Najväčšie obavy v roku 2011

Napriek očakávaniu ekonomického rastu v tomto roku ma od prílišného optimizmu odrádza veľmi pozitívna nálada analytikov ohľadom US akciového trhu na budúci rok. V týždennom prieskume stratégov hlavných finančných spoločností, ktorý uskutočňuje agentúra Bloomberg, očakávajú všetci 12 analytici s výnimkou jedného, rast akciového trhu. Veľmi často platí, že tam, kde sa všetci zhodnú, sa stane niečo iné. Preto mám z tohto vývoja značnú obavu.

Celkovo je obáv na finančných trhoch stále dosť a akcie vždy musia šplhať tzv. “wall of worry," teda stenu strachu. Akým hlavným obavám sa akcie vystavujú?

Menová vojna

Konkurenčné devalvácie a protekcionizmus predstavujú stále obrovské riziko.

Príliš prudký rast ceny ropy

Ak bude cena ropy dlhšie počas roka nad úrovňou 100 USD, pravdepodobnosť silného spomalenia ekonomiky rastie. Každý rast ceny ropy o 15 USD znižuje ekonomický rast US ekonomiky o 1%. Pripomíname, že z posledných šiestich recesií až piatim predchádzal prudký rast cien ropy. Komodity sú vzhľadom na svoju povahu náchylné na bubliny, a preto sa často hovorí o tom, že komodity by mohli opäť jednu vytvárať.

Inflácia v emerging markets

S prudkým rastom ropy súvisí aj rast inflácie. Ak bude jej zvyšovanie príliš silné, budú musieť centrálne banky v týchto krajinách pristúpiť k utesňovaniu menovej politiky. Pre globálnu ekonomiku to bude negatívny faktor. V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj ceny potravín, ktoré dosahujú rekordné úrovne. Možnosť vzniku nepokojov preto rastie.

Pád čínskeho realitného trhu

V prípade, ak čínska centrálna banka PBOC začne naozaj výrazne utesňovať menovú politiku, mohlo by podľa viacerých analytikov dôjsť k pádu realitného trhu v krajine. Ten začína pripomínať bublinu na japonskom realitnom trhu, no spoločnosť BCA Research prináša zaujímavú poznámku, že počas rokov 1997-2003 poklesli ceny v Hongkongu o dve tretiny, no k pádu jej ekonomiky neprišlo.

Európska dlhová kríza

Tento problém je štrukturálny a nejde len o riziko roka 2011. Nízke úrokové sadzby počas predkrízového obdobia spravili z veľa európskych štátov nekonkurencieschopné a zadlžené krajiny, na ktoré prišiel čas zúčtovania. Samozrejme, že politici si najprv odmietali problém pripustiť. A keď si ho pripustili, odmietli si priznať že je veľký, a keď pochopili aj to, začali hovoriť, že to nie je ich problém. Odmietanie problémov sme videli pri realitnej kríze v US, pri bankovej kríze po kolapse Lehman Brothers alebo aj v Japonsku po spľasnutí realitnej bubliny. Odmietanie problémov, prípadne ich odkladanie, je pre politikov typické. Grécko, ktoré je insolventné, stále odmieta priznať farbu a maskuje svoju situáciu eurovalom. Írsko, ktoré spravilo zlé rozhodnutie pri založení sa za banky, tiež stále nepriznáva chybu (radšej mohlo pomôcť reálnej ekonomike).

Prečítajte si:
Čo čaká americké akcie v roku 2011? Erste Group: Zisk na akciu SVE porastie v roku 2011 o 23% UniCredit Bank: Bude 2011 rokom reforiem?

Podobných príkladov je v Európe dosť, no známy princíp odmietania pravdy jednoducho nepustí. Politici sa budú snažiť o zachovanie jednotnosti eurozóny za každú cenu. Do vytvorenia eurozóny bol investovaný obrovský politický kapitál a vidina neúspechu a zlyhania je pre politikov dostatočným dôvodom na záchranu. Spôsoby sú dva, a to buď rozsiahla asistencia ECB cez nákupy dlhopisov problémových krajín, alebo fiškálna centralizácia a zabránenie akýmkoľvek ďalším prehreškom vo fiškálnej politike. Bruselský rozpočet ale možno nebude chutiť každému a je možné, že z eurozóny nakoniec niektoré krajiny vystúpia resp. z nej budú vyhostené. To je ale zatiaľ extrémny prípad.

Nie až takým extrémnym prípadom by bol default niektorých krajín na svoje dlhy, no ten neodstráni problémy so stratenou konkurencieschopnosťou. Týmto spôsobom by ale na druhú stranu konečne skončilo obdobie zachraňovania, riziko by bolo reálne ocenené a zo zlého by sa prestalo robiť horšie. Napríklad Grécko bude mať na konci roka 2012 dlh až 150% HDP, čo bude ešte neudržateľnejšie než pred krízou. Riešenia existujú, len sú ťažké. Zatiaľ sme ale stále len v štádiu odmietania a rok 2011 pravdepodobne odpovede neprinesie. Obrovské požiadavky na refinancovanie európskych bánk, ako aj vlád, budú naďalej investorom vytvárať vrásky na čele.

Inflácia/hyperinflácia v rozvinutých ekonomikách

Pre chybnú interpretáciu kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky (QE) ako tlačenia peňazí, sú obavy o hyperinfláciu stále živé. QE by mal byť len swap, počas ktorého banky menia dlhopisy za nadbytočné rezervy v centrálnej banke a nie tlačenie hotovosti. K inflácii pre vyššiu cenu komodít a ekonomickú obnovu určite dôjde, ale k hyperinflácii len veľmi nepravdepodobne. Hyperinflácia je úmrtie meny, ku ktorej dochádza v dôsledku kolapsu dôvery v peniaze. Takýto extrémny prípad zatiaľ nehrozí ani jednej z hlavných mien, aj keď o pár rokov môže byť situácia úplne iná.

Ako pravdepodobnejší scenár je dvojitý inflačný vývoj. Ceny toho, čo vlastníme, budú klesať, zatiaľ čo ceny toho, čo kupujeme, budú rásť. Celková cenová hladina bude rásť len mierne, a to pre to, že rozvinuté ekonomiky pracujú stále pod úrovňou potenciálneho produktu a rovnako chýba aj úverová aktivita spotrebiteľov, ktorá by vytvárala tlak na rast cenovej hladiny. Ak sa ekonomiky dostanú na úrovne potenciálneho produktu, je výrazný a nebezpečný rast inflácie veľmi pravdepodobný. V tej dobe budú mať prípadné vysoké vládne výdavky rozsiahly inflačný charakter.

Pokračujúci pokles US realitného trhu

Obrovská zásoba nepredaných nehnuteľností a stále nízky záujem domácností o ne, robí po skončení daňových stimulov pre kupcov nehnuteľností pokles realitného trhu veľmi pravdepodobný. Efekt na reálnu ekonomiku by nemal byť výrazný, pokiaľ nepríde k naozaj výraznému prepadu cien.

Nárast výnosov na dlhopisoch

Približne od začiatku októbra začali výnosy na US dlhopisoch výrazne rásť. Všeobecne sa hovorí o dvoch dôvodoch rastu: prvým sú obavy o udržateľnosť dlhu US ekonomiky a druhým je očakávanie silnejšej obnovy US ekonomiky. Nakoľko credit default swapy na dlh US ostávajú na veľmi nízkych úrovniach, nesúhlasím s prvým variantom. Rast sadzieb je podľa môjho názoru vyvolaný zlepšovaním situácie v US ekonomike (klesá dopyt po bezpečných aktívach), ako aj efektom kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky. Počas realizácie QE totiž dochádza paradoxne k rastu sadzieb. Nebezpečné by ale bolo, ak by výnosy na dlhopisoch s 10 resp. 30-ročnou dobou splatnosti presiahli úroveň 5,5%. To by mohlo na trhy priniesť ozajstnú paniku. Vtedy by totiž už nešlo o obraz optimistického rastu, ale naopak, o obraz fiškálnej pohromy. Pri takýchto úrokových sadzbách sa stane dlh už len veľmi ťažko udržateľný. Náklady na financovanie dlhu dosiahnu 40% príjmov štátneho rozpočtu a obavy o default budú už reálne.

Predstihové indikátory ekonomiky

Priestor na obavy je stále obrovský, no prípadné zhoršovanie resp. zlepšovanie situácie sa bude podľa môjho názoru prejavovať na troch nasledovných indikátoroch, ktoré by mohli slúžiť ako predstihové signály:

Revízie odhadov ziskov – Obraty na akciovom trhu veľmi dobre vystihujú zmeny v smerovaní budúcich odhadov ziskov pre akciový index SP500 (12-month forward S&P 500 earnings estimates). Ak začnú revízie výraznejšie klesať, bude to negatívny signál pre akcie.

Zmena objemu úverov v US ekonomike – Deleveraging v US ekonomike podľa posledných údaAjov zastal. V prípade, ak sa dopyt po úveroch znovu obnoví a celkový objem úverov začne rásť, bude to pre akcie dobrý signál, nakoľko zmena úverov a výdavky domácností majú výrazné prepojenie. Tu by som ešte pripomenul, že dôležité bude sledovať aj objemy nadbytočných rezerv komerčných bánk v centrálnych bankách. Ich pokles by signalizoval, že ekonomika sa na jednej strane obnovuje, no na druhej strane by vznikalo riziko obrovského rastu inflácie.

Tvorba pracovných miest – Americká ekonomika síce pomaly rastie, ale napríklad aj podľa prezidenta FEDu Bernankeho nebude tento rast stačiť, aby začala miera nezamestnanosti klesať. Preto bude pracovný trh počas tohto roka kľúčový. Týždenné žiadosti o podporu v nezamestnanosti majú výbornú koreláciu s vývojom indexu SP500 a preto je podľa môjho názoru dôležité sledovať práve týždenné žiadosti.

Kľúčom na trhu naďalej ostáva technická analýza, nakoľko ide o najlepší spôsob, ako vystihnúť dôležité obraty na akciovom trhu. Fundamenty a reakcia trhu na ne sú totiž často úplne odlišné. Celkovo bude rok opäť volatilný a pravdepodobne poznamenaný poklesom v úvode roka a následným rastom k jeho koncu. Rok 2010 nemusí byť zlým vodítkom.

Autor je analytik TRIMBroker.