Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš?

Smrť stážistu rozpútala v Európe debatu o pracovnom čase. Najmä finančný sektor je postihnutý dlhým pracovným časom a prílišným tlakom na výkon zamestnancov. Výsledkom sú choroby a v konečnom dôsledku pokles produktivity.

Súboj odborárov a zamestnávateľov nás z času na čas privedie k zamysleniu sa nad dĺžkou pracovného času. Odborári nás chcú proti našej vôli chrániť pred prepracovaním skrátením limitu týždenného času, zamestnávatelia protirečia a argumentujú voľným trhom a slobodným rozhodnutím každého zamestnanca.

Pravda bude asi niekde uprostred. Krajiny, kde má trh oveľa lepšie postavenie a dlhšiu tradíciu ako u nás, hlásia prepracovanie, vážne následky prílišnej práce na fyzické a psychické zdravie zamestnancov. Krátkodobo je ale práca nadčas alebo druhý pracovný úväzok jediným spôsobom ako si zlepšiť bilanciu príjmov a výdavkov.

Medzinárodná štatistika európskych pracovných časov hovorí, že krátky ale intenzívny pracovný čas je efektívnejší ako veľa pracovných hodín. Dlhodobý efekt teda práca do úmoru nemá. V práci treba byť efektívny a treba vedieť i vypnúť a načerpať nové sily.

Verejná diskusia o pracovnom čase

Verejnú mienku vo Veľkej Británii pobúrila pred nedávnom tragická smrť mladého nemeckého internistu Moritza Erhardta stážujúceho v Bank of America Merrill Lynch v Londýne. Mladík skolaboval po tom, čo pracoval do šiestej do rána tri dni za sebou. Vysoké pracovné zaťaženie stážistov býva nepísaným pravidlom vo viacerých západných finančných spoločnostiach, čím majú mladí uchádzači o budúce zamestnanie ukázať svoju lojalitu a schopnosť prinášať obete i za hranicou bežných nárokov.

Smrť mladíka koncom augusta rozpútala verejnú diskusiu o pracovnom zaťažení, ktoré je kladené na zamestnancov najmä vo finančnom sektore. Pracovné zaťaženie je naozaj vyčerpávajúce. Bežná je práca do ranných hodín. I dovolenky trávia špecialisti v neustálom kontakte so svojou prácou. Výsledkom je dlhodobo podlomené fyzické i duševné zdravie.

Extrémne pracovné tempo zvyklo byť v minulosti doménou len pár elitných profesionálov – bankárov alebo právnikov. No teraz sa rozšírilo i na radových zamestnancov. Po zamestnancoch viacerých profesií sa požaduje byť neustále k dispozícií. Čiastočne je to i pre nové technológie, ktoré dovoľujú ľuďom byť neustále pripojený a dostupný kedykoľvek. Vplyv mala ale i finančná a ekonomická kríza, ktoré viedli k zvýšenému tlaku na výkon pri čo najmenších nákladoch. Zamestnanci tak musia pracovať často za hranicou udržateľnej bilancie výkonu a oddychu. Takmer šesť rokov po kríze si ňou vynútené racionalizačné opatrenia začínajú vyberať svoju daň.

Dôsledky prílišného zanietenia

Existuje viacero štúdií dokazujúcich, že dlhá pracovná doba má negatívny vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí. Nedávny výskum profesorky Alexandry Michel skúmal investičných bankárov počas obdobia deviatich rokov. Títo bankári bežne pracovali od skorého rána až do neskorej noci. Keďže sa snažili vysporiadať s pracovným stresom začali oveľa viac času tráviť v posilňovniach a na bežiacich pásov. No nezmenilo to nič na tom, že po siedmych rokoch nemilosrdnej driny začali bankári trpieť vážnymi psychickými a fyzickými problémami.

Okrem poškodenia tela a mysle ich dlhé hodiny v práci odstrihli od ich rodín a priateľov. Ľudia, ktorí strávia väčšinu svojho času v práci alebo s ňou spojenými aktivitami, majú málo času na budovanie a udržiavanie vzťahov mimo pracoviska.

Dôverný vzťah s rodinou nemusí pre workoholikov znamenať relax ale naopak stres z toho, že sa k nemu nútia proti svoje vôli. Výsledkom je, že ich sieť známych, priateľov a rodiny slabne a časom môže úplne zaniknúť. Ich priateľstva slabnú, čo má za dôsledok pocit osamelosti a izolácie. Keď sa takému človeku niečo nepodarí, prežíva neúspech a beznádej oveľa intenzívnejšie, pretože nemá dostatok zdravého ekosystému pre emocionálnu podporu. 

Extrémny pracovný čas tak nemá vplyv len na zdravie ľudí, ale i na život komunít. Sieť kontaktov a vzťahov to tak zoslabilo, že je bežné, ak ľudia nepoznajú svojich susedov alebo aspoň niekoho v susedstve.

Ako späť

Čo je ale najprekvapujúcejšie, vysoké pracovné vyťaženie nie je dlhodobo výhodné ani pre zamestnávateľov. Spomedzi krajín, ktoré sa radia k rozvinutým, majú tie najproduktívnejšie často kratší pracovný čas. Zamestnanci v Nemecku a Francúzsku pracujú menej hodín, ale urobia viac. Ich britské náprotivky strávia v práci viac času, ale ich produktivita je menšia. Nie len to. Keď sú ľudia unavení, majú tendenciu robiť viac iracionálnych a riskantných rozhodnutí.

pracovny-cas-krajiny

Nedávna štúdia švédskeho sociológa Rolanda Paulsena ukázala, že dlhý pracovný čas vedie tiež rozmáhaniu neproduktívnej takzvanej prázdnej práce. Napríklad k využívaniu Facebooku počas pracovného času, pozeraniu videí na youtube, alebo dokonca vybavovaniu súkromných záležitostí. Je možné, že takto zamestnanci podvedome vyjadrujú svoj vnútorný odpor.

V záujme oboch strán zamestnaneckého vzťahu je teda vrátiť firme efektívnosť a produktivitu a zamestnancov navrátiť na dráhu dlhodobej udržateľnosti pracovnej kondície. Otázkou ale môže byť, ako to docieliť. Prvým krokom je zaviesť pre zamestnancov pravidlá zakazujúce prácu v noci. Pravidlá môžu obsahovať programy na navrátenie rovnováhy práce a života. Je možné napríklad uzamknúť kancelárie po určitej hodine alebo zamedziť posielanie mailov po istom čase.

Okrem príkazov a zákazov ale zamestnanci potrebujú i stimulačné opatrenia. Napríklad nenabádať nových zamestnancov k dlhej práci. Nadriadený by mal ísť zamestnancom vzorom pri vyváženom a zdravom životnom štýle.

Podľa európskych štatistík je krajinou s druhým najdlhším pracovným časom Gréckom. Obyvatelia tejto krajiny sa tak môžu cítiť neprávom odsúdení a potrestaní za lenivosť. No pri pohľade na porovnanie produktivity sú už Gréci v spodných častiach rebríčka. Naopak vedú krajiny ako Holandsko, ktoré nemá dlhý pracovný týždeň.

produktivita-krajiny

(CNN, the guardian)

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Jana Glasová | 22.03.2017 00:00 Slováci očakávajú zlepšenie ich finančnej situácie

Slováci sú stále pesimisti. Napriek zlepšujúcej sa ekonomike sú ich budúce očakávania negatívne. K zlepšeniu však dochádza pri finančnom správaní. Zvyšuje sa podiel ľudí, ktorí sú schopní si sporiť, naopak klesá podiel tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. A stále rastie aj počet tých, ktorí plánujú kúpu bytu, či domu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 13.03.2017 00:00 Hackeri poľujú najmä na peniaze dôverčivých ľudí

Počet finančných phishingových útokov vzrástol počas minulého roku o takmer 13 percent. Až takmer polovica kyberkriminality predstavovala útok na peniaze obete. V ohrození sú najmä účty, kreditné kary, ci platobné systémy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 27.02.2017 00:00 Čo prinesie osobný bankrot dlžníkom a čo veriteľom

Od 1. marca vstupuje do platnosti novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Má sprístupniť inštitút osobného bankrotu širším vrstvám dlžníkov a chrániť ich pred stratou strechy nad hlavou. Veritelia sa však na novinku pozerajú s obavou! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tibor Lörincz | 10.02.2017 00:00 Slovákom so základným vzdelaním obsadzujú pracovné pozície stredoškoláci

Premiér Róbert Fico nedávno podľa TASR uviedol, že „v štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy“, keďže „veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie“ , a preto nevidí priestor na znižovanie nezamestnanosti pod úroveň sedem až osem percent. Pozreli sme sa hlbšie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

17.03.2017 08:38 Česká televize a ligový fotbal aneb Co pan Pelta neví

Fotbal mě zajímá z pozice ekonoma. Jedná se o celospolečenský fenomén zasahující do nejvyšších pater politiky. Kluby fungují s ročními obraty v řádech stovek milióny eur. Nejbohatší kluby jako FC Barcelona, Real Madrid či Manchester United (v černých číslech hospodaří z klubů nejužší světové špičky pouze Bayern Mnichov) jsou dlouhodobě zadlužené, banky jim přesto půjčují a půjčují… Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

06.03.2017 11:03 Amazon otvára v Seredi nové logistické centrum

Amazon plánuje otvoriť prvé centrum reverznej logistiky na Slovensku, vďaka ktorému tak vytvorí v priebehu nadchádzajúcich troch rokov viac ako tisíc nových pracovných miest. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

01.03.2017 11:20 Konkurzov a reštrukturalizácií firiem rapídne ubudlo

Podľa prieskumu dátovej spoločnosti Bisnode Slovensko klesol počet konkurzov a reštrukturalizácií na Slovensku na najnižšie číslo za posledné tri roky. Vlani skončilo v konkurze 595 spoločností, čo predstavuje oproti roku 2014 pokles približne o pätinu. V reštrukturalizácii sa ocitlo 65 firiem, pričom pred tromi rokmi ich bolo o tretinu viac. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.02.2017 14:59 Hoci si mnohí Slováci myslia, že peniazom rozumejú, prax ukazuje opak

Hoci podľa Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov dá každý tretí Slovák na splátky úverov a pôžičiek takmer tretinu z svojho mesačného príjmu, takmer tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu. Tá by mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.02.2017 09:30 Priemerná dĺžka PN bola vlani 44 dní

Priemerná dočasná práceneschopnosť (PN) pre chorobu a úraz v roku 2016 trvala 44,20 dní. Najdlhšie maródovali poistenci Prešovského kraja, ktorí boli na PN priemerne 50,55 dní. Naopak, najkratšie boli chorí občania Bratislavského kraja, ktorým jedna PN trvala priemerne 35,43 dní. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Redakcia | 13.03.2017 00:00 Hackeri poľujú najmä na peniaze dôverčivých ľudí

Počet finančných phishingových útokov vzrástol počas minulého roku o takmer 13 percent. Až takmer polovica kyberkriminality predstavovala útok na peniaze obete. V ohrození sú najmä účty, kreditné kary, ci platobné systémy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »