Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš?

Smrť stážistu rozpútala v Európe debatu o pracovnom čase. Najmä finančný sektor je postihnutý dlhým pracovným časom a prílišným tlakom na výkon zamestnancov. Výsledkom sú choroby a v konečnom dôsledku pokles produktivity.

Súboj odborárov a zamestnávateľov nás z času na čas privedie k zamysleniu sa nad dĺžkou pracovného času. Odborári nás chcú proti našej vôli chrániť pred prepracovaním skrátením limitu týždenného času, zamestnávatelia protirečia a argumentujú voľným trhom a slobodným rozhodnutím každého zamestnanca.

Pravda bude asi niekde uprostred. Krajiny, kde má trh oveľa lepšie postavenie a dlhšiu tradíciu ako u nás, hlásia prepracovanie, vážne následky prílišnej práce na fyzické a psychické zdravie zamestnancov. Krátkodobo je ale práca nadčas alebo druhý pracovný úväzok jediným spôsobom ako si zlepšiť bilanciu príjmov a výdavkov.

Medzinárodná štatistika európskych pracovných časov hovorí, že krátky ale intenzívny pracovný čas je efektívnejší ako veľa pracovných hodín. Dlhodobý efekt teda práca do úmoru nemá. V práci treba byť efektívny a treba vedieť i vypnúť a načerpať nové sily.

Verejná diskusia o pracovnom čase

Verejnú mienku vo Veľkej Británii pobúrila pred nedávnom tragická smrť mladého nemeckého internistu Moritza Erhardta stážujúceho v Bank of America Merrill Lynch v Londýne. Mladík skolaboval po tom, čo pracoval do šiestej do rána tri dni za sebou. Vysoké pracovné zaťaženie stážistov býva nepísaným pravidlom vo viacerých západných finančných spoločnostiach, čím majú mladí uchádzači o budúce zamestnanie ukázať svoju lojalitu a schopnosť prinášať obete i za hranicou bežných nárokov.

Smrť mladíka koncom augusta rozpútala verejnú diskusiu o pracovnom zaťažení, ktoré je kladené na zamestnancov najmä vo finančnom sektore. Pracovné zaťaženie je naozaj vyčerpávajúce. Bežná je práca do ranných hodín. I dovolenky trávia špecialisti v neustálom kontakte so svojou prácou. Výsledkom je dlhodobo podlomené fyzické i duševné zdravie.

Extrémne pracovné tempo zvyklo byť v minulosti doménou len pár elitných profesionálov – bankárov alebo právnikov. No teraz sa rozšírilo i na radových zamestnancov. Po zamestnancoch viacerých profesií sa požaduje byť neustále k dispozícií. Čiastočne je to i pre nové technológie, ktoré dovoľujú ľuďom byť neustále pripojený a dostupný kedykoľvek. Vplyv mala ale i finančná a ekonomická kríza, ktoré viedli k zvýšenému tlaku na výkon pri čo najmenších nákladoch. Zamestnanci tak musia pracovať často za hranicou udržateľnej bilancie výkonu a oddychu. Takmer šesť rokov po kríze si ňou vynútené racionalizačné opatrenia začínajú vyberať svoju daň.

Dôsledky prílišného zanietenia

Existuje viacero štúdií dokazujúcich, že dlhá pracovná doba má negatívny vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí. Nedávny výskum profesorky Alexandry Michel skúmal investičných bankárov počas obdobia deviatich rokov. Títo bankári bežne pracovali od skorého rána až do neskorej noci. Keďže sa snažili vysporiadať s pracovným stresom začali oveľa viac času tráviť v posilňovniach a na bežiacich pásov. No nezmenilo to nič na tom, že po siedmych rokoch nemilosrdnej driny začali bankári trpieť vážnymi psychickými a fyzickými problémami.

Okrem poškodenia tela a mysle ich dlhé hodiny v práci odstrihli od ich rodín a priateľov. Ľudia, ktorí strávia väčšinu svojho času v práci alebo s ňou spojenými aktivitami, majú málo času na budovanie a udržiavanie vzťahov mimo pracoviska.

