospodáriace.

 

Európa je rozdelená

Reálne zlepšenie je v nedohľadne. Podľa Európskej centrálnej banky síce dlh súkromného sektora klesá, z úrovne 147 percent HDP v roku 2009 sa do roku 2016 znížil na 139 percent HDP, no tento  mierny pokles skrýva významné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Dlh tak výrazne klesol v Španielsku (o 54 percentuálnych bodov menej ako v rekordnom roku 2009). Významne sa zadĺženie znížilo aj v prípade Estónska, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Malty, Portugalska a Slovinska.

Naopak, iné veľmi zadlžené krajiny, s pomerom dlhu súkromného sektora k HDP vyšším ako 200 percent, napríklad Írsko, Cyprus a Holandsko, pokles tohto ukazovateľa vôbec nezaznamenali. V Belgicku, Francúzsku, na Slovensku a vo Fínsku sa tento ukazovateľ v posledných 18 rokoch priebežne zvyšuje.

Vzhľadom na vysokú mieru dlhu v niektorých krajinách možno predpokladať, že potreba oddlžovať sa bude v budúcnosti rásť. Úroveň dlhu verejnej správy by mala v eurozóne ďalej klesať na úroveň 85 percent HDP do konca roka 2019. No opäť aj tu platí, že hoci vo väčšine krajín eurozóny k tomu naozaj dôjde, v ďalších krajinách sa naopak očakáva zvýšenie dlhu. Schopnosť splatiť dlhy sa tak bude naďalej znižovať a úvery sa môžu stále viac, namiesto reálneho stimulovania ekonomiky, stať nástrojom na finančné špekulácie.

Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 12:33 Inflácia sa v júli zrýchlila

Titulková – teda medziročná miera inflácie stúpla v júli na 1,4 percenta oproti jednému percentu v júni, čo je najvyššia hodnota od leta 2013. Nahor ťahá infláciu predovšetkým zložka potravín (4,3 % medziročne), zatiaľ čo protiinflačné tlaky regulovaných cien oslabli (-1,5 % vs. –2,4 % medziročne). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.08.2017 16:15 Inflácia neprichádza. Nečakáme náhodou zbytočne?

Na trhoch s fixným výnosom sa aktuálne dosť intenzívne diskutuje okolo výnosov na dlhopisoch. V poslednej dobe sme mohli čítať niekoľko článkov a analýz, ktoré opisujú túžobne očakávaný nárast výnosov a dávajú investorom tipy, ako sa vyrovnať s nadchádzajúcimi dramatickými zmenami. No povedzme si, si prečo sa pravdepodobne mýlia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

09.08.2017 12:51 Euro sa voči doláru pohybuje na 2,5 ročných maximách

Pri bilancovaní uplynulého týždňa môžeme povedať, že euro sa voči doláru pohybovalo na najvyšších úrovniach od začiatku roka 2015, teda za posledného 2,5 roka. Posilňovanie sa európskej meny je vyvolané predovšetkým politickou situáciu na druhej strane Atlantiku. Medzi vládnucimi republikánmi totiž panujú nezhody a investori na trhoch sa obávajú, že Trump nedokáže presadiť ekonomické a daňové reformy tak, ako sľuboval pred nástupom do Bieleho domu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

09.08.2017 09:05 Jak moc se přehříváme?

Dusno, horko, pálící slunce. Je takové vedro, že už se přehřívá i česká ekonomika. Data jsou pravidelně nad odhady a poslední revize předchozích údajů o HDP ukazují, že jsme rostli ještě rychleji, než se zdálo. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »