Nebankovky - obraz toho, ako kedysi Slováci investovali vyše 48 miliárd korún

Vláda sa na stredajšom zasadaní zaoberala aj dlhoočakávanou analýzou prebiehajúcich konkurzov nebankových subjektov. Aj vzhľadom na to, že materiál bol len informatívny, možno z hľadiska kedysi dôverčivých (?) klientov nebankoviek zvolať: "Mnoho kriku pre nič!" Alebo je vari všetko inak?

Ako sa to začalo?

Ako vôbec prvá nebankovka na Slovensku "padla" Unifa-Invest, s.r.o. Autor tohto článku má dodnes pred očami farebné reklamy v inzertných časopisoch, kde spoločnosť ponúkala 65-percentné zhodnotenie vkladov! Aby čo i len náhodou niekto neváhal, v spodnej časti inzerátu bola výrazne graficky upravená veta "Ohraničený počet investorov." To asi preto, aby všetci čím skôr utekali do Unify-Invest so svojimi úsporami. Čo ak by už na nich nezvýšilo?

Nepotreboval ani reklamu

Jednou z mnohých nebankoviek bola aj Dexterity Financial. Jej majiteľ Košičan Jozef P. podnikal ako fyzická osoba. Na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz, on sám však medzičasom bol odsúdený v trestnom konaní za pokračujúci trestný čin sprenevery, pričom ho súd zaviazal nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. A v čom je pointa? Súd ho uznal vinným z toho, že prijímal od občanov finančné prostriedky na základe zmlúv o tichom spoločenstve, ale aj zmlúv o pôžičke a ústnych dohôd. Získané prostriedky čiastočne použil na vyplácanie výnosov, vyplývajúcich z predchádzajúcich zmlúv, čo mu malo zabezpečovať ďalších klientov. Ako sám uviedol, nepotreboval ani reklamu.

Tichí spoločníci sa mali podieľať aj na strate

Jozef P. v konaní pred súdom využil svoje právo nevypovedať a tak sa senát oboznámil s tým, čo vypovedal ešte počas vyšetrovania: "Tichí spoločníci majú nárok nielen na výnosy, ale sa podieľajú aj na strate. V období, keď som viedol firmu, som bol podľa účtovnej uzávierky každý rok stratový. Myslím si teda, že tichí spoločníci nemali nárok na vyplatenie výnosov ani vrátenie vkladu. Necítim sa byť vinný. Do nesolventnosti som sa dostal iba preto, že moji dlžníci si prestali plniť svoje záväzky.“

Požičiavala bez zmlúv a záruk

Iného charakteru bol prípad majiteľky nebankovky Nick-Finance Dobroslavy K., ktorá tiež  podnikala ako fyzická osoba. Pred súdom stála za to, že v období od januára 1996 do mája 1999 v košickej záložni a v pobočkách v Bratislave a Banskej Bystrici prijímala na základe uzatvorených zmlúv vklady od tichých spoločníkov, ktorým sľubovala zhodnotenieo 40 až 60 percent. V skutočnosti však získané finančné prostriedky veľkoryso požičiavala svojim priateľom a známym bez akýchkoľvek záruk a zmlúv a míňala ich aj pre osobnú potrebu.

Stala sa obeťou svojej dobročinnosti?

Dobroslava K. žila v luxuse, ktorý dopriala sebe, ale aj ľuďom, ktorým bezvýhradne verila. Pred súdom povedala: "Stala som sa obeťou podvodníkov z radov mojich priateľov, ktorí zneužili moju dôverčivosť a neskúsenosť vo finančnom podnikaní. Verila som ľuďom, s ktorými som spolupracovala. Myslela som, že mi pomáhajú, až neskôr som zistila, že ma priviedli na mizinu..." Zároveň zdôraznila, že keď sa v roku 1998 dostala do problémov, výnosy tichých spoločníkov bola nútená vyplácať z vkladov tých nových, ktorých práve získala... A  okolo 20 miliónov ju stála i reklama a ďalšie podobné aktivity na rozbehnutie záložne.

Bez dopadu na štátny rozpočet

Počas 130. schôdze sa vláda zaoberala práve analýzou prebiehajúcich konkurzov nebankových subjektov a predpokladaných výťažkov, ktorú na rokovanie predložil podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Štefan Harabin. Ministri, ako vyplýva z oficiálneho komuniké zo schôdze vlády, analýzu prerokovali a vzali na vedomie. Nič viac a nič menej.

V  predkladacej správe k materiálu sa totiž píše, že: "predložený materiál nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a štátny rozpočet.“ A ďalej: „vzhľadom na to, že sa jedná o materiál nelegislatívnej a nekoncepčnej povahy, ktorý nezasahuje do pôsobnosti iných orgánov verejnej moci a ani z neho nevyplývajú týmto orgánom nijaké úlohy a predkladá sa na informatívne účely, nemá dopad na štátny rozpočet.“

Odškodnenie sa zatiaľ nechystá

Inak a zjednodušene povedané, z hľadiska kedysi dôverčivých investorov možno teda povedať, že nič prevratné sa neudialo. Vláda sa oboznámila a hotovo! Nateraz sa žiadne odškodnenie, po ktorom mnohí volajú už roky, nechystá a vláda sa ním dnes ani nezaoberala. . 

Iná vec už je, že tí, ktorí v 90-tych rokoch minulého a začiatkom tohto storočia do nebankových inštitúcií neinvestovali ani korunu, nesúhlasia s tým, aby poškodených klientov vláda odškodňovala z koláča všetkých. Poškodení klienti zasa argumentujú tým, že boli podvodení, že sa stali obeťami trestného činu a vláda, keď mala a mohla proti nebankovkám včas zasiahnuť, vraj neurobila nič. Tí druhí zasa poukazujú na to, že každý kto investoval do nebankoviek, investoval dobrovoľne a ak investoval zle, je to jeho chyba. Nemal byť naivný. Ak na svoju naivitu doplatil, je to len jeho škoda.

Bola na vine reklama?

Bez ohľadu na to, kto má na vec aký názor, možno s istou dávkou nadsázky smelo povedať, že dnešná téma nebankoviek je len obrazom toho, ako sa kedysi na Slovensku investovalo. Hlúpo, zle, dôverčivo, naivne... Zároveň je aj obrazom toho, ako ľudia kedysi podliehali masívnej reklame nebankových inštitúcií. V tejto súvislosti si treba pripomenúť obdobie, keď jedna po druhom začali padať najväčšie nebankové inštitúcie. Ich klienti, ktorí okamžite začali  vytvárať rôzne spolky a združenia, na svojich mítingoch v prvom rade obvinili vládu SR z toho, že „dovolila“ majitelom nebankoviek investovať do reklamy a tiež za to, že televíziam a ďalším médiám vôbec "dovolila zverejňovať" takúto reklamu.

Slováci chcú od nebankoviek 48 miliárd

Z troch konkurzných súdov, ktoré pôsobia pri Krajských súdoch v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach je najviac prihlásených pohľadávok voči nebankovým subjektom na konkurznom súde v Košiciach. Nie je bez zaujímavosti, že práve v Košiciach začali vznikať prvé nebankové inštitúcie, tu "padla" aj prvá nebankovka Unifa-Invest, s.r.o.,  a tu malo sídlo najviac nebankových subjektov, vrátane tých najväčších (BMG Invest, s.r.o., Horizont Slovakia, a.s., AGW, s.r.o., Miroslav Soboľ SaS Slovensko a iné). Na košickom konkurznom súde je aj najvyššia celková suma uplatnená v konkurzných konaniach. A do tretice - v Košiciach je aj najviac popretých pohľadávok.

Suverénne najväčšou nebankovkou bola spoločnosť BMG Invest, s.r.o., so 105.753 veriteľmi, ktorí si uplatnili celkovú škodu 14,098 miliardy Sk.

Prevládajú zmluvy o pôžičke

Ešte k štatistikám: Čo sa týka právnej formy nebankoviek, najviav ich bolo eseročiek, podstatne menej bolo akciových spoločností a družstiev. Časť majiteľov nebankoviek podnikala ako fyzická osoba. Vráťme sa však k samotným konkurzom. Najčastejším právnym základom uplatnených pohľadávok sú zmluvy o pôžičke, zmluvy o tichom spoločenstve a zmenky,  ďalej rôzne formy kúpnych zmlúv a členských vkladov, ale aj zmluvy o správe finančných prostriedkov či cestovné šeky.

Oveľa zaujímavejším údajom ako výpočet možných právnych základov pohľadávok je celková suma, ktorú si klienti nebankoviek uplatnili v konkurzných konaniach na všetkých troch konkurzných súdoch: 208.896 veriteľov si uplatnilo pohľadávky v úhrnnej sume 48,422 miliardy Sk. Pokiaľ ide o pomer celkovej uplatnenej sumy a sumy už vyplatenej veriteľom, ide o pomer 48,422 miliardy Sk oproti 3,824 milióna Sk, čo predstavuje necelých 8 tisícin percenta. Na jednotlivých súdoch je situácia takáto:

KS Bratislava

uplatnená suma: 1,897 miliardy Sk, z toho vyplatená suma: 0 Sk

KS Banská Bystrica

uplatnená suma 17,306 miliardy  Sk, z toho vyplatená suma: 0 Sk

KS Košice

uplatnená suma 29,218 miliardy  Sk, z toho vyplatená suma: 3,824 milióna Sk.