Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Mal som na vysokej škole učiteľa, žiaľ, po toľkých desaťročiach si narýchlo neviem spomenúť na jeho meno, len to, že v tom čase bol docentom, no zapamätal som si jeho výrok, ktorý sa viazal k skúškovému obdobiu a ktorým chcel odbúrať zbytočný stres. Ten výrok znel: „Mňa nezaujíma, čo študent nevie. Mňa zaujíma to, čo vie.“

Oveľa skôr, ešte na základnej škole (v prvom ročníku) som však mal učiteľku, ktorá bola presným opakom. Deti neustále sekírovala a zdôrazňovala, aké sú hlúpe a nič nevedia. Nič pozitívne, čo sme urobili, dokázali a vedeli, nikdy nevyzdvihla. Pamätám si len to, že neskôr ma už neučila. Neviem, či ju preložili na inú školu, lebo zrejme rodičia sa na ňu sťažovali, alebo mňa moji rodičia dali preložiť do inej triedy. Neviem, nemám sa už koho opýtať.

Svoje spomienky na žiacke a študentské roky tu neuvádzam len náhodou, lebo udalosti uplynulého týždňa mi tak trochu pripomínajú p. učiteľku, ktorú nezaujímalo, čo sa žiak naučil, ale len to, čo ešte nevie. A taký prvák toho ešte nevie viac ako dosť!

A to ozaj len na prirovnanie. Nejde totiž o školy, nejde o žiaka, nejde o to, čo sa už naučil, ale s prižmúrením očí to možno aplikovať na vzťah medzi zadĺženým Gréckom a medzinárodnými veriteľmi. Občas mám totiž pocit, že rokovania stroskotávajú na tom, že veriteľov nezaujíma, čo Gréci z toho, čo mali nalinkované, už reálne urobili (a nie je toho zasa až tak málo!), ale zaujíma ich jedno jediné – čo ešte majú Gréci podľa nich urobiť.

A tak rokovania zákonite nevedú nikam…

V podobnom duchu - možno nie tak obrazne a kvetnato, keďže jemu sa to nepatrí! – sa minulý týždeň vyjadril svetoznámy americký ekonóm Joseph Eugene Stiglitz, profesor Columbia University a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Pre britský denník The Guardian konštatoval, že veritelia Grécka potrebujú dávku súdnosti a reality, nemali by mať nereálne požiadavky„Veritelia začali voči gréckej vláde uplatňovať riskantnú hru. Aj keď splnila viac ako polovicu z ich požiadaviek, aj tak Nemecko a ďalšie krajiny žiadajú, aby Grécko plnilo ich program, ktorý je sám o sebe zlý a dnes už len máloktorý ekonóm sa nazdáva, že by sa dal realizovať.“

Keďže je Grécko v recesii, vo veľmi ťažkej situácii, je podľa nositeľa Nobelovej ceny pochabosť (folly) požadovať od jeho obyvateľov, aby naďalej pokračovali v reformnom programe a naopak – veritelia by si mali uvedomiť, že sa ich pôvodné predpoklady nenaplnili: „Grécko ani po prijatí mnohých úsporných opatrení sa nevrátilo k ekonomickému rastu a ďalšie úsporné opatrenia to nezlepšia, ale ešte zhoršia."

Profesor Stiglitz však hlavnú vinu za vzniknutú situáciu pripisuje Grékom a ich vláde, a to aj napriek tomu, že im nanútený reformný program zo strany medzinárodných veriteľov Grécka je zlý, nerealizovateľný a vôbec neprihliada na to, čo za posledné roky urobili. Pre noviny The Guardian sarkasticky dodal, že euro malo posilniť európsku solidaritu, no namiesto toho má presne opačný účinok: „Európski lídri sa považovali za vizionárov, keď vytvorili euro… Bohužiaľ, ich chápanie ekonomiky nebolo v súlade s ich ambíciami.“

Môj názor: Také prváčisko sa v škole a potom ešte i doma musí veľa učiť, aby vyhovelo požiadavkam prísnej učiteľky. Ale v podstate to isté platí aj pre európskych politikov. Lebo aj oni sa ešte musia veľa učiť. V tom má Nobelovec Stiglitz naozaj pravdu, i keď on to doslova tak nepovedal.

Euro sa pýta, či Fed ešte počká…

Euro začalo týždeň poklesom – investori s obavami sledovali vývoj riešenia gréckej dlhovej krízy. V pondelok sa predávalo po 1,0955 USD, čo bolo o niečo menej ako koncom predošlého týždňa, kedy kráľovský menový pár bol na úrovni 1,0970. Okrem gréckej krízy a protichodných vyhlásení európskych politikov i gréckych predstaviteľov (premiér Alexis Tsipras, pre ktorého je problémom najmä dôchodková reforma: „Verím, že veritelia svoj plán riešenia krízy stiahnu.“) bola druhou kľúčovou témou otázka, kedy sa v USA začnú zvyšovať úrokové sadzby. Keďže z americkej ekonomiky prichádzajú pozitívne údaje, špekuluje sa o tom, že tamojšia centrálna banka (Fed) by mohla začať sprísňovať menovú politiku ešte v tomto roku. Takéto úvahy pomohli doláru, kým euro, ale aj japonský JPY začiatkom týždňa oslabovali.

Len pripomeniem, experti Medzinárodného menového fondu (IMF) v správe o americkej ekonomike odporúčali Fed-u počkať so zvyšovaním úrokových sadzieb a odsunúť ho až na 1. polrok 2016.

V ďalších dňoch už spoločná európska mena posilňovala. V stredu ráno sa predávala po 1,1185 USD, silu jej dávala nádej, že pri riešení gréckej krízy by predsa len mohol nastať aký-taký posun. Vo štvrtok a v piatok sa kráľovský menový pár EURUSD držal nad úrovňou 1,12. Podporovali ho vyhlásenia Európskej centrálnej banky (ECB) o vývoji ekonomiky eurozóny i správy o vývoji nemeckých priemyselných objednávok, ktoré sa v apríli zvýšili viac, než sa všeobecne očakávalo. A tak silnejúco euro akoby sa pýtalo predstaviteľov Fed-u (pani Janet Yellen a spol.), či ešte chvíľu vydržia?

Trhy s ropou? Nestálosť čiže volatilita

Zaujímavé bolo sledovať pohyby cien ropy. Tie ešte v predchádzajúcom týždni (teda na samom konci mája) slabo vzrástli po zverejnení údajov o tom, že zásoby v Spojených štátoch klesli už štvrtý týždeň po sebe, hoci úrady signalizovali, že sa zvýšia. Piatok 29. mája: severomorská Brent s dodávkou v júli vzrástla o 47 centov na úroveň 63,05 USD a americká ľahká WTI vzrástla o 55 centov na 58,23 USD za barel.

Hneď v pondelok (1. jún) však ceny začali klesať z dôvodu vysokej ponuky čierneho zlata na trhu a najmä z informácií, že ťažba Saudskej Arábie sa nachádza na rekordných úrovniach (v máji vyťažila v priemere 10,25 milióna barelov denne). V utorok naopak ceny slabo vzrástli po špekuláciách, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na najbližšom zasadnutí zrejme ponechá ťažobné kvóty bez zmeny čiže nezníži produkciu, aby podporila rast cien ropy. Hoci členovia ropného kartelu prezentovali pomerne odlišné názory na ťažobné kvóty, najväčší producent Saudská Arábia odolávala tlaku na zníženie ťažby.

V stredu a štvrtok ceny ropy klesali – trhy čakali na piatkové zasadnutie OPEC, hoci do médií sa už dostávali predbežné správy o nepísaných dohodách, že členské krajiny sú rozhodnuté neznižovať produkciu. Analytik Saxo Bank Christopher Dembik ešte pred začiatkom piatkového zasadnutia pre Investujeme.sk napísal, že výsledok stretnutia krajín OPEC je otázny„Súčasný stav bude trvať i pretrvávať. Bezprostredná reakcia trhov je neistá. Jediné, čo sa dá teraz na nadchádzajúce obdobie predpokladať, je vysoká volatilita.“

Po ukončení stretnutia analytik Capital Markets Nicolas Mauer konštatoval, že podľa očakávania odsúhlasilo zachovanie súčasnej úrovne stropu na produkciu ropy. Brent si polepšil o 1,79 percenta a dostal sa na úroveň 63,14 USD a WTI v piatok končila v zisku 1,53 percenta na úrovni 58,89 USD za barel. A naopak – pohoršilo si zlato i striebro.

A prv než uzavriem kapitolu o rope, odcitujem z aktuálnych správ, ktoré v nedeľu vydali svetové tlačové agentúry a podľa ktorých iránsky minister ropného priemyslu Bijan Namdar Zangeneh oznámil, že Rusko v najbližších dňoch začne dovážať ropu z Iránu na základe dohody o výmene ropy za potraviny. Zangeneh po konzultáciách s ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom spresnil, že Rusko bude kupovať do 500.000 barelov iránskej ropy denne výmenou za hotovosť, za ktorú Irán následne nakúpi ruský tovar (predovšetkým oceľ, pšenicu a ropné produkty).

Priznávam bez mučenia, že nie je mi celkom jasné ekonomicko-finančné a dokonca ani politické pozadie tejto dohody. Ale asi nebudem v tom sám.

A možno, že to skryté politikum bude jasnejšie po tom, čo britská agentúra Reuters po prvotnom zverejnení spravy o predmetnej výmene tovarov spresnila, že Irán a Rusko viac ako rok pracovali na znení dohody s objemom cca 20 miliárd USD, pričom Rusko po jej podpísaní zrušilo svoj predchádzajúci vlastný zákaz predaja raketových systémov zem-vzduch S-300.

Zabezpečenie na starobu alebo arogancia moci…

Jedným z najneuralgickejších bodov dohody/nedohody medzi Gréckom a jeho veriteľmi je dôchodková reforma, keďže Tsiprasova vláda nechce siahnuť na dôchodky Grékov.

Nečudujem sa. Je to politicky viac ako citlivá záležitosť. A nielen v Grécku, ale napríklad aj na Slovensku, kde naďalej pokračuje bol o druhý pilier a kde vláda – podľa opozície – okrem podnikateľského prostredia kriví aj dôchodkový systém.

Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku chce zvýhodniť tých, ktorí sa spoliehali len na dobro vlády a štátu, ale tých, ktorí si poctivo sporili v druhom pilieri bude diskriminovať. No a čo, možno sú to pravicovo zmýšľajúci ľudia, tak nech trpia! Téme som sa venoval v jednom z predchádzajúcich komentárov Tzv. ľavičiarov treba biť ako besných psov! Opozícia (Jozef Mihál a spol.) už predčasom avízovala, že novelu zákona o sociálnom poistení pre zjavnú diskrimináciu sporiteľov napadne na Ústavnom súde SR.

Medzitým vstúpil do hry prezident Andrej Kiska, ktorý zákon zavádzajúci minimálny dôchodok vrátil na opätovné prerokovanie poslancom Národnej rady SR. Dôvodom je jeho nesúhlas s krátením minimálneho dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. Premiér Fico sa však nechal počuť, že vládna strana prezidentovo veto prelomí. V parlamente má pohodlnú väčšinu.

Boj teda pokračuje. Kým Smer-SD tvrdí, že dobrodruhovia nemajú nárok na plnú mieru minimálneho dôchodku, pravica hovorí o diskriminácii, ale aj o arogancii vládnej moci. Kolega Peter Apolen však upozornil, že obidva tábory (zástancovia i odporcovia 2. piliera) používajú nesprávne argumenty a – nedorozumenie trvá už desať rokov.

Obmedzia sa úžernícke praktiky?

Zaujal ma aj minulotýždňový návrh zákona o mimoriadnom, jednorazovom oddlžení obyvateľstva, ktorého iniciátormi sú opoziční poslanci Alojz Hlina (nezaradený) a Pavol Zajac (KDH). Zákon by podľa ich slov mal pomôcť vyriešiť neraz beznádejnú situáciu zadlžených ľudí, najmä však tých, ktorí sa zadlžili voči nebankovým spoločnostiam. Na tlačovke obaja zdôraznili, že štát dokázal oddlžiť banky aj nemocnice, dokonca dokázal oddlžiť aj Váhostav. „Nastal teda čas začať sa zaoberať aj otázkou, čo s našimi občanmi.“

Podľa Alojza Hlinu „naši občania po roku 1989 trpeli legislatívnymi pravidlami, ktoré tu boli, respektíve vôbec neboli“ a viacerí z nich sa stali obeťou praktík úžerníckych a vydieračských skupín a majú zničené životy.

Pavol Zajac na tlačovke zdôraznil, že zákon obsahuje presný mechanizmus oddlženia občanov. Ak by občan – dlžník zaplatil nebankovej firme do 1. júla 2016 jednorazovo 1500 eur za svoju 1000-eurovú istinu požičanú do konca roku 2012, tak by prestal byť jej dlžníkom. Všetky exekúcie a podania na neho by sa v zmysle zákona skončili. V prípade, že by dlh v nebankovke vznikol po 1. januári 2013, tak by príslušenstvo k 1000-eurovej istine predstavovalo najviac 30 percent. Ak si teda obyvateľ požičal 1000 eur, zaplatil by jednorazovo 1300 eur a všetky úroky a penále voči veriteľovi by pre neho už boli pasé.

Na otázku médií Zajac a Hlina spresnili, že navrhovaný zákon by pomohol veriteľom a odbremenil preťažené súdy, ale hlavne by pomohol zúfalo zadlženým obyvateľom, ktorí pre vysoké úroky často nevedia nájsť východisko zo slepej uličky. Obaja sú vraj optimisti a veria, že navrhovaný zákon by mohol parlament prerokovať ešte teraz na júnovej schôdzi a účinný by mohol byť od novembra 2015.

Pozor, mám len jeden krk!

Môj názor k predloženému vyjadreniu poslancov: Je to optimizmus ako býk! Mám jeden krk a dám si ho odrezať, ak tento návrh opozícii tak hravo prejde. Osobne si myslím, že neprejde alebo v tom horšom prípade vládny Smer-SD časom príde s vlastným – populistickým návrhom. Možnože pred voľbami zacíti potrebu prihriať si svoju polievočku aj na tomto sporáku…

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Nájde zúfalý dlžník východisko zo slepej uličky? (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

25.06.2016 08:21 Červený brexitový piatok

Po informáciách týkajúcich sa vystúpenia Británie z Európskej únie, kde „priaznivci“ Brexitu prehlasovali voličov, ktorí hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ, sa David Cameron vyjadril ku výsledku svojou prípadnou rezignáciou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 10:51 Ranný prehľad trhov 24. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 10:22 Na trhy doletela ďalšia čierna labuť

Šokujúci výsledok britského referenda zastihol trhy nepripravené. Dnes sa preto musíme pripraviť na výpredaje na akciových trhoch a pád libry a eura. Brexit má okamžité dozvuky aj v strednej Európe.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:30 Odchod Británie bude pre bolestivý

Odchod z Európskej únie dopadne na Britániu v dvoch vlnách. Primárny efekt Brexitu pocíti krajina v priebehu niekoľkých hodín až dní. Môžeme očakávať oslabovanie libry, britských akcií a celého bankového sektora. Sekundárny efekt sa bude potom prejavovať v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:06 Briti hlasovali za Brexit, libra spadla na 30 ročné minimum

Občania Veľkej Británie hlasovali za Brexit. Splnili sa tak pesimistické predpovede. Libra sa prudko prepadla. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 14.06.2016 00:00 Neurofinancie - nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »