Nebankovka Unifa Invest: Po 16 rokoch dali súdy za kauzou záverečnú bodku

Spoločnosť Unifa Invest lákajúca investorov na 60-percentný výnos ročne, bola prvou skrachovanou tzv. nebankovou inštitúciou na Slovensku. Od čias, kedy náhle zavrela dvere a spôsobila paniku, uplynulo už 16 a pol roka! Odvtedy po Chorvátke s krásnym menom niet ani chýru a prednedávnom kauzu definitívne uzavrel Najvyšší súd SR.

Príbeh sa začal písať ešte v roku 1994.

Pre pripomenutie: bolo to v čase tzv. ponovembrovej eufórie, kedy si mnohí našinci mysleli, že po rokoch absurdného socializmu sa pomaly, ale isto otvárajú dvere bohatstva a blahobytu a pečené holuby budú - presne ako v tom porekadle - padať ľuďom priamo do úst.

A práve s touto pokrútenou psychológiou, ktorej chýbal zmysel pre realitu, rátali v tom čase podvodníci najrozličnejšieho kalibru.

Keďže domáci šudiari, kšeftári a podvodníci odchovaní na materskom mlieku socializmu nevedeli ešte plávať vo veľkých vodách, do hry vstúpili občania bývalej Juhoslávie. Áno, tej Juhoslávie, presnejšie Socialistickej  federatívnej republiky Juhoslávia (Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija, SFRJ), ktorá ako jediná krajina bývalého socialistického tábora bola otvorená svetu a cez jej prakticky nestrážené hranice rok čo rok utekali z Československa i ďalších krajín socialistického tábora na Západ tisíce rodín. Vydali sa na štátnymi orgánmi povolenú dovolenku k moru a - nevrátili sa...

Tento úvod zďaleka nie je samoúčelný. Hovorí totiž o tom, že obyvatelia "otvorenej" Juhoslávie mali neporovnateľne väčší kontakt so západným svetom než obyvatelia ostatných socialistických krajín, nehovoriac už o desiatkach tisícoch Juhoslovanov, ktorí aj v časoch najtvrdšieho socializmu pracovali za relatívne veľmi vysoké platy v západonemeckých a rakúskych firmách. Pre bežného Čechoslováka čosi nepredstaviteľné...

A po páde socializmu v strednej Európe na prelome 80 a 90-tych rokoch sa práve občania bývalej Juhoslávie (navyše zmietanej krutými vojnami) pustili "do podnikania" v Česku, Poľsku, Maďarsku, na Slovensku, v Rumunsku... Na rozdiel od domácich vedeli chodiť aj v takých veciach, o ktorých sa našincom dovtedy ani nesnívalo. Napríklad tzv. škrupinkári. Tí prví, čo sa u nás objavili, pochádzali práve z bývalej Juhoslávie, neskôr od nich štafetu prebrali domáci.

Ale škrupinkárstvo už má svoj zenit dávno za sebou - je odrazom doby, aká tu vtedy bola. Ale to isté platí aj o rozmachu tzv. nebankových inštitúcií lákajúcich ľudí na nereálne vysoké výnosy.

Tie sľubované výnosy tiež boli odrazom vtedajšej doby.

Úrok aj 5 percent mesačne!

Protagonistkou príbehu je dievčina z Košíc, ktorá v tom čase  nemala žiadne skúsenosti s podnikaním, jej jedinou devízou - ako neskôr uviedla pri vyšetrovaní - bolo, že počas pobytu v Chorvátsku sa naučila srbochorvátsky jazyk. A mala 20 rokov, keď ju istý Nebojša Jakovič dal v Košiciach dokopy s ďalšími chorvátskymi občanmi - Vesnou Pavkovičovou a Kresimírom Stepaničom. Ich mená si odporúčame zapamätať. Bude o nich ešte reč.

Dohodli sa na tom, že založia v Košiciach firmu. S nápadom prišla Vesna Pavkovičová, ktorá zdôraznila, že ponúka možnosť výhodne investovať do výstavby nehnuteľností v Spolkovej republike Nemecko prostredníctvom spoločnosti Wolfer und Gerdum Tiefbau GmbH und Co. KG vo Frankufurte nad Mohanom.

"Investovanie sa bude diať formou výpožičiek v minimálnej sume 20 tisíc slovenských korún alebo v alikvotnej čiastke v zahraničnej mene, pričom úroková sadzba bude aj päť percent mesačne a pre vkladateľov budú aj ďalšie výhody," zhruba týmito slovami Chorvátka načrtla biznisplán.

Dodala, že právne je všetko o.k.  O tom, ako to celé prebiehalo, svedčí neskoršia výpoveď Košičanky Jany D. pred senátom Krajského súdu (KS) v Košiciach. "Nemala som dôvod nedôverovať Vesne Pavkovičovej. Predstavila sa mi ako poverená zástupkyňa nemeckej firmy Wolfer und Gerdum Tiefbau. Predložila mi o tom aj potvrdenie, ktoré bolo overené nemeckým notárom. Ukázala mi aj projekty a zmluvy o spolupráci."

Na otázku predsedu senátu spresnila, že nepochybovala "ani o potvrdení z viedenskej banky o tom, že Vesna Pavkovičová naozaj vložila na účet partnerskej firmy Wolfer und Gerdum Tiefbau osobný vklad, aby uspokojila nemeckých partnerov."

Jana D. i svedkovia potvrdili, že firmu v Košiciach navštívil po nemecky hovoriaci muž, ktorý "bol vydávaný za zástupcu firmy Wolfer und Gerdum Tiefbau." Jana D. pred súdom viackrát zdôraznila, že dôverovala Vesne Pavkovičovej v tom, že "ide o skutočného legitímneho zástupcu nemeckej firmy."

Až neskôr pochopila, že bola podvedená. Pred súdom uviedla: "Počas celej existencie firmy som bola chorvátskymi občanmi zneužitá, netušiac svoju skutočnú úlohu."

Až keď sa rozbehlo vyšetrovanie prípadu, dozvedela sa , že podpisy a pečiatky nemeckého notára dr. Huga Kuhna boli sfalšované!

Strohá reč obžaloby

Prokurátor podal na Janu D. obžalobu, v ktorej sa uvádza, že od 12. septembra 1994 po založení spoločnosti Unifa Invest, s.r.o. v Košiciach a jej pobočky v Banskej Bystrici v súčinnosti s chorvátskymi štátnymi občanmiVesnou Pavkovičovou a Kresimírom Stepaničom a ďalšími bližšie neidentifikovanými osobami lákala od občanov finančné prostriedky.

Podľa obžaloby tak robila pod zámienkou investovania finančných prostriedkov formou pôžičiek do fiktívnej výstavby nehnuteľností v Spolkovej republike Nemecko realizovanej neexistujúcou spoločnosťou Wolfer und Gerdum Tiefbau GmbH und Co. KG Frankfurt/Main. Podľa obžaloby mala Jana D. vylákať od poškodených v Košiciach i Banskej Bystrici finančné prostriedky v slovenských korunách (SKK), nemeckých markách (DEM),  v amerických dolároch (USD), švajčiarskych frankoch (CHF), rakúskych šilingoch (ATS) a v britských librách  (GBP).

Celkovo malo ísť o 429 poškodených, ktorí s firmou Unifa Invest, s.r.o., uzavreli 556 zmlúv a investovali podľa vtedy aktuálnych kurzov dohromady vyše 35 miliónov SKK. Prostriedky získavané od naivných investorov boli  - podľa obžaloby - čiastočne použité aj na vyplácanie sľubovaných úrokov poškodeným a to zväčša tým spôsobom, že ich neskoršie vklady boli sčasti použité na výplatu úrokov zo skôr vložených vkladov. Väčšia časť financií bola podľa prokurátora "obžalovanou Janou D. vyvážaná do cudziny, kde ich odovzdávala Vesne Pavkovičovej a Kresimírovi Stepaničovi, resp. im peniaze odovzdávala na území Slovenska."

Len pre poriadok odcitujme ešte z pestrofarebných reklamných ponúk v inzertných časopisoch, kde spoločnosť Unifa Invest ponúkala 60-percentné zhodnotenie vkladov!

• "Vstúpte do sveta západného podnikania! Investujte do staviteľstva. Svojim vkladom zrealizujete viacnásobný zisk a zárobok. Maximálna istota investície..."

Aby čo i len náhodou niekto neváhal, v spodnej časti inzerátu bola výrazne graficky upravená veta Ohraničený počet investorov!

Pamätný 18. február 1995

Z hľadiska kauzy je podstatný spomínaný 18. február roku 1995, kedy sa navždy zavreli dvere firmy Unifa Invest, s.r.o., na Hlavnej ulici v Košiciach i  jej banskobystrickej pobočky. Tí, ktorí si mali prísť po rentu, zostali zaskočení. Vznikla panika a mnohí z tých, ktorí prostredníctvom Unify Invest investovali do výstavby nehnuteľností v Nemecku, začali obchádzať médiá, aby písali a hovorili o prípade, ktorý je údajne podvodom storočia.

Mýlili sa. Ani panika, ani správy a články v médiách o tom, že reálni majitelia Unify Invest ušli aj s peniazmi dôverčivých investorov, nezabránili tomu, že krátko na to začali občania Slovenska húfne ukladať svoje peniaze do ďalších a ďalších nebankových inštitúcií, pričom na rozdiel od Unify Invest išlo o väčšie a veľké subjekty (AGW, Horizont Slovakia, BMG Invest, SaS, Goldfin Invest, Drukos a ďalšie) a počty vkladateľov sa rátali už na státisíce... Len pre porovnanie: Suverénne najväčšou nebankovkou bola spoločnosť BMG Invest, s.r.o., so 105.753 veriteľmi, ktorí si uplatnili celkovú škodu 14,098 miliardy SKK!

Nastal už na Zemi raj? 

Pripomeňme si vtedajšiu atmosféru - nebankové subjekty (veľké i celkom malé) sa začali množiť ako huby po daždi, prvým vkladateľom hneď po mesiaci vyplatili sľubovaný mastný výnos, tí si to neuveriteľné šťastie, ktoré ich postihlo, nenechali pre seba, ale všetkým svojim príbuzným a dobrým známym radili, aby zaniesli svoje peniažky tam a tam. Nebankové subjekty tak mali o reklamu postarané, ďalší a ďalší záujemcovia, ktorí chceli vložiť, sa len tak hrnuli.

Všetci boli spokojní a nazdávali sa, že na Zemi už nastal raj.

Vráťme sa ale ku kauze prvého nebankového subjektu na Slovensku. Od momentu, kedy sa nadobro zavreli dvere spoločnosti Unifa Invest, uplynulo už 16 a pol roka!

Chceme svoje peniaze!

Počas vyšetrovania prípadu policajnými orgánmi a jeho prejednávania súdmi sa poškodení dožadovali svojich peňazí, niektorí priamo na súde žiadali, aby im obžalovaná hneď na mieste vyplatila ich diel... Ba našli sa aj takí, ktorí sa nazdávali, že to súd, a konkrétne predseda senátu im z ruky do ruky bude uhrádzať škodu, ktorú utrpeli...

Viacerí z poškodených aj iniciovali vo veci ďalšie vyšetrovanie, ktoré malo podľa nich dokázať, že obžalovaná Jana D. sa z ich peňazí obohatila. Policajné vyšetrovanie to však nepotvrdilo.

Jedna z poškodených, ktorá zrejme nebola spokojná so záverom vyšetrovania, priamo na súde fyzicky napadla obžalovanú. Bola za to právoplatne odsúdená Okresným súdom Košice I.

Svedkovia a poškodení

Na ilustráciu prinášame úryvky z výpovedí niekoľkých svedkov a poškodených pred vyšetrovateľmi Policajného zboru (PZ) SR a Krajským súdom v Košiciach.

• Dušan G.: "Chcel som, zrušiť zmluvu, na čo mi jedna z pracovníčok firmy Unifa Invest povedala, že s tým budú nejaké komplikácie a musí to prebehnúťpred nemeckým notárom."
• Juraj F.:  "Ja sa nemám prečo s niekým súdiť, veď to ja som zle investoval. Uznávam, že to je moja chyba, že som zle investoval!"
• Ľubomír H.: "Keď som videl na obrázku budovy v Nemecku, do ktorých máme investovať,  povedal som pracovníčke firmy, že sa nápadne podobajú na budovu železničného učilišťa v Košiciach. Ona mi to v podstate potvrdila."
• Eva J.: "Pracovníčky firmy mi tvrdili,. že  často chodia do Nemecka a že predmetné budovy tam videli a sú v styku s nemeckými investormi, ako aj s notárom."
• Ivan Z.: "Bolo nám  povedané, že pre vkladateľov, ktorí splnia podmienky (určitá výška vkladu),  sa zorganizuje zájazd do Nemecka za účelom prehliadky predmetných budov. K uskutočneniu zájazdu ale nikdy nedošlo. Odkladaný bol vraj kvôli dokončovacím prácam a tiež kvôli povodniam."
• Ďalší poškodení unisono tvrdili: "... niektorým boli vyplácané mesačné úroky vo výške päť  percent mesačne z vkladov ďalších a ďalších investorov. Z dôvodu vzájomnej informovanosti dochádzalo teda k neustálemui nárastu počtu vkladateľov... Niektorým  bola za získanie ďalších vkladateľov vyplatená aj provízia vo výške dvesto korún."
• Časť poškodených a svedkov sa zhodla v tom, že obžalovaná ich ubezpečovala, že sa osobne zúčastňuje na jednaniach s obchodnými partnermi v Nemecku, s ktorými nadviazala kontakt pri svojej skoršej tlmočníckej činnosti, ale aj o tom, že sa bola osobne presvedčiť o pokračujúcich prácach, ktoré prebiehajú plynule a bez závad, pričom vraj zdôrazňovala, že stavby sú v štádiu bezprostredne prd dokončením, čo údajne dokumentovala katalógmi a fotodokumentáciou. 

K výpovediam svedkov a poškodených obžalovaná Jana D. pred súdom uviedla, že vedome sa nedopustila žalovaného skutku, nevedela totiž o tom, že nemecká firma Wolfer und Gerdum Tiefbau v skutočnosti neexistuje a nevedela ani o podvodných úmysloch Vesny Pavkovičovej a Kresimira Stepaniča.

Poukázala na neobjektivitu vo výpovediach väčšiny poškodených, ktorí psychicky ťažko znášali stratu vložených perňazí, pričom viacerí to prežívali ako osobnú a rodinnú tragédiu. 

K vypätosti a citovej zaujatosti vo výpovediach niektorých poškodených obžalovaná uviedla, že ich vyjadrenia boli motivované rozsiahlou mediálnou kampaňou, počas ktorej sa poškodení v médiách sťažovali a farbisto líčili svoje tragické osudy. A navyše, niektorí poškodení boli vypočutí viackrát, pričom menili svoje výpovede - niektorí aj s cieľom uškodiť jej.

Kto mal z toho skutočný zisk?

Len pred niekoľkými týždňami dali súdy za kauzou záverečnú bodku. Poďme ale pekne poporiadku.

Krajský súd v Košiciach uznal Janu D. vinnou z toho, že "na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, spáchala taký čin ako členka organizovanej skupiny a pre zárobok a spôsobila škodu veľkého rozsahu." Zároveň ju uznal vinnou z toho, že "ako členka organizovanej skupiny neoprávnene obchodovala s devízovými prostriedkami."

Za spáchanie trestných činov podvodu a neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami jej súd uložil 3-ročný trest odňatia slobody v prvej - najmiernejšej - nápravnovýchovnej skupine. Ako na poľahčujúce okolnosti pritom prihliadol, že žalovaný skutok spáchala jednak pod tlakom závislosti od iných osôb a jednak vo veku blízkom veku mladistvých. Pri výmere trestu súd prihliadol aj na to, že skutočnými organizátormi celej akcie boli občania z bývalej Juhoslávie.

"Boli to práve občania bývalej Juhoslávie, ktorí mali z činnosti firmy Unifa Invest skutočný zisk," konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku.

Súd prihliadol i na na rodinné pomery obžalovanej, na to, že odvtedy vedie príkladný život, starala sa o prestarnutých rodičov, vydala sa, stará sa o maloleté dieťa, ktoré je odkázané na jej neustálu osobnú starostlivosť a popritom ešte absolvovala aj vysokú školu. Pôsobí v občianskom združení zameranom na pomoc rodinám a navyše aj sama aktívne podporuje detské domovy. Zamestnávateľ ju hodnotí ako skromnú a zodpovednú pracovníčku so schopnosťou samostatne s kreativitou zvládať pracovné povinnosti.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach obžalovaná podala odvolanie. Okrem iného v ňom uviedla, že

• Nebolo preukázané, že by sa trestnou činnosťou obohacovala - argumentovala tým, že v priebehu vyšetrovania policajné zložky nezistili, že by sa sama obohatila.
• Napadla tiež tú časť prvostupňového rozsudku, v ktorom sa konštatuje, že peniaze dôverčivých klientov vyvážala do cudziny, kde ich odovzdávala Vesne Pavkovičovej a Kresimitrovi Stepanovičovi. Ako uviedla, nikdy nebolo preukázané, že by peniaze vyvážala za hranice - chorvátski občania si ich brali na území Slovenska.
• A do tretice, prvostupňový súd sa podľa jej slov nedostatočne vysporiadal s faktom, že išlo o medzinárodne organizovanú trestnú činnosť, pričom rozhodujúcu úlohu pri jej organizovaní mali občania chorvátskej štátnej príslušnosti, ktorí nepodviedli len klientov spoločnosti Unifa Invest, ale aj ju samotnú.

Najvyšší súd SR čiastočne vyhovel odvolaniu Jany D. a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil vo výroku o treste. Obžalovanej uložil miernejší trest - oproti pôvodným trom rokom dva roky rovnako v prvej nápravnovýchovnej skupine.

Zmiernenie trestu o. i. odôvodnil použitím príslušných ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých má každý právo, aby sa jeho vec verejne a spravodlivo prejednala v primeranej lehote nestranným a nezávislým súdom, čo sa v prípade obžalovanej Jany D. nestalo. V trestnej veci došlo totiž k neúmerným prieťahom, na ktorých ona sama nenesie žiadnu vinu.

"Od spáchania skutku uplynulo viac ako 16 rokov. Je potrebné zohľadniť túto okolnosť aj vo výmere trestu, a to výraznejšie ako to urobil krajský súd. Ide totiž o obdobie, ktoré viac ako dvojnásobne prevyšuje dobu, ktorá je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu dôvodom pre zmiernenie trestu," uvádza sa v rozsudku Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd v Košiciach vo veci ukončil aj konkurzné konanie, na základe ktorého poškodení dostali alikvotnú finančnú čiastku v zmysle schváleného plánu speňaženia.

Styky intímne, priateľské a iné

Súdy si vyžiadali stanovisko Interpolu a oboznámil sa aj s nótou so stanoviskom ministerstva zahraničia Chorvátskej republiky. Z obidvoch úradných dokumentov vyplynulo, že občianka Chorvátskej republiky Vesna Pavkovičová zaoberajúca sa finančným inžinierstvom a podvodmi, je naďalej hľadanou osobou v mnohých krajinách.

Nezodpovedanou zostáva otázka, prečo ju - stíhanú pre rozsiahlu organizovanú trestnú činnosť a medzinárodne hľadanú Interpolom - slovenská polícia prepustila zo zadržania po tom, ako bola v roku 1999 teda zhruba 4 roky po kauze Unifa Invest zadržaná na území Slovenskej republiky. 

Prečo? To už 12 rokov zostáva veľkou slovenskou záhadou. Isté je len jedno, že Chorvátka Vesna, ktorá zrejme mala a i naďalej má viacero identít, mala v tom čase veľmi dobré kontakty na balkánske mafie a veľmi dobré, priam priateľské a intímne kontakty aj na policajné zložky a tajné služby viacerých európskych krajín.

Ilustračné foto v záhlaví článku sxc.hu