Dôverný vzťah s rodinou nemusí pre workoholikov znamenať relax ale naopak stres z toho, že sa k nemu nútia proti svoje vôli. Výsledkom je, že ich sieť známych, priateľov a rodiny slabne a časom môže úplne zaniknúť. Ich priateľstva slabnú, čo má za dôsledok pocit osamelosti a izolácie. Keď sa takému človeku niečo nepodarí, prežíva neúspech a beznádej oveľa intenzívnejšie, pretože nemá dostatok zdravého ekosystému pre emocionálnu podporu. 

Extrémny pracovný čas tak nemá vplyv len na zdravie ľudí, ale i na život komunít. Sieť kontaktov a vzťahov to tak zoslabilo, že je bežné, ak ľudia nepoznajú svojich susedov alebo aspoň niekoho v susedstve.

Ako späť

Čo je ale najprekvapujúcejšie, vysoké pracovné vyťaženie nie je dlhodobo výhodné ani pre zamestnávateľov. Spomedzi krajín, ktoré sa radia k rozvinutým, majú tie najproduktívnejšie často kratší pracovný čas. Zamestnanci v Nemecku a Francúzsku pracujú menej hodín, ale urobia viac. Ich britské náprotivky strávia v práci viac času, ale ich produktivita je menšia. Nie len to. Keď sú ľudia unavení, majú tendenciu robiť viac iracionálnych a riskantných rozhodnutí.

pracovny-cas-krajiny

Nedávna štúdia švédskeho sociológa Rolanda Paulsena ukázala, že dlhý pracovný čas vedie tiež rozmáhaniu neproduktívnej takzvanej prázdnej práce. Napríklad k využívaniu Facebooku počas pracovného času, pozeraniu videí na youtube, alebo dokonca vybavovaniu súkromných záležitostí. Je možné, že takto zamestnanci podvedome vyjadrujú svoj vnútorný odpor.

V záujme oboch strán zamestnaneckého vzťahu je teda vrátiť firme efektívnosť a produktivitu a zamestnancov navrátiť na dráhu dlhodobej udržateľnosti pracovnej kondície. Otázkou ale môže byť, ako to docieliť. Prvým krokom je zaviesť pre zamestnancov pravidlá zakazujúce prácu v noci. Pravidlá môžu obsahovať programy na navrátenie rovnováhy práce a života. Je možné napríklad uzamknúť kancelárie po určitej hodine alebo zamedziť posielanie mailov po istom čase.

Okrem príkazov a zákazov ale zamestnanci potrebujú i stimulačné opatrenia. Napríklad nenabádať nových zamestnancov k dlhej práci. Nadriadený by mal ísť zamestnancom vzorom pri vyváženom a zdravom životnom štýle.

Podľa európskych štatistík je krajinou s druhým najdlhším pracovným časom Gréckom. Obyvatelia tejto krajiny sa tak môžu cítiť neprávom odsúdení a potrestaní za lenivosť. No pri pohľade na porovnanie produktivity sú už Gréci v spodných častiach rebríčka. Naopak vedú krajiny ako Holandsko, ktoré nemá dlhý pracovný týždeň.

produktivita-krajiny

(CNN, the guardian)

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Tibor Lörincz | 10.02.2017 00:00 Slovákom so základným vzdelaním obsadzujú pracovné pozície stredoškoláci

Premiér Róbert Fico nedávno podľa TASR uviedol, že „v štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy“, keďže „veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie“ , a preto nevidí priestor na znižovanie nezamestnanosti pod úroveň sedem až osem percent. Pozreli sme sa hlbšie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.01.2017 00:00 Začínajúce firmy majú novú možnosť ako podnikať

Od nového roka pribudla slovenským podnikateľom nová možnosť formy podnikania. Ide o takzvanú Jednoduchú spoločnosť na akcie (j.s.a.). Je určená najmä startupom, no výhodná môže byť aj pre ostatných začínajúcim podnikateľov. Takéto podnikanie by malo byť medzistupňom medzi akciovou spoločnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzením. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 25.01.2017 14:41

Peter Apolen | 23.12.2016 00:00 Slováci by radi prežili netradičné Vianoce, no zostáva len pri plánoch

Dve tretiny Slovákov chcú prežiť Vianočné sviatky netradične. Radi by ich strávili mimo svojho domova v kruhu širokej rodiny, trebárs v horskej chate. Realita je však úplne iná. Osem z desiatich Slovákov nakoniec sedí pri štedrovečernom stole doma so svojimi najbližšími. Dôvodom je najmä lenivosť. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 23.12.2016 22:25

Peter Apolen | 05.12.2016 00:00 Až štvrtina Slovákov nie je niekedy schopná plniť si finančné záväzky

Nedávny prieskum o platobnej disciplíne priniesol pozoruhodné výsledky. Až každý štvrtý Slovák sa z času na čas dostane do situácie, keď nie je schopný platiť svoje záväzky. Jedna pätina si dokonca musela na ich úhradu požičať od rodiny alebo priateľov. Banky sú až na treťom mieste.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 02.11.2016 00:00 Pracovný trh láme rekordy, no budúce vyhliadky nie sú ružové

Slovensko sa môže tešiť z najvyššieho počtu pracujúcich v histórii. Miera nezamestnanosti tak po prvýkrát klesla pod priemer eurozóny, no budúce vyhliadky nie sú dobré. Počet práceschopnej populácie bude klesať a prístupu stále nezamestnaných Slovákov na pracovný trh bude brániť nízke vzdelanie.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

16.02.2017 10:52 Exekúcii v minulom roku podliehal každý 41. dôchodca

Sociálna poisťovňa každoročne zaznamenáva rastúci počet exekučných konaní voči poberateľom starobných dôchodkov. V porovnaní s celkovým počtom dôchodcov v SR v minulom roku (1 378 800) bol exekúciou z dôchodku postihnutý každý 41. dôchodca. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.02.2017 10:50 Správa rozpočtu podle Talmudu

Finančně odpovědný člověk pracuje každý měsíc s větším či menším přebytkem peněz. V případě absence dlouhodobého plánu však může tento přebytek využívat špatně. Jaký je středně až dlouhodobý přístup k majetku podle židovského talmudu? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

08.02.2017 10:30 Už 2 milióny Slovákov majú elektronický občiansky preukaz

Jubilejný dvojmiliónty občiansky preukaz bol vydaný na oddelení dokladov Policajného zboru v Galante. Jeho majiteľom je občan z obce Jelka. I on už teda môže využívať elektronické služby štátu pomocou v preukaze integrovaného čipu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

06.02.2017 13:55 Google zosadil Apple z pozície najhodnotnejšej značky sveta

Google sa stal najhodnotnejšou značkou na svete. Vyplýva to z rebríčka, ktorý tento týždeň zverejnila spoločnosť BrandFinance. Hodnota značky Google sa proti predchádzajúcemu roku zvýšila o 24 percent na 109,47 milióna dolárov, hodnota značky Apple naopak o 27 percent klesla a predstavovala 107,14 milióna dolárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

31.01.2017 13:00 Slovensko sa prepadlo v hodnotení ekonomických vyhliadok o 4. miesta

Slovensko sa v konkurencii 180 krajín umiestnilo z pohľadu ekonomických vyhliadok na 44. mieste. Je to o štyri priečky nižšie ako v predchádzajúcom roku. Z krajín V4 Slovensko predbehla Česká republika aj Poľsko. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Tibor Lörincz | 10.02.2017 00:00 Slovákom so základným vzdelaním obsadzujú pracovné pozície stredoškoláci

Premiér Róbert Fico nedávno podľa TASR uviedol, že „v štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy“, keďže „veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie“ , a preto nevidí priestor na znižovanie nezamestnanosti pod úroveň sedem až osem percent. Pozreli sme sa hlbšie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »