Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Mal som na vysokej škole učiteľa, žiaľ, po toľkých desaťročiach si narýchlo neviem spomenúť na jeho meno, len to, že v tom čase bol docentom, no zapamätal som si jeho výrok, ktorý sa viazal k skúškovému obdobiu a ktorým chcel odbúrať zbytočný stres. Ten výrok znel: „Mňa nezaujíma, čo študent nevie. Mňa zaujíma to, čo vie.“

Oveľa skôr, ešte na základnej škole (v prvom ročníku) som však mal učiteľku, ktorá bola presným opakom. Deti neustále sekírovala a zdôrazňovala, aké sú hlúpe a nič nevedia. Nič pozitívne, čo sme urobili, dokázali a vedeli, nikdy nevyzdvihla. Pamätám si len to, že neskôr ma už neučila. Neviem, či ju preložili na inú školu, lebo zrejme rodičia sa na ňu sťažovali, alebo mňa moji rodičia dali preložiť do inej triedy. Neviem, nemám sa už koho opýtať.

Svoje spomienky na žiacke a študentské roky tu neuvádzam len náhodou, lebo udalosti uplynulého týždňa mi tak trochu pripomínajú p. učiteľku, ktorú nezaujímalo, čo sa žiak naučil, ale len to, čo ešte nevie. A taký prvák toho ešte nevie viac ako dosť!

A to ozaj len na prirovnanie. Nejde totiž o školy, nejde o žiaka, nejde o to, čo sa už naučil, ale s prižmúrením očí to možno aplikovať na vzťah medzi zadĺženým Gréckom a medzinárodnými veriteľmi. Občas mám totiž pocit, že rokovania stroskotávajú na tom, že veriteľov nezaujíma, čo Gréci z toho, čo mali nalinkované, už reálne urobili (a nie je toho zasa až tak málo!), ale zaujíma ich jedno jediné – čo ešte majú Gréci podľa nich urobiť.

A tak rokovania zákonite nevedú nikam…

V podobnom duchu - možno nie tak obrazne a kvetnato, keďže jemu sa to nepatrí! – sa minulý týždeň vyjadril svetoznámy americký ekonóm Joseph Eugene Stiglitz, profesor Columbia University a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Pre britský denník The Guardian konštatoval, že veritelia Grécka potrebujú dávku súdnosti a reality, nemali by mať nereálne požiadavky„Veritelia začali voči gréckej vláde uplatňovať riskantnú hru. Aj keď splnila viac ako polovicu z ich požiadaviek, aj tak Nemecko a ďalšie krajiny žiadajú, aby Grécko plnilo ich program, ktorý je sám o sebe zlý a dnes už len máloktorý ekonóm sa nazdáva, že by sa dal realizovať.“

Keďže je Grécko v recesii, vo veľmi ťažkej situácii, je podľa nositeľa Nobelovej ceny pochabosť (folly) požadovať od jeho obyvateľov, aby naďalej pokračovali v reformnom programe a naopak – veritelia by si mali uvedomiť, že sa ich pôvodné predpoklady nenaplnili: „Grécko ani po prijatí mnohých úsporných opatrení sa nevrátilo k ekonomickému rastu a ďalšie úsporné opatrenia to nezlepšia, ale ešte zhoršia."

Profesor Stiglitz však hlavnú vinu za vzniknutú situáciu pripisuje Grékom a ich vláde, a to aj napriek tomu, že im nanútený reformný program zo strany medzinárodných veriteľov Grécka je zlý, nerealizovateľný a vôbec neprihliada na to, čo za posledné roky urobili. Pre noviny The Guardian sarkasticky dodal, že euro malo posilniť európsku solidaritu, no namiesto toho má presne opačný účinok: „Európski lídri sa považovali za vizionárov, keď vytvorili euro… Bohužiaľ, ich chápanie ekonomiky nebolo v súlade s ich ambíciami.“

Môj názor: Také prváčisko sa v škole a potom ešte i doma musí veľa učiť, aby vyhovelo požiadavkam prísnej učiteľky. Ale v podstate to isté platí aj pre európskych politikov. Lebo aj oni sa ešte musia veľa učiť. V tom má Nobelovec Stiglitz naozaj pravdu, i keď on to doslova tak nepovedal.

Euro sa pýta, či Fed ešte počká…

Euro začalo týždeň poklesom – investori s obavami sledovali vývoj riešenia gréckej dlhovej krízy. V pondelok sa predávalo po 1,0955 USD, čo bolo o niečo menej ako koncom predošlého týždňa, kedy kráľovský menový pár bol na úrovni 1,0970. Okrem gréckej krízy a protichodných vyhlásení európskych politikov i gréckych predstaviteľov (premiér Alexis Tsipras, pre ktorého je problémom najmä dôchodková reforma: „Verím, že veritelia svoj plán riešenia krízy stiahnu.“) bola druhou kľúčovou témou otázka, kedy sa v USA začnú zvyšovať úrokové sadzby. Keďže z americkej ekonomiky prichádzajú pozitívne údaje, špekuluje sa o tom, že tamojšia centrálna banka (Fed) by mohla začať sprísňovať menovú politiku ešte v tomto roku. Takéto úvahy pomohli doláru, kým euro, ale aj japonský JPY začiatkom týždňa oslabovali.

Len pripomeniem, experti Medzinárodného menového fondu (IMF) v správe o americkej ekonomike odporúčali Fed-u počkať so zvyšovaním úrokových sadzieb a odsunúť ho až na 1. polrok 2016.

V ďalších dňoch už spoločná európska mena posilňovala. V stredu ráno sa predávala po 1,1185 USD, silu jej dávala nádej, že pri riešení gréckej krízy by predsa len mohol nastať aký-taký posun. Vo štvrtok a v piatok sa kráľovský menový pár EURUSD držal nad úrovňou 1,12. Podporovali ho vyhlásenia Európskej centrálnej banky (ECB) o vývoji ekonomiky eurozóny i správy o vývoji nemeckých priemyselných objednávok, ktoré sa v apríli zvýšili viac, než sa všeobecne očakávalo. A tak silnejúco euro akoby sa pýtalo predstaviteľov Fed-u (pani Janet Yellen a spol.), či ešte chvíľu vydržia?

Trhy s ropou? Nestálosť čiže volatilita

Zaujímavé bolo sledovať pohyby cien ropy. Tie ešte v predchádzajúcom týždni (teda na samom konci mája) slabo vzrástli po zverejnení údajov o tom, že zásoby v Spojených štátoch klesli už štvrtý týždeň po sebe, hoci úrady signalizovali, že sa zvýšia. Piatok 29. mája: severomorská Brent s dodávkou v júli vzrástla o 47 centov na úroveň 63,05 USD a americká ľahká WTI vzrástla o 55 centov na 58,23 USD za barel.

Hneď v pondelok (1. jún) však ceny začali klesať z dôvodu vysokej ponuky čierneho zlata na trhu a najmä z informácií, že ťažba Saudskej Arábie sa nachádza na rekordných úrovniach (v máji vyťažila v priemere 10,25 milióna barelov denne). V utorok naopak ceny slabo vzrástli po špekuláciách, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na najbližšom zasadnutí zrejme ponechá ťažobné kvóty bez zmeny čiže nezníži produkciu, aby podporila rast cien ropy. Hoci členovia ropného kartelu prezentovali pomerne odlišné názory na ťažobné kvóty, najväčší producent Saudská Arábia odolávala tlaku na zníženie ťažby.

V stredu a štvrtok ceny ropy klesali – trhy čakali na piatkové zasadnutie OPEC, hoci do médií sa už dostávali predbežné správy o nepísaných dohodách, že členské krajiny sú rozhodnuté neznižovať produkciu. Analytik Saxo Bank Christopher Dembik ešte pred začiatkom piatkového zasadnutia pre Investujeme.sk napísal, že výsledok stretnutia krajín OPEC je otázny„Súčasný stav bude trvať i pretrvávať. Bezprostredná reakcia trhov je neistá. Jediné, čo sa dá teraz na nadchádzajúce obdobie predpokladať, je vysoká volatilita.“

Po ukončení stretnutia analytik Capital Markets Nicolas Mauer konštatoval, že podľa očakávania odsúhlasilo zachovanie súčasnej úrovne stropu na produkciu ropy. Brent si polepšil o 1,79 percenta a dostal sa na úroveň 63,14 USD a WTI v piatok končila v zisku 1,53 percenta na úrovni 58,89 USD za barel. A naopak – pohoršilo si zlato i striebro.

A prv než uzavriem kapitolu o rope, odcitujem z aktuálnych správ, ktoré v nedeľu vydali svetové tlačové agentúry a podľa ktorých iránsky minister ropného priemyslu Bijan Namdar Zangeneh oznámil, že Rusko v najbližších dňoch začne dovážať ropu z Iránu na základe dohody o výmene ropy za potraviny. Zangeneh po konzultáciách s ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom spresnil, že Rusko bude kupovať do 500.000 barelov iránskej ropy denne výmenou za hotovosť, za ktorú Irán následne nakúpi ruský tovar (predovšetkým oceľ, pšenicu a ropné produkty).

Priznávam bez mučenia, že nie je mi celkom jasné ekonomicko-finančné a dokonca ani politické pozadie tejto dohody. Ale asi nebudem v tom sám.

A možno, že to skryté politikum bude jasnejšie po tom, čo britská agentúra Reuters po prvotnom zverejnení spravy o predmetnej výmene tovarov spresnila, že Irán a Rusko viac ako rok pracovali na znení dohody s objemom cca 20 miliárd USD, pričom Rusko po jej podpísaní zrušilo svoj predchádzajúci vlastný zákaz predaja raketových systémov zem-vzduch S-300.

Zabezpečenie na starobu alebo arogancia moci…

Jedným z najneuralgickejších bodov dohody/nedohody medzi Gréckom a jeho veriteľmi je dôchodková reforma, keďže Tsiprasova vláda nechce siahnuť na dôchodky Grékov.

Nečudujem sa. Je to politicky viac ako citlivá záležitosť. A nielen v Grécku, ale napríklad aj na Slovensku, kde naďalej pokračuje bol o druhý pilier a kde vláda – podľa opozície – okrem podnikateľského prostredia kriví aj dôchodkový systém.

Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku chce zvýhodniť tých, ktorí sa spoliehali len na dobro vlády a štátu, ale tých, ktorí si poctivo sporili v druhom pilieri bude diskriminovať. No a čo, možno sú to pravicovo zmýšľajúci ľudia, tak nech trpia! Téme som sa venoval v jednom z predchádzajúcich komentárov Tzv. ľavičiarov treba biť ako besných psov! Opozícia (Jozef Mihál a spol.) už predčasom avízovala, že novelu zákona o sociálnom poistení pre zjavnú diskrimináciu sporiteľov napadne na Ústavnom súde SR.

Medzitým vstúpil do hry prezident Andrej Kiska, ktorý zákon zavádzajúci minimálny dôchodok vrátil na opätovné prerokovanie poslancom Národnej rady SR. Dôvodom je jeho nesúhlas s krátením minimálneho dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. Premiér Fico sa však nechal počuť, že vládna strana prezidentovo veto prelomí. V parlamente má pohodlnú väčšinu.

Boj teda pokračuje. Kým Smer-SD tvrdí, že dobrodruhovia nemajú nárok na plnú mieru minimálneho dôchodku, pravica hovorí o diskriminácii, ale aj o arogancii vládnej moci. Kolega Peter Apolen však upozornil, že obidva tábory (zástancovia i odporcovia 2. piliera) používajú nesprávne argumenty a – nedorozumenie trvá už desať rokov.

Obmedzia sa úžernícke praktiky?

Zaujal ma aj minulotýždňový návrh zákona o mimoriadnom, jednorazovom oddlžení obyvateľstva, ktorého iniciátormi sú opoziční poslanci Alojz Hlina (nezaradený) a Pavol Zajac (KDH). Zákon by podľa ich slov mal pomôcť vyriešiť neraz beznádejnú situáciu zadlžených ľudí, najmä však tých, ktorí sa zadlžili voči nebankovým spoločnostiam. Na tlačovke obaja zdôraznili, že štát dokázal oddlžiť banky aj nemocnice, dokonca dokázal oddlžiť aj Váhostav. „Nastal teda čas začať sa zaoberať aj otázkou, čo s našimi občanmi.“

Podľa Alojza Hlinu „naši občania po roku 1989 trpeli legislatívnymi pravidlami, ktoré tu boli, respektíve vôbec neboli“ a viacerí z nich sa stali obeťou praktík úžerníckych a vydieračských skupín a majú zničené životy.

Pavol Zajac na tlačovke zdôraznil, že zákon obsahuje presný mechanizmus oddlženia občanov. Ak by občan – dlžník zaplatil nebankovej firme do 1. júla 2016 jednorazovo 1500 eur za svoju 1000-eurovú istinu požičanú do konca roku 2012, tak by prestal byť jej dlžníkom. Všetky exekúcie a podania na neho by sa v zmysle zákona skončili. V prípade, že by dlh v nebankovke vznikol po 1. januári 2013, tak by príslušenstvo k 1000-eurovej istine predstavovalo najviac 30 percent. Ak si teda obyvateľ požičal 1000 eur, zaplatil by jednorazovo 1300 eur a všetky úroky a penále voči veriteľovi by pre neho už boli pasé.

Na otázku médií Zajac a Hlina spresnili, že navrhovaný zákon by pomohol veriteľom a odbremenil preťažené súdy, ale hlavne by pomohol zúfalo zadlženým obyvateľom, ktorí pre vysoké úroky často nevedia nájsť východisko zo slepej uličky. Obaja sú vraj optimisti a veria, že navrhovaný zákon by mohol parlament prerokovať ešte teraz na júnovej schôdzi a účinný by mohol byť od novembra 2015.

Pozor, mám len jeden krk!

Môj názor k predloženému vyjadreniu poslancov: Je to optimizmus ako býk! Mám jeden krk a dám si ho odrezať, ak tento návrh opozícii tak hravo prejde. Osobne si myslím, že neprejde alebo v tom horšom prípade vládny Smer-SD časom príde s vlastným – populistickým návrhom. Možnože pred voľbami zacíti potrebu prihriať si svoju polievočku aj na tomto sporáku…

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Miroslav Kriak | 25.04.2017 00:00 Veľká časť Slovákov stále považuje za investíciu vkladnú knižku

Investovanie je na Slovensku stále opradené príbehmi a domnienkami. Napokon, ešte donedávna veľká časť Slovákov považovala za investíciu aj životné poistenie. Na úplne opačnej strane sú alternatívne aktíva ako umenie, autá, či víno, ktoré sú často skôr hedonizmom ako premysleným investičným rozhodnutím. Poslednou skupinou, ktorá sa teší pozornosti neprávom je 26 miliárd eur uložených na vkladných knižkách, termínovaných vkladoch a bežných účtoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.04.2017 00:00 Dlhopisy slovenských firiem - čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 19.04.2017 00:00 Svetový deň investičných fondov pomáha v popularizácii kolektívneho investovania

Investovanie do podielových fondov už ani na Slovensku nie je ničím výnimočným. Objavuje ho stále viac ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov je príležitosť pozrieť sa trochu do štatistík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jozef Beständig | 13.04.2017 00:00 Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?

Slováci finančné trhy dlho nepotrebovali. A preto ani nepoznali. Štát im “garantoval všetko”. Od narodenia v podobe predškolskej opatery, vzdelávacieho systému, zamestnania, bývania, sociálnych dávok až po dôchodok. Zjednodušene, “všetci mali všetko”. Ak aj cítili potrebu niečo si bokom odložiť alebo sa poistiť, mali na to presne jednu banku a jednu poisťovňu.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 19.04.2017 14:25Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

28.04.2017 14:01 Prehľad trhov 28. 4. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 10:41 M. Draghi vylúčil predčasné ukončenie stimulov

Šéf ECB Mario Draghi sa na tlačovej konferencii po zasadnutí banky vyjadril proti predčasnému ukončeniu monetárnych stimulov. Vylúčil tak špekulácie, podľa ktorých mala centrálna banka na základe dobrých výsledkov európskej ekonomiky začať ukončovať výkup dlhopisov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 09:58 Deficit rozpočtu by mal tento rok dosiahnuť 1,29 %

Deficit verejných financií dosiahol vlani, podľa notifikovaných údajov, úroveň 1,68 percenta. Je to najnižší schodok v histórii Slovenska. Za dobrými číslami je najmä relatívne vysoký ekonomický rast a nárast zamestnanosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 08:27 Finanční gramotnost

Finanční gramotnost je soubor znalostí a dovedností, které člověku umožňují porozumět financí a správně s nimi zacházet. A Finanční gramotnost je obsáhlá kniha Miroslava Škváry uvádějící čtenáře či studenta do celého finančního světa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.04.2017 13:42 Ranný prehľad trhov 27. 4. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Stanislav Pánis | 10.04.2017 00:00 Trhy znepokojila neschopnosť D. Trumpa presadiť reformy

Finančné trhy nepriaznivo ohodnotili prvé politické kroky nového amerického prezidenta, najmä jeho neschopnosť zrušiť Obamacare. To vzbudilo obavy, či sa mu podarí presadiť ďalšie body jeho volebného programu. Na druhej strane investorov potešili výsledky holandského referenda ako aj predvolebné prieskumy z Francúzska. Vyzerá to tak, že na starom kontinente sa nenaplnia čierne obavy a vlna populizmu sa zastaví, alebo aspoň spomalí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 19.04.2017 00:00 Svetový deň investičných fondov pomáha v popularizácii kolektívneho investovania

Investovanie do podielových fondov už ani na Slovensku nie je ničím výnimočným. Objavuje ho stále viac ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov je príležitosť pozrieť sa trochu do štatistík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.04.2017 00:00 Dlhopisy slovenských firiem - čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jozef Beständig | 13.04.2017 00:00 Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?

Slováci finančné trhy dlho nepotrebovali. A preto ani nepoznali. Štát im “garantoval všetko”. Od narodenia v podobe predškolskej opatery, vzdelávacieho systému, zamestnania, bývania, sociálnych dávok až po dôchodok. Zjednodušene, “všetci mali všetko”. Ak aj cítili potrebu niečo si bokom odložiť alebo sa poistiť, mali na to presne jednu banku a jednu poisťovňu.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »