Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Nesplniteľná úloha Mária Draghiho...

Je to už takmer päť rokov, čo prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi, oznámil na stretnutí v Jackson Hole plán kvantitatívneho uvoľňovania na európsky spôsob. Stal sa vďaka tomu v priebehu pár mesiacov najobľúbenejším centrálnym bankárom investorov. Na tohtoročnom zasadnutí centrálnych bankárov na tom istom mieste bude však pozícia M. Draghiho trochu odlišná.

  • Eurozóna je už menej závislá na kvantitatívnom uvoľňovaní
  • Napriek tom sa ECB stále nadarí naštartovať infláciu
  • Štrukturálne a demografické zmeny komplikujú mandát ECB

 

Svetlá stránka

Treba uznať, že ECB za päť rokov urobila kus dobrej práce. Ekonomický rast v posledných rokoch výrazne vzrástol. Rast HDP v prvom polroku tohto roka dosahuje 1,7 percenta. Za celý rok by to mohlo byť podľa indikátorov PMI až dve či 2,2 percenta.

Okrem toho ECB zastavila špekulácie s vládnymi dlhopismi členských krajín. Rozdiel medzi výnosmi talianskych a nemeckých desaťročných dlhopisov je teraz len 1,59 percenta, kým pred piatimi rokmi to bolo 4,5 percenta. Pred piatimi rokmi obhajoval M. Draghi kvantitatívne uvoľňovanie vysokými prirážkami na dlhopisoch krajín eurozóny. „Rozdiely v prirážkach národných bondov sú také výrazné, že znižujú účinnosť jednotnej monetárnej politiky,“ povedal.

Kvantitatívne uvoľňovanie okrem toho vyvolalo devalváciu eura, čo dočasne zlepšilo konkurencieschopnosť krajín južnej Európy. Odhaduje sa, že napríklad pre Španielsko by bol ideálny kurz eura k doláru na úrovni 1,18 a pre Grécko 1,10.

Nezamestnanosť v eurozóne klesla z vysokých 12 percent spred štyroch rokov. Širšia nezamestnanosť, zahŕňajúca aj príležitostných pracovníkov a pracovnú silu mimo oficiálnej evidencie, však predstavuje podľa posledných štatistík ECB až 18 percent, čo stále budí obavy.

Ďalšie nástroje expanzívnej monetárnej politiky ECB, ako napríklad dlhodobé refinančné operácie (TLTRO), tiež dosahujú výsledky. Ostatný prehľad úverovania z júna tohto roku hovorí, že „pozitívny dopad na úverové štandardy hlási rastúci počet bánk“.

No treba zároveň povedať aj to, že ECB ešte nesplnila svoju úlohu pri inflácii. CPI eurozóny zostáva stále nevýrazné. Len štyri krajiny dosahujú infláciu v blízkosti cieľa ECB, a teda niečo pod dvomi percentami. Ide o Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Rakúsko. Ich HDP dovedna tvorí len štyri percentá celej EÚ.  

 

Temná stránka

Na porozumie dynamiky rastu cien, potrebujeme analyzovať tri hlavné oblasti. Ide o trh práce s jeho nezamestnanosťou, produktivitou a výškou mzdy. Ďalej o externé šoky prameniace napríklad z cien ropy, alebo menových trhov. A o monetárnu politiku, ktorú charakterizujú očakávania smerujúce  k centrálnej banke.

Väčšina centrálnych bánk, vrátane ECB, stanovuje pre ceny tzv. inflačný cieľ. No keďže sa CPI, čo je hlavný ukazovateľ rastu cien, nedarí tento cieľ naplniť, používajú sa alternatívne ukazovatele naviazané na ceny komodít, alebo menové kurzy. Jeden z takýchto je napríklad DGI (domestic generated inflation). Jednoduchý model, ktorý sleduje náklady menej citlivé na externé šoky: ceny služieb, deflátor HDP a rast miezd.

Na základe toho môžeme pre Európu vyvodiť dva hlavné závery. Prvým je to, že infláciu tlačia najmä externé faktory, najmä ceny ropy a že trh práce veľký vplyv na infláciu nemá. Philipsova krivka tak už nie je viac krivkou. Je v týchto podmienkach plochá, čo znamená, že nízka nezamestnanosť nevyvoláva rast miest a infláciu.

Phillips curve for euro area

 

Druhým záverom je to, že na základe slabého DGI a zhodnotenia eura je vysoko pravdepodobné, že ECB bude nútená revidovať svoje predpovede inflácie pre nadchádzajúce roky smerom nadol a ponechať svoju monetárnu politiku pri súčasnom nastavení dlhšie, ako bolo očakávané.

Faktory, ktoré udržiavajú infláciu nízko pôsobia súčasne a sú navzájom prepojené. Ako hovorí ekonóm Scott Summers „monetárna politika pôsobí s veľkým a rôzne dlhým meškaním.“ Nikto nevie predpovedať, kedy a či vôbec dokážu masívne monetárne stimuly, ktoré boli zavedené po globálnej finančnej kríze, zvýšiť infláciu, alebo, ako sa niektorí ekonómovia obávajú, vyvolať dokonca hyperinfláciu.

S touto pokorou môžem len súhlasiť. Nevieme skutočne nič. Mám pocit, že nízka inflácia je primárne štrukturálny fenomén, ktorý pretrváva. Je spojná s technologickou defláciou a starnúcou populáciou.

To, že technologický pokrok má vplyv na monetárnu politiku po prvý raz uznal Yves Merch, predstaviteľ ECB. „zmeny v rýchlosti technologického pokroku ovplyvňujú sadzby centrálnych bánk. Tie totiž musia prispôsobovať ich politiku zmenám v reálnej ekonomike,“ povedal v roku 2017. Existuje stále viac dôkazov o tom, že pokrok, napríklad vo forme robotizácie, ničí pracovné miesta, aspoň v krátkodobom hľadisku, zvyšuje nezamestnanosť a rast miest, čo má evidentné deflačné dôsledky.

Okrem toho vo väčšine rozvinutých krajín populácia starne. Početnosť mladších ročníkov, ktoré míňajú a požičiavajú si, je tak stále nižšia, zatiaľ tých starší, ktorí najmä šetria, je stále viac. Znamená to menší záujem o úvery a rozvoj. Náklady kapitálového trhu na základe toho musia zostať i naďalej nízke, aby aspoň ako tak, povzbudili nové pôžičky.

Záver

  • V otvorenej ekonomike nie sú centrálne banky pri boji o naštartovanie inflácie všemocné. To pravdepodobne povedie k zmene ich mandátu.
  • ECB bude musieť udržať svoju politiku i naďalej uvoľnenú a to dlhšie, ako sa čakalo – kvôli štrukturálnym zmenám možno až dekádu. Investori sa určite na začiatok konca kvantitatívneho uvoľňovania netešia. No to je pre blížiacu sa maturitu bondov, ako aj politické naliehanie Nemecka, nezvratné. I napriek tomu, ale zostanú sadzby na minimálnych úrovniach. Bude to teda i naďalej znamenať nízku cenu kapitálu.
  • Dlhé obdobie nízkej inflácie otvára dvere k novým nástrojom monetárnej politiky. Napríklad „kvantitatívnemu uvoľňovaniu určenému pre ľudí“, alebo takzvaným peniazom zhadzovaným z helikoptéry. Bude však ešte treba odhadnúť ich dopad infláciu a ekonomický rast.
 
Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank
Nesplniteľná úloha Mária Draghiho...

Nesplniteľná úloha Mária Draghiho... >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 12:33 Inflácia sa v júli zrýchlila

Titulková – teda medziročná miera inflácie stúpla v júli na 1,4 percenta oproti jednému percentu v júni, čo je najvyššia hodnota od leta 2013. Nahor ťahá infláciu predovšetkým zložka potravín (4,3 % medziročne), zatiaľ čo protiinflačné tlaky regulovaných cien oslabli (-1,5 % vs. –2,4 % medziročne). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.08.2017 16:15 Inflácia neprichádza. Nečakáme náhodou zbytočne?

Na trhoch s fixným výnosom sa aktuálne dosť intenzívne diskutuje okolo výnosov na dlhopisoch. V poslednej dobe sme mohli čítať niekoľko článkov a analýz, ktoré opisujú túžobne očakávaný nárast výnosov a dávajú investorom tipy, ako sa vyrovnať s nadchádzajúcimi dramatickými zmenami. No povedzme si, si prečo sa pravdepodobne mýlia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

09.08.2017 12:51 Euro sa voči doláru pohybuje na 2,5 ročných maximách

Pri bilancovaní uplynulého týždňa môžeme povedať, že euro sa voči doláru pohybovalo na najvyšších úrovniach od začiatku roka 2015, teda za posledného 2,5 roka. Posilňovanie sa európskej meny je vyvolané predovšetkým politickou situáciu na druhej strane Atlantiku. Medzi vládnucimi republikánmi totiž panujú nezhody a investori na trhoch sa obávajú, že Trump nedokáže presadiť ekonomické a daňové reformy tak, ako sľuboval pred nástupom do Bieleho domu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

09.08.2017 09:05 Jak moc se přehříváme?

Dusno, horko, pálící slunce. Je takové vedro, že už se přehřívá i česká ekonomika. Data jsou pravidelně nad odhady a poslední revize předchozích údajů o HDP ukazují, že jsme rostli ještě rychleji, než se zdálo. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »