Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš?

Smrť stážistu rozpútala v Európe debatu o pracovnom čase. Najmä finančný sektor je postihnutý dlhým pracovným časom a prílišným tlakom na výkon zamestnancov. Výsledkom sú choroby a v konečnom dôsledku pokles produktivity.

Súboj odborárov a zamestnávateľov nás z času na čas privedie k zamysleniu sa nad dĺžkou pracovného času. Odborári nás chcú proti našej vôli chrániť pred prepracovaním skrátením limitu týždenného času, zamestnávatelia protirečia a argumentujú voľným trhom a slobodným rozhodnutím každého zamestnanca.

Pravda bude asi niekde uprostred. Krajiny, kde má trh oveľa lepšie postavenie a dlhšiu tradíciu ako u nás, hlásia prepracovanie, vážne následky prílišnej práce na fyzické a psychické zdravie zamestnancov. Krátkodobo je ale práca nadčas alebo druhý pracovný úväzok jediným spôsobom ako si zlepšiť bilanciu príjmov a výdavkov.

Medzinárodná štatistika európskych pracovných časov hovorí, že krátky ale intenzívny pracovný čas je efektívnejší ako veľa pracovných hodín. Dlhodobý efekt teda práca do úmoru nemá. V práci treba byť efektívny a treba vedieť i vypnúť a načerpať nové sily.

Verejná diskusia o pracovnom čase

Verejnú mienku vo Veľkej Británii pobúrila pred nedávnom tragická smrť mladého nemeckého internistu Moritza Erhardta stážujúceho v Bank of America Merrill Lynch v Londýne. Mladík skolaboval po tom, čo pracoval do šiestej do rána tri dni za sebou. Vysoké pracovné zaťaženie stážistov býva nepísaným pravidlom vo viacerých západných finančných spoločnostiach, čím majú mladí uchádzači o budúce zamestnanie ukázať svoju lojalitu a schopnosť prinášať obete i za hranicou bežných nárokov.

Smrť mladíka koncom augusta rozpútala verejnú diskusiu o pracovnom zaťažení, ktoré je kladené na zamestnancov najmä vo finančnom sektore. Pracovné zaťaženie je naozaj vyčerpávajúce. Bežná je práca do ranných hodín. I dovolenky trávia špecialisti v neustálom kontakte so svojou prácou. Výsledkom je dlhodobo podlomené fyzické i duševné zdravie.

Extrémne pracovné tempo zvyklo byť v minulosti doménou len pár elitných profesionálov – bankárov alebo právnikov. No teraz sa rozšírilo i na radových zamestnancov. Po zamestnancoch viacerých profesií sa požaduje byť neustále k dispozícií. Čiastočne je to i pre nové technológie, ktoré dovoľujú ľuďom byť neustále pripojený a dostupný kedykoľvek. Vplyv mala ale i finančná a ekonomická kríza, ktoré viedli k zvýšenému tlaku na výkon pri čo najmenších nákladoch. Zamestnanci tak musia pracovať často za hranicou udržateľnej bilancie výkonu a oddychu. Takmer šesť rokov po kríze si ňou vynútené racionalizačné opatrenia začínajú vyberať svoju daň.

Dôsledky prílišného zanietenia

Existuje viacero štúdií dokazujúcich, že dlhá pracovná doba má negatívny vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí. Nedávny výskum profesorky Alexandry Michel skúmal investičných bankárov počas obdobia deviatich rokov. Títo bankári bežne pracovali od skorého rána až do neskorej noci. Keďže sa snažili vysporiadať s pracovným stresom začali oveľa viac času tráviť v posilňovniach a na bežiacich pásov. No nezmenilo to nič na tom, že po siedmych rokoch nemilosrdnej driny začali bankári trpieť vážnymi psychickými a fyzickými problémami.

Okrem poškodenia tela a mysle ich dlhé hodiny v práci odstrihli od ich rodín a priateľov. Ľudia, ktorí strávia väčšinu svojho času v práci alebo s ňou spojenými aktivitami, majú málo času na budovanie a udržiavanie vzťahov mimo pracoviska.

Dôverný vzťah s rodinou nemusí pre workoholikov znamenať relax ale naopak stres z toho, že sa k nemu nútia proti svoje vôli. Výsledkom je, že ich sieť známych, priateľov a rodiny slabne a časom môže úplne zaniknúť. Ich priateľstva slabnú, čo má za dôsledok pocit osamelosti a izolácie. Keď sa takému človeku niečo nepodarí, prežíva neúspech a beznádej oveľa intenzívnejšie, pretože nemá dostatok zdravého ekosystému pre emocionálnu podporu. 

Extrémny pracovný čas tak nemá vplyv len na zdravie ľudí, ale i na život komunít. Sieť kontaktov a vzťahov to tak zoslabilo, že je bežné, ak ľudia nepoznajú svojich susedov alebo aspoň niekoho v susedstve.

Ako späť

Čo je ale najprekvapujúcejšie, vysoké pracovné vyťaženie nie je dlhodobo výhodné ani pre zamestnávateľov. Spomedzi krajín, ktoré sa radia k rozvinutým, majú tie najproduktívnejšie často kratší pracovný čas. Zamestnanci v Nemecku a Francúzsku pracujú menej hodín, ale urobia viac. Ich britské náprotivky strávia v práci viac času, ale ich produktivita je menšia. Nie len to. Keď sú ľudia unavení, majú tendenciu robiť viac iracionálnych a riskantných rozhodnutí.

pracovny-cas-krajiny

Nedávna štúdia švédskeho sociológa Rolanda Paulsena ukázala, že dlhý pracovný čas vedie tiež rozmáhaniu neproduktívnej takzvanej prázdnej práce. Napríklad k využívaniu Facebooku počas pracovného času, pozeraniu videí na youtube, alebo dokonca vybavovaniu súkromných záležitostí. Je možné, že takto zamestnanci podvedome vyjadrujú svoj vnútorný odpor.

V záujme oboch strán zamestnaneckého vzťahu je teda vrátiť firme efektívnosť a produktivitu a zamestnancov navrátiť na dráhu dlhodobej udržateľnosti pracovnej kondície. Otázkou ale môže byť, ako to docieliť. Prvým krokom je zaviesť pre zamestnancov pravidlá zakazujúce prácu v noci. Pravidlá môžu obsahovať programy na navrátenie rovnováhy práce a života. Je možné napríklad uzamknúť kancelárie po určitej hodine alebo zamedziť posielanie mailov po istom čase.

Okrem príkazov a zákazov ale zamestnanci potrebujú i stimulačné opatrenia. Napríklad nenabádať nových zamestnancov k dlhej práci. Nadriadený by mal ísť zamestnancom vzorom pri vyváženom a zdravom životnom štýle.

Podľa európskych štatistík je krajinou s druhým najdlhším pracovným časom Gréckom. Obyvatelia tejto krajiny sa tak môžu cítiť neprávom odsúdení a potrestaní za lenivosť. No pri pohľade na porovnanie produktivity sú už Gréci v spodných častiach rebríčka. Naopak vedú krajiny ako Holandsko, ktoré nemá dlhý pracovný týždeň.

produktivita-krajiny

(CNN, the guardian)

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Peter Apolen | 27.07.2017 00:00 Súdy v júni vyhlásili rekordný počet osobných bankrotov

Nové podmienky osobných bankrotov, platné od marca, sa naplno prejavili v praxi. V júni požiadal o bankrot rekordný počet 590 občanov, čo je desaťnásobne viac ako v predchádzajúcom mesiaci a zhruba rovnako ako za celý roka 2015.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jana Glasová | 26.07.2017 00:00 Regionálne rozdiely v platoch: Najmenej zarábajú ľudia v Prešovskom kraji

Slovenský pracovný trh je vo svojej historicky najlepšej kondícií. Nezamestnanosť klesla prvý krát pod sedem percent a mzdy rastú. V nasledujúcej analýze sa preto pozrieme na to, ako sa líšia zárobky zamestnancov naprieč Slovenskom. Koľko percent full-time zamestnaných zarába do 450 eur a naopak koľkí sa môžu pochváliť platom nad dve tisícky mesačne. Vychádzame z nedávno zverejnených údajov Štatistického úradu SR o štruktúre miezd na Slovensku v minulom roku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 08.08.2017 20:43

Peter Apolen | 24.07.2017 00:00 Bratislavčania si na dovolenke užívajú. Vidno to aj na ich platbách kartou

Nie je asi prekvapením, že výška výdavkov na dovolenke sa líši podľa danej krajiny. Najdrahšie z krajín preferovaných Slovákmi vychádza Taliansko s priemernou výškou platby kartou 277 eur. Naopak najlacnejšia je dovolenka v Bulharsku – platby kartou za len zhruba sto eur. Na výšku výdavkov na dovolenke však vplýva i kraj, z ktorého dovolenkár pochádza. Priemerný Bratislavčan tak napríklad zaplatí na dovolenke kartou viac ako dvojnásobok toho, čo šetrní obyvatelia Žilinského kraja. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.07.2017 00:00 Rozdiely v kurze eura dokážu dovolenkový rozpočet riadne nafúknuť

Slováci ani tento rok neplánujú vynechať zo svojich cestovateľských plánov Chorvátsko a Česko, ktoré sa radia medzi TOP dovolenkové destinácie. Spoločná európska mena však voči obidvom lokálnym menám  oslabila. To v praxi znamená, že Slováci získajú za jedno euro v krajine menej ako vlani. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.07.2017 00:00 Kvalitné vzdelanie, práca v odbore, istý čas v zahraničí - typický životopis slovenského milionára

Kvalitné vzdelanie, tvrdá práca v oblasti ktorú človek vyštudoval a ďalšie vzdelávanie, to sú najčastejšie spoločné faktory, ktoré priviedli väčšinu slovenských a českých milionárov k ich bohatstvu. Od štátu očakávajú najmä stabilitu. Svoje peniaze investujú najmä do nehnuteľností, akcií firiem, alebo alternatívnych investícií. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 13.07.2017 13:33Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

17.08.2017 09:46 Ekonomike sa darí. Za 1. polrok vzniklo 11-tisíc firiem

Nové firmy na Slovensku pribúdajú veľmi rýchlo. Za prvý polrok 2017 u nás vzniklo 11 015 kapitálových firiem, čo je takmer toľko, koľko za celý rok 2015 (12 677 firiem). Najviac, až tretina z celkového počtu nových akciových spoločností a eseročiek, vzniklo v Bratislavskom kraji (3 512 firiem), na druhej strane, najmenej ich vzniklo v Trenčianskom kraji (753 firiem). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 09:06 Jak je (někdy) popisován hlas lidu v Evropě

Před dvěma týdny uspořádalo mé domovské město Praha důležitou akci: Společný den ESA pro ochranu spotřebitelů. Jedná se o událost, která tvoří důležitou součást regulatorní agendy, a dle jejích organizátorů měla “projednat otázky týkající se ochrany spotřebitelů a investorů a finanční inovace“.  O tom, že mohly být k zaslechnutí určitě zajímavé návrhy, vůbec nepochybujte. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

11.08.2017 15:32 Nedostatok pracovníkov ženie mzdy nahor aj v tradične zle zarábajúcich odvetviach - reštauráciach, maloobchode

Reálna mesačná mzda vzrástla v júni medziročne najrýchlejšie v odvetví reštaurácií a pohostinstiev a to o osem percent. No dosiahla len hodnotu 427 eur. Toto tradične najmenej platiace odvetvie tak tiež začína pociťovať nedostatok pracovníkov a musí ich lákať vyšším mzdami. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.08.2017 10:43 Zásady, ktoré môžu zabrániť dopravnej nehode

Neschopnosť včas vozidlo zabrzdiť má často za následok nehodu prípadne inú poistnú udalosť. Čo dodržať a akú techniku voliť, aby ste škodovosť obmedzili na minimum? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

04.08.2017 10:03 Kvalita potravin: Co od toho Bruselu vlastně chceme?

Připouštím, že jsem poněkud zmaten. Stejní lidé, kteří si stěžují na „diktát Bruselu“, zároveň skoro jedním dechem požadují, aby ten stejný Brusel řešil, že kvalita potravin v českých supermarketech je horší než v německých. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »