Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš?

Smrť stážistu rozpútala v Európe debatu o pracovnom čase. Najmä finančný sektor je postihnutý dlhým pracovným časom a prílišným tlakom na výkon zamestnancov. Výsledkom sú choroby a v konečnom dôsledku pokles produktivity.

Súboj odborárov a zamestnávateľov nás z času na čas privedie k zamysleniu sa nad dĺžkou pracovného času. Odborári nás chcú proti našej vôli chrániť pred prepracovaním skrátením limitu týždenného času, zamestnávatelia protirečia a argumentujú voľným trhom a slobodným rozhodnutím každého zamestnanca.

Pravda bude asi niekde uprostred. Krajiny, kde má trh oveľa lepšie postavenie a dlhšiu tradíciu ako u nás, hlásia prepracovanie, vážne následky prílišnej práce na fyzické a psychické zdravie zamestnancov. Krátkodobo je ale práca nadčas alebo druhý pracovný úväzok jediným spôsobom ako si zlepšiť bilanciu príjmov a výdavkov.

Medzinárodná štatistika európskych pracovných časov hovorí, že krátky ale intenzívny pracovný čas je efektívnejší ako veľa pracovných hodín. Dlhodobý efekt teda práca do úmoru nemá. V práci treba byť efektívny a treba vedieť i vypnúť a načerpať nové sily.

Verejná diskusia o pracovnom čase

Verejnú mienku vo Veľkej Británii pobúrila pred nedávnom tragická smrť mladého nemeckého internistu Moritza Erhardta stážujúceho v Bank of America Merrill Lynch v Londýne. Mladík skolaboval po tom, čo pracoval do šiestej do rána tri dni za sebou. Vysoké pracovné zaťaženie stážistov býva nepísaným pravidlom vo viacerých západných finančných spoločnostiach, čím majú mladí uchádzači o budúce zamestnanie ukázať svoju lojalitu a schopnosť prinášať obete i za hranicou bežných nárokov.

Smrť mladíka koncom augusta rozpútala verejnú diskusiu o pracovnom zaťažení, ktoré je kladené na zamestnancov najmä vo finančnom sektore. Pracovné zaťaženie je naozaj vyčerpávajúce. Bežná je práca do ranných hodín. I dovolenky trávia špecialisti v neustálom kontakte so svojou prácou. Výsledkom je dlhodobo podlomené fyzické i duševné zdravie.

Extrémne pracovné tempo zvyklo byť v minulosti doménou len pár elitných profesionálov – bankárov alebo právnikov. No teraz sa rozšírilo i na radových zamestnancov. Po zamestnancoch viacerých profesií sa požaduje byť neustále k dispozícií. Čiastočne je to i pre nové technológie, ktoré dovoľujú ľuďom byť neustále pripojený a dostupný kedykoľvek. Vplyv mala ale i finančná a ekonomická kríza, ktoré viedli k zvýšenému tlaku na výkon pri čo najmenších nákladoch. Zamestnanci tak musia pracovať často za hranicou udržateľnej bilancie výkonu a oddychu. Takmer šesť rokov po kríze si ňou vynútené racionalizačné opatrenia začínajú vyberať svoju daň.

Dôsledky prílišného zanietenia

Existuje viacero štúdií dokazujúcich, že dlhá pracovná doba má negatívny vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí. Nedávny výskum profesorky Alexandry Michel skúmal investičných bankárov počas obdobia deviatich rokov. Títo bankári bežne pracovali od skorého rána až do neskorej noci. Keďže sa snažili vysporiadať s pracovným stresom začali oveľa viac času tráviť v posilňovniach a na bežiacich pásov. No nezmenilo to nič na tom, že po siedmych rokoch nemilosrdnej driny začali bankári trpieť vážnymi psychickými a fyzickými problémami.

Okrem poškodenia tela a mysle ich dlhé hodiny v práci odstrihli od ich rodín a priateľov. Ľudia, ktorí strávia väčšinu svojho času v práci alebo s ňou spojenými aktivitami, majú málo času na budovanie a udržiavanie vzťahov mimo pracoviska.

Dôverný vzťah s rodinou nemusí pre workoholikov znamenať relax ale naopak stres z toho, že sa k nemu nútia proti svoje vôli. Výsledkom je, že ich sieť známych, priateľov a rodiny slabne a časom môže úplne zaniknúť. Ich priateľstva slabnú, čo má za dôsledok pocit osamelosti a izolácie. Keď sa takému človeku niečo nepodarí, prežíva neúspech a beznádej oveľa intenzívnejšie, pretože nemá dostatok zdravého ekosystému pre emocionálnu podporu. 

Extrémny pracovný čas tak nemá vplyv len na zdravie ľudí, ale i na život komunít. Sieť kontaktov a vzťahov to tak zoslabilo, že je bežné, ak ľudia nepoznajú svojich susedov alebo aspoň niekoho v susedstve.

Ako späť

Čo je ale najprekvapujúcejšie, vysoké pracovné vyťaženie nie je dlhodobo výhodné ani pre zamestnávateľov. Spomedzi krajín, ktoré sa radia k rozvinutým, majú tie najproduktívnejšie často kratší pracovný čas. Zamestnanci v Nemecku a Francúzsku pracujú menej hodín, ale urobia viac. Ich britské náprotivky strávia v práci viac času, ale ich produktivita je menšia. Nie len to. Keď sú ľudia unavení, majú tendenciu robiť viac iracionálnych a riskantných rozhodnutí.

pracovny-cas-krajiny

Nedávna štúdia švédskeho sociológa Rolanda Paulsena ukázala, že dlhý pracovný čas vedie tiež rozmáhaniu neproduktívnej takzvanej prázdnej práce. Napríklad k využívaniu Facebooku počas pracovného času, pozeraniu videí na youtube, alebo dokonca vybavovaniu súkromných záležitostí. Je možné, že takto zamestnanci podvedome vyjadrujú svoj vnútorný odpor.

V záujme oboch strán zamestnaneckého vzťahu je teda vrátiť firme efektívnosť a produktivitu a zamestnancov navrátiť na dráhu dlhodobej udržateľnosti pracovnej kondície. Otázkou ale môže byť, ako to docieliť. Prvým krokom je zaviesť pre zamestnancov pravidlá zakazujúce prácu v noci. Pravidlá môžu obsahovať programy na navrátenie rovnováhy práce a života. Je možné napríklad uzamknúť kancelárie po určitej hodine alebo zamedziť posielanie mailov po istom čase.

Okrem príkazov a zákazov ale zamestnanci potrebujú i stimulačné opatrenia. Napríklad nenabádať nových zamestnancov k dlhej práci. Nadriadený by mal ísť zamestnancom vzorom pri vyváženom a zdravom životnom štýle.

Podľa európskych štatistík je krajinou s druhým najdlhším pracovným časom Gréckom. Obyvatelia tejto krajiny sa tak môžu cítiť neprávom odsúdení a potrestaní za lenivosť. No pri pohľade na porovnanie produktivity sú už Gréci v spodných častiach rebríčka. Naopak vedú krajiny ako Holandsko, ktoré nemá dlhý pracovný týždeň.

produktivita-krajiny

(CNN, the guardian)

Nepracujeme príliš?

Nepracujeme príliš? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Peter Apolen | 20.09.2016 00:00 Už onedlho by mohla osobným bankrotom pomôcť nová legislatíva

Hoci za prvých osem mesiacov tohto roka počet vyhlásených bankrotov vzrástol o zhruba pätinu, stále je to príliš málo k veľkosti celej ekonomiky. V ČR sa napríklad využíva osobný bankrot 11 krát viac.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 20.09.2016 15:05

Peter Apolen | 01.07.2016 00:00 Tento rok zlacnie Slovákom dovolenka najmä v Británii a v Bulharsku

Cesty Slovákov sa už opäť rozbehli do sveta, čo znamená vyšší nápor na naše peňaženky. Pozreli sme sa preto na to, v ktorých krajinách sa môžu slovenskí dovolenkári cítiť ako boháči, a v ktorých naopak ako chudobní príbuzní. Dobrou správou je, že v desiatich obľúbených destináciách sa dá za sto eur kúpiť podobný rozsah tovarov ako za rovnakú sumu doma.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 29.06.2016 00:00 Od júla bude možné overiť si, na koho je vedená exekúcia

Od začiatku júla začne fungovať centrálny register všetkých aktívnych exekúcií. Nahliadať doň budú môcť tak inštitúcie, ako i bežní občania. Jeden vstup bude stáť dve eurá.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Dominika Ondrová | 24.05.2016 00:00 Slováci sú z pohľadu pracovnej perspektívy najväčími optimistami v Európe

Nedávny prieskum ukázal, že Slováci si najviac veria pri udržaní ich súčasného zamestnania. O jeho stratu sa obáva len osem percent z nich, čo je najmenej v Európe. Zásluhu na tom má zlepšujúca sa ekonomická situácia na pracovnom trhu. Naopak najhoršie v prieskume vyšli podľa očakávaní Gréci, či Španieli. Pracovné pozície sú tak paradoxne ohrozené najviac v krajinách, kde boli alebo sú najviac chránené. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 11.05.2016 00:00 Na čo si dať pozor pri prenájme nehnuteľnosti

Hoci môže byť prenájom nehnuteľnosti jednou zo zaujímavých príležitostí na vedľajší príjem, prináša so sebou i viaceré rizika. Je to napríklad poškodenie nehnuteľnosti alebo jej vybavenia, alebo neochota nájomcu platiť riadne a načas. Pri prvej skupine rizík pomôže dobré poistenie, na druhú treba myslieť pri koncipovaní nájomnej zmluvy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

23.09.2016 09:21 Dlhodobá nezamestnanosť je problémom na najmä na východe Slovenska

V Bratislavskom kraji je dlhodobo bez práce tretina nezamestnaných, ale v Košickom až dve pätiny. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.09.2016 16:22 Lízingový trh rástol o 15 %

Lízinové spoločnosti financovali v prvom polroku nových majetok v hodnote 1,1 mld. eur, čo je o 15 percent viac ako pre rokom. Lízing osobných áut poskočil až o tretinu.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.09.2016 11:50 Rozdiel medzi platom generálneho riaditeľa a radového zamestnanca je zhruba 4,5 násobok

Portál Platy.sk sa pozrel aj na to, aké sú rozdiely v platoch vrcholových manažérov, napríklad generálneho riaditeľa a pomocných pracovníkov. V súčasnosti topmanažéri na Slovensku zarábajú 4,5-krát viac ako robotníci. V roku 2010 zarábali 4,7-krát viac. Ide teda len o miernu zmenu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

09.09.2016 13:29 Živnostníci uhradili po upozorneniach Sociálnej poisťovne dlhy vo výške 550 tis. eur

Sociálna poisťovňa aj v auguste upozorňovala živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby na aktuálny nedoplatok na poistnom za mesiac júl 2016. Formou SMS správ a e-mailov odoslala 20 780 a doručila 18 191 SMS správ a e-mailov, ktoré im pripomínali dlžné poistné vo výške 2 641 564,83 eur. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

08.09.2016 12:14 Najviac na Slovensku zarábajú finančníci

Priemerná mesačná mzda v odvetví finančných a poisťovacích činností bola v druhom štvrťroku 1 836 eur, čo je najviac na Slovensku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Peter Apolen | 20.09.2016 00:00 Už onedlho by mohla osobným bankrotom pomôcť nová legislatíva

Hoci za prvých osem mesiacov tohto roka počet vyhlásených bankrotov vzrástol o zhruba pätinu, stále je to príliš málo k veľkosti celej ekonomiky. V ČR sa napríklad využíva osobný bankrot 11 krát viac.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »