Nestrácajme zbytočne peniaze

Dôverujte histórii! Jeden z najznámejších burzových špekulantov Jesse Livermore raz povedal, že azda nikde sa história neopakuje s takou železnou pravidelnosťou ako na Wall Street. Ak by sa náhodou aj presne neopakovala, určite sa aspoň rýmuje. Všetky bubliny prasknú a investičné horúčky sa vytratia. Je preto absolútne nevyhnutné, aby sme ignorovali vyjadrenia kohokoľvek, kto sa nám snaží nahovoriť, že vnútorná logika vecí sa zmenila a svet už funguje úplne inak ako v minulosti. Áno, aj vtedy, keď takéto reči pochádzajú od takej „vznešenej" inštitúcie ako je americký Fed. Možno práve preto by sme takýmto posolstvám nemali veriť.

Trh je vysoko neefektívny a od svojej rovnovážnej hodnoty sa vzďaľuje na kilometre, avšak nakoniec, keď ste už stratili trpezlivosť (a najmä peniaze), sa k svojej férovej cene opäť vráti. Našou úlohou je prežiť, pokým takáto situácia nastane. Pozrime sa, ako sa to dá dosiahnuť.

Ak si požičiavate s cieľom investovať tieto vypožičané prostriedky, vaše prežitie je ohrozené. Portfóliá, ktoré neobsahujú finančnú páku, nemôžu byť vystopované, resp. nie tak skoro ako tie, ktoré sa spoliehajú na magickú silu páky. Tá totižto narúša aktívum, ktoré je pre investora kľúčové: trpezlivosť. Samotný koncept finančnej páky zvyšuje našu finančnú agresivitu, bezohľadnosť a chamtivosť. Naše zisky sa zvyšujú a zvyšujú, až sa znenazdajky vyparia. Je taká lákavá, že jej nemôžeme odolať, akoby išlo nejaký druh drogy. A nevedia jej povedať „nie" nielen individuálni investori, ale ani vlády.

Jedným z hlavných princípov modernej teórie portfólia ako znižovať riziko na kapitálových trhoch, je rozložiť (diverzifikovať) prostriedky medzi viaceré druhy aktív (akcie, dlhopisy, komodity,..). Tým by sme mali dosiahnuť nižšiu stratu, keď klesá jedno aktívum, pretože by zákonite malo stúpať iné investičné aktívum. Posledná finančná kríza však ukázala, že táto premisa už viac neplatí, pretože pri poslednom poklese strácali hodnotu všetky investície; ich vzájomná korelácia sa blížila k číslu 1. Čo z toho vyplýva? Skôr by sme mali byť trpezliví a počkať si na „dobré karty". Inými slovami, mali by sme vyčkať, kým sa z dobrých investícií nestanú výnimočne dobré investície. Jednotlivé akcie sa zvyčajne opäť zotavia a celý trh tak spraví vždy.

Často sa hovorí, že drobný investor je oproti investičným profesionálom v nevýhode. Niečo na tom určite bude, ale vo všeobecnosti takéto tvrdenie neplatí. Práve naopak, bežný investor disponuje niekoľkými výhodami, ktoré by mal využiť. Jednoznačne najväčším problémom inštitucionálnych hráčov je strach zo straty zamestnania, ak dosiahnu horšie výsledky ako ich benchmark a tiež to, že sa od nich očakáva, že budú stále „aktívni" – nakupovať a predávať spoločnosti, aby sa ospravedlnil ich nadštandardný príjem. Individuálny investor má v tomto smere oveľa výhodnejšiu pozíciu a môže pokojne čakať na vhodnú príležitosť a zároveň ho nemusí zaujímať ako sa správajú ostatní, čo pri profesionálnej správe aktív nie je možné. Pre individuálneho investora by tiež malo byť jednoduchšie ostať pokojnejším ako profesionálny investor, ktorý je obklopovaný „horúcimi" správami každú minútu. Nehovoriac o tom, že drvivá väčšina týchto informácií sú šumy.

Ďalšia rada je stará známa vec. Ignorujte dav a spoliehajte sa na svoj vlastný odhad. Asi sa však zhodneme na tom, že v reálnom svete je to asi najťažšie investičné pravidlo, ktoré je veľmi náročné dodržať: davovému šialenstvu sa len ťažko odoláva. Pozorovať ako všetci navôkol vás zarábajú veľké sumy peňazí na konci bubliny a vy len trpezlivo čakáte na svoju príležitosť určite nie je ľahké. Najlepším spôsobom ako tomu odolať je spraviť si vlastné odhady trhovej hodnoty a sústrediť sa iba na čísla a ignorovať všetko ostatné. Ignorovať treba najmä krátkodobé správy: príliv a odliv ekonomických a politických správ je irelevantný. Hodnoty akcií sú založené na budúcej hodnote ich dividend a ziskov dosiahnutých v najbližších desaťročiach. Krátkodobé ekonomické poklesy nemajú žiaden očividný dlhodobý efekt na jednotlivé spoločnosti a nie to ešte na celkové triedy aktív, na ktoré by ste sa mali zameriavať. Práve tieto zložitosti by mali byť prenechané profesionálom, ktorí v priemere stratia peniaze, snažiac sa dešifrovať tieto nuansy.

Akcie ako poistka proti inflácii

Zmieňované zásady platia hlavne pre dlhodobého investora, krátkodobý burzový obchodník má zas úplne iný zoznam pravidiel, ktoré musí dodržiavať. Pri dlhodobom investovaní sa ako najčastejší nástroj využívajú akcie. Dokážu nás akcie ochrániť pred najväčším zabudovaným neduhom frakčného rezervného bankovníctva, ktorým je nevyhnutný rast inflácie za každých ekonomický podmienok? V stručnosti by sme mohli povedať, že áno, ale aj tu existuje zopár „detailov", ktoré by nám nemali uniknúť. Spoločnosti, do ktorých investujeme, disponujú reálnymi aktívami, zamestnávajú skutočných ľudí a až na pár výnimiek produkujú ozajstné výrobky alebo poskytujú služby. Akcie boli testované veľmi veľa krát na rôznych miestach a počas rôznych období ekonomického vývoja a vždy sa javili ako veľmi efektívny hedžový nástroj voči inflácii.

Prirodzene, nesmieme opomenúť ani ostatné aktíva ako napríklad ropa, meď, zlato a ďalšie, avšak zamerajme sa teraz na akcie. Aby tie pracovali spoľahlivo ako ochrana proti inflácii, časový horizont investora musí byť niekoľkoročný: v krátkodobom horizonte môže inflácia akciám výrazne poškodiť, pretože je pri investovaní vnímaná ako veľmi negatívna vstupná premenná. A platí to najmä v súčasnom svete, kde proti sebe bojujú sily inflácie a deflácie. Práve táto neistota ohľadom budúceho vývoja odrádza investora pri alokovaní svojich prostriedkov. Po istom čase však zisky jednotlivých firiem doženú zameškané a po niekoľko ročnom náraste inflácie je celý trh ocenený relatívne férovo, zatiaľ čo hodnota dlhopisov sa prudko prepadla.

Obrázok č.1 zobrazuje päťročný vzťah medzi návratnosťou akcií, dlhopisov a zlata v porovnaní s ukazovateľom CPI v USA od roku 1919. S tým ako sa inflácia zvyšuje, reálna cena zlata stúpa, reálna cena dlhopisov sa prudko prepadáva a a akcie klesajú tiež, ale o poznanie menej. Druhý obrázok odzrkadľuje rovnaké inflačné dáta, ale pridáva ďalších päť rokov reálnej návratnosti týchto troch aktív. V takomto desaťročnom porovnaní existuje iba veľmi nepatrný rozdiel medzi zlatom a akciami v porovnaní s pôvodnými päť ročnými zmenami CPI. Pri dlhopisoch však naďalej existuje silná tendencia pokračovať vo svojom poklese. Výsledok z pozorovania tejto časovej periódy je ten, že držitelia akcií a zlata sa rastom tohto ukazovateľa príliš nemusia zaoberať (na spomínanej desaťročnej báze), čo neplatí pre dlhopisových investorov, ktorí značne strácajú.

Anualizovaná 5-ročná inflácia oproti 5-ročným ziskom

Anualizovaná 5-ročná inflácia oproti 10-ročným ziskom

Tiež musíme mať na pamäti, že predchádzajúce inflačné obdobia väčšinou nasledovali vzor, kedy ceny rástli niekoľko rokov až nakoniec dosiahli svoj vrchol a potom začali klesať. Terajšia situácia je predsa len trochu odlišná. Ceny možno budú stúpať a potom zas klesať a takto to bude pokračovať nejaký ten čas. Pri takejto kľukatej ceste sa akcie budú pravdepodobne prispôsobovať opakujúcim sa podmienkam stále rýchlejšie, zatiaľ čo hodnota dlhopisov sa bude postupne znižovať.

Krátkodobé korelácie medzi akciami a infláciou boli v minulosti dosť vysoké, čo je dôležité pre tradera, nie tak už pre investora, ktorý by im nemal venovať príliš veľa pozornosti. Ako hovorí Murphyho zákon komplikovanosti: ak je to možné, situácia sa vždy pokazí a to práve vtedy, keď si to najmenej želáte, ale komplikované veci prídu na radu ako prvé. Túto myšlienku potvrdzuje aj americký trh s nehnuteľnosťami, ktorý bol rozbuškou poslednej krízy. Veci by sme mali udržiavať tak jednoduché, ako je to len možné. A vlastníctvo kvalitných akcií je relatívne jednoduchou záležitosťou.

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja – spoločnosti GMO. Ilustračné foto: sxc.hu.