Nemýľme si infláciu s rastom cien

Väčšina z nás si myslí, že inflácia znamená rast cien, ale to nie je úplne presné. Predstavte si jablko a pomaranč, ktoré v tomto roku stoja obe 1 dolár, ale o rok neskôr je ich cena už 10 dolárov. Keďže skonzumujete rovnaký počet jabĺk a pomarančov tento a aj budúci rok, potom všetko, čo sa v tomto prípade zmenilo, sú vaše peniaze, ich hodnota poklesla. Inflácia nie je spôsobená rastúcimi cenami.

Zvyšujúce sa ceny sú symptómom inflácie. Inflácia je spôsobená existenciou prílišného množstva peňazí vo vzťahu k tovarom a službám. To, čo vidíme, je stúpanie cien výrobkov, ale v skutočnosti inflácia znamená znižovanie hodnoty vašich peňazí, pretože ich je jednoducho príliš veľa.

Predpokladajme, že ste v záchrannom člne a niekto má pomaranč, ktorý chce predať. Iba jedna osoba v člne má peniaze, a síce 1 dolár. A tak sa pomaranč predá za 1 dolár. No tesne predtým ako sa predá, nájdete vo vačku 10 dolárovú bankovku. Teraz si skúste tipnúť za koľko za pomaranč predá. Máte pravdu, za 10 dolárov. Stále hovoríme o tom istom pomaranči. Nič ohľadne užitočnosti alebo potrebnosti pomaranču sa nezmenilo z minúty na minútu. Zmenilo sa iba množstvo peňazí povaľujúcich sa v člne. A tak môžeme povedať: Inflácia je vždy a všade peňažným fenoménom.

Cenová úroveň verzus inflácia

A to čo platí v podmienkach malého člna, platí rovnako aj v rámci celého národa. Ilustrujme si to pomocou grafu, ktorý zachytáva dlhé obdobie americkej histórie.

Pozeráme sa na graf cien v Spojených Štátoch od roku 1665 končiac rokom 2008. V tomto okamihu je infláciu na grafe vidieť iba v období od roku 1665 po rok 1776. Na osi Y sú zachytené cenové úrovne, nie miera inflácie. Ako môžeme porovnávať ceny v roku 1665 s cenami v roku 1776, nehovoriac o roku 2008? To, čo porovnávame, sú tovary nevyhnutnej potreby. Ľudia konzumovali potravu v roku 1665, rovnako ako v roku 1776. Takisto sa museli prepravovať, vzdelávať a v domoch žili v roku 1665, a aj v roku 1776. A tak to, čo porovnávame, sú relatívne náklady na život v rôznych časových obdobiach. A to je inflácia. V roku 1665 boli náklady na život stanovené na úrovni 5. To, čo je na tomto grafe najpozoruhodnejšie, je fakt, že v období 1665 – 1776 neexistovala absolútne žiadna inflácia. 111 rokov bol ušetrený dolár skutočne ušetreným dolárom. Dokážete si predstaviť, aké by to bolo žiť vo svete, kde zarobíte 1000 dolárov, dáte ich do plechovky od kávy na vašom dvore a vaše pravnúčatá tieto peniaze nájdu a búdu sa môcť tešiť z rovnakých benefitov, ktoré týchto $1000 prinieslo vám.

Zlatý a strieborný štandard

Toto nie je fantazmagória z lacného románu; toto bola niekedy realita v USA. Krajina počas tohto obdobia používala strieborný a zlatý štandard a rýchlo napredovala, zatiaľ čo disponovala takmer perfektnou cenovou stabilitou v časoch mieru. Avšak, potom sme boli svedkami vojny za nezávislosť, kedy krajina zistila, že nie je schopná platiť výdavky na vojnu vo forme zlata a striebra. A tak sa začala tlačiť papierová mena, „kontinentálky“, ktorá bola najprv úplne krytá, ale potom sa zistilo, že vojna je drahšia ako sa očakávalo, a bolo ich tlačených viac a viac. Následne začali Briti, ktorí si boli vedomí ničivých dôsledkov inflácie na spoločnosť, falšovať a distribuovať obrovské množstvo takto falšovaných peňazí a mena začala o chvíľu kolabovať. Čoskoro sme boli svedkami masívnej inflácie.

Na grafe zobrazujúcom vývoj inflácie môžeme pozorovať, že vojna za nezávislosť zapríčinila zvýšenie životných nákladov z hodnoty 5 na úroveň 8. Po vojne boli „kontinentálky“ odmietnuté obyvateľstvom, ktoré dôrazne podporovalo zlato a striebro. Cenová úroveň sa dokázala veľmi rýchlo dostať na predvojnové hodnoty. Ďalšie obdobie zvýšenej inflácie bolo takisto spojené s vojnou. A znova to bolo spôsobené prílišným tlačením papierovej meny. Po ukončení vojny sme opäť mohli vidieť ako sa cenová úroveň relatívne rýchlo vrátila späť na predvojnové úrovne, kde ostala ďalších 30 rokov. V tomto okamihu sme sa posunuli o takmer 200 rokov a zisťujeme, že náklady na živobytie sú zhruba rovnaké ako v roku 1665.Potom však vypukla ďalšia vojna, tento krát občianska. Na financovanie vojny sa Sever uchýlil k tlačeniu meny, ktorá prepožičiava svoj názov mene, ktorú používame dnes. Samozrejme, vtedy mala táto mena skutočne „zelené pozadie“ (greenback).

A znova sme videli prudký nárast inflácie ako priameho dôsledku vojny, ktorá sa však zase raz vrátila k svojej pôvodnej úrovni, po tom, čo kríza pominula. Teraz sme už 250 rokov od začiatku nášho príbehu a životné náklady sú zhruba rovnaké ako na začiatku. Ale potom opäť vypukla ďalšia vojna, ktorá bola väčšia ako ktorákoľvek pred ňou, a ktorá znova mala za následok obrovskú infláciu. A za ňou nasledovala ďalšia vojna, väčšia ako ktorákoľvek pred ňou, ktorá takisto mala inflačný charakter. Ale tento krát sa stalo niečo doposiaľ nepoznané. Inflácia neustúpila až po dátum vypuknutia ďalšej vojny. Prečo? Existujú dve príčiny. Po prvé, zlatý štandard už viac neexistoval; namiesto toho krajina používala nekrytú menu spravovanú FEDom a obyvatelia nemali alternatívnu formu meny, na ktorú by sa mohli obrátiť. Druhý dôvod bol ten, že prvý krát nastala situácia, kedy vojenský aparát nebol rozpustený ihneď po ukončení nepokojov. Namiesto toho pretrvávala plná mobilizácia a svet zasiahla zdĺhavá Studená vojna, ktorá mala rovnako inflačný charakter ako hociktorá iná vojna, v ktorej sa používali zbrane.

Vojny majú inflačný charakter

Ak sa teraz pozrieme na celý prierez histórie, môžeme vysloviť jasný záver: Všetky vojny majú inflačný charakter. Prečo je tomu tak? Pretože vždy keď sa vláda uchýli k míňaniu, ktoré má deficitnú povahu, vytvára tým podmienky pre vznik inflácie. Avšak, keď sa deficitné výdavky použijú na financovanie infraštruktúry, ako napríklad ciest, mostov alebo škôl, takáto investícia sa pomaly vráti tým, že podporí produktivitu a pripraví pôdu pre tvorbu dodatočných tovarov a služieb, ktoré v budúcnosti „vstrebú“ extra hotovosť. Obrovské množstvá peňazí sú míňané na veci, ktoré neskôr vyletia do vzduchu. Peniaze ostávajú doma, zatiaľ čo výrobky sa posielajú preč, aby explodovali. Keď vybuchne bomba, nemá to pre domácu ekonomiku žiaden neskorší úžitok. To znamená, že výdavky na vojnu sú najviac inflačným druhom výdavkov zo všetkých.

Je to dvojitá pohroma – peniaze ostávajú, majú svoj diabolský účinok, zatiaľ čo reálne výrobky sú zničené. Aj keď výrobky nie sú zničené výbuchom, pre ekonomiku má takýto hardvér nulový prínos, i keď je to špičková technológia. Posledné vojny prezentované americkou mainstreamovou tlačou ako „bezbolestné“ pre priemerného občana, nehľadiac na veľké množstvo historických dôkazov o opaku. Na tomto 15-ročnom grafe cien komodít vidíme ako sa tieto ceny pohybujú v intervale ohraničenými zelenými čiarami po dobu 10 rokov. Avšak krátko po vypuknutí vojny v Iraku sa ceny komodít začali šplhať nahor a za 5 rokov od začiatku vojny sa nafúkli takmer o 140%. Vaše účty za benzín a stravu to potvrdzujú. Preto ak sa vám niekto pokúša nahovoriť, že ste kvôli vojne netrpeli, oboznámte ho, že vo veľkej miere utrpeli vaše úspory a hodnota vašej mzdy.

Ale vráťme sa k podstate nášho rozprávania. Tu vidíme infláciu v období od roku1665. Vediac o Nixonovom rozhodnutí z 15. augusta 1971 o opustení zlatého štandardu nie je ťažké vysvetiť vývoj grafu od roku 1975 až dodnes. Toto je svet v ktorom žijete. Svet neustále rastúcich cien, v ktorom žijete tak dlhom, že vám prídu úplne normálne. Pretože inflácia je v súčasnosti pretrvávajúcim rysom, a pretože sa percentuálne zvyšuje, hodnota vašich peňazí klesá exponenciálne. To je to, čo ukazuje táto „hokejka“. Čo znamená žiť vo svete, v ktorom vaše peniaze strácajú na hodnote exponenciálne? Viete čo to znamená, pretože v takom prostredí žijete. Musíte pracovať stále tvrdšie, aby ste si udržali rovnakú životnú úroveň akú máte. A takisto to znamená riskantné investičné rozhodnutia, ktoré musia byť vykonané, ak sa chcete pokúsiť o dostatočné zhodnotenie svojich úspor predtým, ako si ich podá inflácia. Doba si vyžaduje dva príjmy tam, kde v minulosti postačoval jeden a deti ostávali doma, zatiaľ čo obaja rodičia pracovali.

Inflácia je úmyselným činom politikov

Svet, v ktorom sa neustále oslabuje hodnota peňazí je komplikovaným svetom a takýto svet predstavuje veľmi malý priestor na chyby, čo platí hlavne pre tých, ktorí nedisponujú finančnými prostriedkami a konexiami. Týmto smerom sa však nemusíme uberať. V skutočnosti sme sa ním ani neuberali, ak sa pozriete na prevažnú časť histórie našej krajiny. A len s ťažkosťami dokážem povedať, že inflácia je nevyhnutnosť, ktorá slúži na zvýšenie blahobytu, pretože v období od 1665 – 1940 sme sa zlepšili a posunuli vpred o veľký kus bez „výhod“ nepretržitej inflácie. Pozrime sa okamihy, kedy USA opustilo zlatý štandard; najprv dočasne a potom úplne. Možno niektorých z vás, ako aj mňa samotného prekvapilo zistenie, že inflácia nie je záhadným zákonom prírody ako napríklad gravitácia, ale skôr extrémne charakteristickou záležitosťou politiky.

Ďalší kľúčový koncept tak znie: Inflácia je vždy a všade peňažným fenoménom. Ak to otočíme, inflácia je úmyselným činom politiky. Pozrime sa čo v minulosti povedal ohľadne tejto záležitosti jeden človek: Papierové peniaze sa nakoniec vrátia k svojej vnútornej hodnote – k nule. Výrok je z roku 1729 a patrí Voltairovi. Tento výrok bol trochu pesimistický, čo potvrdila táto nemecká žena ktorá pomocou peci uvoľnila vnútornú hodnotu papierových peňazí. John Maynard Keynes, ktorého ekonomická teória dominuje v našich životoch, povedal o inflácii nasledovné: Lenin mal úplnú pravdu, keď tvrdil, že neexistuje presvedčivejší a istejší spôsob zničenia základov spoločnosti ako zničiť menu. Neustálym procesom inflácie je vláda schopná, tajne konfiškovať bohatstvo ľudí. Tento proces v sebe zahŕňa všetky deštrukčné sily ekonómie a pritom si ho nevšimne nik. Za predpokladu, že deštrukčné účinky inflácie sú tak dobre známe strojcom, je rozumné uvažovať čo takýmto konaním sledujú.

A teraz si nakoniec môžeme spoločne ukázať tieto 3 veľmi dôležité body. V roku 1971, USA a nakoniec aj celý svet ukončili akúkoľvek zviazanosť meny so zlatom a vládne pôžičky dostali doživotnú zelenú. Súčasne sa začala obrovským tempom zvyšovať ponuka peňazí, ktorej rast ani zďaleka nekorešpendoval s výrobou tovarov a poskytovaní služieb. A tak sa dostávame k záveru, že inflácia je celkom presne predpovedateľným výstupom predchádzajúcich dvoch ukážok. Bum, bum, bum, 1, 2, 3. Všetky tri informácie nám hovoria to isté a majú na našu budúcnosť obrovský vplyv.

Autor je analytik TRIMBroker, grafy: Wikipédia, Robert C. Sahr - Oregon State University.