Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Narazíme tento rok na limit dostupných pracovných síl?

Narazíme tento rok na limit dostupných pracovných síl?

Analytici sú pri prognóze rastu slovenskej ekonomiky optimisti. Počítajú s číslom 3,5 percenta, čo by mal byť jeden z najvyšších rastom v únii. Slovensko sa však začne, podobne ako v roku 2008, potýkať s nedostatkom pracovnej sily. Napriek stále dvojcifernému číslu nezamestnanosti, hlásia totiž zamestnávatelia ťažko obsaditeľné pracovné miesta. Dariť by sa malo i celej eurozóne, a aj USA. Nedá sa to však ani zďaleka povedať o rozvíjajúcich sa trhoch. Makroekonomickú situácia hodnotia analytici Tatra banky.

Otázka víťaza slovenských parlamentných volieb, ktoré sú vyhlásené na 5. marec 2016, je takmer na sto percent zodpovedná. Neznámou však je to, že či SMER – SD bude potrebovať koaličného partnera a keď áno, kto ním bude. Zdá sa, že opozičné strany sú stále fragmentované, no šanca na volebné víťazstvo širšieho opozičného zoskupenia stále existuje.

Čo to bude znamenať pre ekonomiku? Parlamentné voľby by síce v zásade mohli priniesť zmeny v smerovaní hospodárskej politiky, no aktuálna situácia naznačuje skôr kontinuitu vývoja. Pre vývoj slovenskej ekonomiky bude preto viac dominantný vývoj za hranicami Slovenska. 

Tento rok počítame s rastom slovenskej ekonomiky o približne 3,5 percenta, čo je slušné číslo. Ekonomika sa však bude musieť vyrovnať so šokom výpadku v investíciách z EÚ fondov, ktoré boli dominantné minulý rok.  Videli sme to v oblasti stavebníctva, ktoré rástlo medziročne približne o 20 percent a aj na raketovom raste verejných investícií. Aj keď nabieha ďalšie programovacie obdobie, tak celkový preinvestovaný objem týchto peňazí bude tento rok určite nižší ako vlani. Tento výpadok bude cítiť najmä v stavebníctve. Preto v tomto odvetví čakáme mierne mínusové čísla v produkcii. 

Popri tempe rastu ekonomiky by sa nemala veľmi meniť ani štruktúra rastu HDP. Významný príspevok k rastu ekonomiky bude mať domáci dopyt ťahaný takmer trojpercentným rastom reálnych miezd a pokračujúcim miernym poklesom miery nezamestnanosti. 

Do popredia stále viac vystupuje paradox medzi ešte stále dvojcifernou mierou nezamestnanosti a rastúcimi problémami mnohých firiem s hľadaním kvalifikovanej pracovnej sily. Počet voľných pracovných miest totiž narastá a aj keď je rádovo nižší ako počet nezamestnaných, tak indikuje, že sa pomaly blížime k limitu v nezamestnanosti. Máme ešte zhruba rok k dobru, ktorý by mala vláda využiť na prípravu a implementáciu programov, ktoré odstránia nesúlad medzi požiadavkami firiem a možnosťami nezamestnaných. 

Po dvoch rokoch deflácie, by mali ceny tento opäť začať rásť. I keď by to zatiaľ v prvej polovici roka malo byť iba veľmi mierne nad nulou.

Čo sa bude diať vo svete? 

Ekonomika USA ako aj eurozóny by mali tento rok rásť celkom svižne. Odhad Raiffeisen Research hovorí o 2,5 percentnom očakávanom raste v USA a 1.9 percentom raste v eurozóne. Rast ekonomiky by sa nemal vyhnúť ani jednej krajine eurové bloku. V niektorých to síce bude trochu pomalšie, napr. v Taliansku, či Francúzsku o cca 1,5 – 1,7 percenta, v Nemecku by to malo byť o sľubného 2,2 percenta. 

Hospodárenie s verejnými financiami sa v krajinách eurozóny zlepšuje len veľmi pomaly. Krajiny nie sú na zlepšovaní ničím motivované. Vynucovanie dodržiavania Fiškálnych pravidiel zo strany Európskej komisie je slabé a finančné trhy sú „opité“ krokmi ECB, ktoré nenastavujú vládam zrkadlo. Takáto situácia môže ľahko vytvoriť v strednodobom horizonte nový problém. Krajiny si musia priebežne vytvárať vankúš na ďalšiu recesiu, ktorá skôr či neskôr príde.  

Čakanie na eurovú infláciu

Kvôli bázickému efektu cien energií by sme mohli už v týchto mesiacoch vidieť celkovú infláciu štátov eurozóny blízko jedného percenta. Takéto číslo bude aspoň opticky vyzerať povzbudivejšie. V neskoršej časti roka by sa mala obnovovať rovnováha na trhu s ropou a teda očakávame mierny rast cien energií. Podobne aj ceny potravín by mali začať na jeseň rásť rýchlejšie ako za uplynulé dva roky. 

Avšak docieliť rast jadrovej inflácie bude tvrdší oriešok. Je pravdepodobné, že pokiaľ sa nedostaví v horizonte pár mesiacov udržateľný rast jadrovej inflácie, tak ECB siahne hlbšie do svojho arzenálu opatrení. S rastúcou celkovou infláciu by sme mali vidieť aj rast strednodobých úrokových sadzieb.

Výhľad sadzieb

Koncom vlaňajška sme sa dočkali prvého zvýšenia úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou FED. Došlo k tomu iba krátko po znížení depozitnej sadzby ECB na 0.3 percenta a avizovanom predĺžení programu kvantitatívneho  uvoľňovania do marca 2017. 

Významná a nezvyklá divergencia menových politík dvoch hlavných svetových centrálnych bánk je jedným z najviac viditeľných trendov súčasnej makropolitiky. Očakávame, že americký FED zdvihne do koncu roka svoju základnú sadzbu až na úroveň 1,75 percenta. Výkon americkej ekonomiky by mu to mal dovoliť. 

Nárast rozdielu v úrokových sadzbách v prospech USA vedie k posilňovaniu dolára. Stále je možné, že americká mena posilní na úroveň parity k euru. Takýto vývoj by len nahrával do krát ECB a aspoň čiastočne mohol prispieť k  postupnému  približovaniu sa k inflačnému cieľu. 

Čo sa bude diať v rozvíjajúcich sa trhoch? 

Krajiny ako Rusko, Turecko či Čína zažívajú ťažký rok. Najmä Rusko, ktoré má svoje hospodárstvo stále orientované na nerastné suroviny bude musieť kvôli nízkej cene ropy siahnuť buď do rezerv alebo urobiť nepopulárne reformy. Ruský štátny rozpočet na tento rok bol projektovaný na cenu ropy vo výške 50 eur za barel.

V Číne očakávame spomalenie rastu bližšie k šiestim percentám. Stále však ide o veľmi slušné číslo, ktoré je v súlade s dobiehaním ekonomickej úrovne vyspelejších štátov. V ďalších rokoch bude musieť Čína venovať viac zdrojov do životného prostredia a bude sa postupne preorientovávať z exportne orientovanej ekonomiky na silnejší domáci sektor. Tento proces koniec-koncov už prebieha niekoľko rokov.

Svetová politika

Konflikt v Sýrií a boj s tzv. Islamským štátom je veľmi zložitým problémom kvôli množstvu bojujúcich strán a ich rôznym medzinárodným podporovateľom. Preto riešenie sýrskej otázky, či aspoň upokojenie bojov v tejto oblasti, bude ešte trvať dlho a pravdepodobne sa pri nich zničí ešte veľa obývaného územia. Z ekonomického pohľadu majú boje v oblasti Sýrie najväčší dopad na turizmus či už v Európe v podobe hrozby teroristických útokov, ale najmä v Turecku, ktoré stratilo svoju popularitu u slovenských dovolenkárov.  

Utečenci zo Sýrie teraz žijú v utečeneckých táboroch v priľahlých oblastiach Turecka či Libanonu. Pokiaľ sa chce Európa vyhnúť ďalšej masívnej vlne prisťahovalcov, bude treba podniknúť veľmi jasné a okamžité opatrenia na ich stabilizáciu v regióne. Inak sa bude opakovať z vlaňajška. Myslím si, že Európa nemá vytvorené nové mechanizmy, ktoré by umožnili zvládnuť ďalšiu vlnu utečencov a pravdepodobne by išlo znova o chaotický proces. Výsledkom môže byť uzatváranie štátov a zavádzaním nekoordinovaných opatrení. Zavedenie hraničných kontrol ohlásilo napríklad včera Rakúsko.

Robert Prega, Juraj Valachy, Boris Fojtik – analytici Tatra Banky.  

Narazíme tento rok na limit dostupných pracovných síl?

Narazíme tento rok na limit dostupných pracovných síl? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z EURO

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z EURO

22.08.2017 13:49 Myšlienku 13. platu si osvojuje aj R. Fico

Premiér SR Robert Fico vyhlásil, že je ochotný rokovať v koalícií o zavedení povinných 13. platov pre všetkých zamestnávateľov v SR, ktoré navrhuje SNS. Dodal, že aj SMER-SD má svoju ďalšiu sociálnu agendu na rozpracovanie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.08.2017 12:25 Najviac slovenských firiem so zahraničnými vlastníkmi patrí Čechom a Maďarom

Česi, Maďari a Rakúšania patria medzi najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Na absolútnu špičku sa zaraďujú práve naši západní susedia, ktorí u nás podľa najnovších dát vlastnia 9 857 spoločností. Je to o približne 300 podnikov viac ako na konci minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.08.2017 09:46 Ekonomike sa darí. Za 1. polrok vzniklo 11-tisíc firiem

Nové firmy na Slovensku pribúdajú veľmi rýchlo. Za prvý polrok 2017 u nás vzniklo 11 015 kapitálových firiem, čo je takmer toľko, koľko za celý rok 2015 (12 677 firiem). Najviac, až tretina z celkového počtu nových akciových spoločností a eseročiek, vzniklo v Bratislavskom kraji (3 512 firiem), na druhej strane, najmenej ich vzniklo v Trenčianskom kraji (753 firiem). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z EURO za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »