Nevýhodné pôžičky: Úžera, ty najhnusnejšia z húseníc! (2. časť)

Vo vzťahoch medzi subjektmi poskytujúcimi pôžičky a úvery nebankovým spôsobom a ich klientmi sa čoraz viac ukazujú byť vážnym problémom dve veci, a to neprimerané sankcie, ktoré bývajú zakotvené v zmluvných podmienkach, a neprimerané podmienky zakladajúce hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Práve tieto dve záležitosti bývajú kameňom úrazu v sporoch medzi nebankovkami a ich klientmi (dlžníkmi). Tak to aspoň vyplýva z poznatkov a skúseností Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pôsobí pri Ministerstve spravodlivosti SR. Ďalším pomerne častým problémom je absentujúci údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek, pričom platí zákonná podmienka, že ak RPMN nie je v zmluvách uvedená, považujú sa takto poskytnuté pôžičky a úvery za bezúročné a bezodplatné. V takýchto prípadoch dlžník spláca len požičanú sumu - bez urokov a poplatkov.

Klienti: Ťažká sociálna situácia

Osobitným problémom sú žiadosti (prosby o pomoc) adresované ministerstvu, aby nejakým spôsobom zamedzilo veriteľom (t.j. nebankovým subjektom) vymáhať od dlžníkov príslušenstvo. Dlžníci, ktorí splatia istinu, často nie sú schopní a niekedy ani ochotní splatiť úroky - v sťažnostiach zväčša argumentujú svojou ťažkou sociálnou situáciou, ako aj tým, že dotyčný nebankový subjekt im od začiatku nechcel pomôcť, ale pripraviť ich o byt, resp. dom.

Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách posudzuje podnety od občanov na všeobecne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa ich názoru v rozpore so zákonom, rieši veci aj z vlastného podnetu, preposiela zistenia na spotrebiteľské združenia a organizácie, ktoré môžu iniciovať súdne alebo správne konania v mene spotrebiteľov.

Jej činnosť sa opiera o zákon číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Rámcom je Občiansky zákonník

Ak v problematike nebankových pôžičiek a úverov odhliadneme od úverov na podnikateľské účely (v našej téme sa viac venujeme pôžičkám, ktoré si od nebankoviek berú fyzické osoby - nepodnikatelia), tak jednoznačne rámcom, v priestore ktorého sa to celé deje, je Občiansky zákonník číslo 40/1964 Zb. Aj keď ide o zákon, ktorý bol prijatý ešte vo februári 1964, teda pred viac ako 45 rokmi a dosiaľ bol takmer 50-krát novelizovaný, je podnes platný.

Z hľadiska témy je dôležitá Piata hlava nazvaná Spotrebiteľské zmluvy a v nej osobitne paragraf 53, odsek 1, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V citovanom odseku sa ďalej uvádza, že ustanovenie neplatí, ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými síce mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.

Človek odkázaný na pôžičku spravidla nemá prakticky žiadnu možnosť zasahovať do zmluvných podmienok.

Medzi neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách Občiansky zákonník o. i. uvádza aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zákon o ochrane spotrebiteľa

Relatívne novou a na aktuálne pomery šitou právnou normou je Zákon o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti dodávateľov výrobkov a služieb, ďalej pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, ale aj postavenie právnických osôb (združení) založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľom sa v zmysle citovaného zákona rozumie ten, kto nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Z hľadiska témy je kľúčovým paragraf 3, odsek 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Zákon sa v tejto súvislosti odvoláva na už spomínané ustanovenia Piatej hlavy Občianskeho zákonníka ("Spotrebiteľské zmluvy"). V odseku 4 citovaného paragrafu sa uvádza, že predávajúci (dodávateľ tovarov alebo služieb) nesmie spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami upierať.

Zákon na ochranu spotrebiteľa je základnou právnou normou pre činnosť už spomínanej Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pôsobí pod krídlami Ministerstva spravodlivosti SR. Väčšina vecí, ktorými sa komisia zaoberá, sa týka práve sporov medzi finančnými inštitúciami poskytujúcimi pôžičky a úvery nebankovým spôsobom (dodávatelia) a ich klientmi (spotrebitelia).

Zákon o spotrebiteľských úveroch

Načim ešte doplniť, že špecifickou právnou normou vzťahujúcou sa aj na problematiku úverov a pôžičiek poskytovanýcn nebankovým spôsobom je Zákon o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, ako aj náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane RPMN a spôsobov jej výpočtu a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa mu bližšie budeme venovať až v tretej - záverečnej časti nášho seriálu o úžere, v ktorej si povieme ako sa chrániť pred úžerníkmi a nepoctivcami z radov nebankových subjektov, ale aj o tom, že ročná percentuálna miera nákladov nie je všeliek a jej výpočet patrí do rúk odborníka.

Navyše povinnosť uvádzať RPMN v zmluvách o úveroch nebankové subjekty často obchádzajú tým, že hotovosť požičanú klientovi deklarujú ako prostriedky určené na záležitosti súvisiace so zabezpečením bývania. Vtedy sa totiž podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch RPMN v zmluvách neuvádza, keďže nejde o spotrebiteľský úver.

A to, že nebankovky iba využívajú legislatívnu medzeru, je už celkom iná pesnička.

Desiatky sťažností na postup nebankoviek

Ako vyplýva z materiálov a informácií z Ministerstva spravodlivosti SR v tomto roku sa komisia zaoberala niekoľkými desiatkami podnetov (sťažností) na nekorektný postup niektorých nebankových inštitúcií. Sťažovatelia napríklad uvádzajú, že podľa ich názoru si nebankovky neprávom uplatnili záložné právo na ich byt či rodinný dom, príp. postupovali v snahe nie pomôcť klientovi, ale s cieľom pripraviť o strechu nad hlavou, resp. inak porušovali zákon, prípadne, že postupovali neeticky.

Iným porušením zákona sťažovatelia neraz myslia skutočnosť, že po splatení poslednej dohodnutej splátky, resp. spolu s ňou veriteľ (nebankový subjekt) dodatočne požaduje uhradiť ešte nejaké poplatky, ktoré však neboli v zmluve zakotvené, pričom platí, že akékoľvek dodatočné vyrúbenie poplatkov je v rozpore so zákonom.

Spomeňme aspoň niektoré z konkrétnych káuz, ktorými sa na základe sťažností a podnetov spotrebiteľov v minulých dňoch zaoberala, resp. ešte bude ďalej zaoberať spomínaná ministerská komisia.

Kauza nebankového subjektu D.

"Chcem upozorniť na nekalé praktiky a úžerníctvo. Od nebankovej spoločnosti som si požičala peniaze, z ktorých som však z dôvodu dlhodobej PN (viac ako jeden rok) a štyroch prekonaných operačných zákrokov neuhradila dve splátky," píše v sťažnosti klietka nebankovky D.

Ako ďalej uvádza, po návrate z poslednej hospitalizácie dostala poštou výzvu na vysťahovanie. Následne navštívila konateľa nebankovky s tým, že chcela uhradiť v plnej výške nielen dve neuhradené splátky, ale aj penále z omeškania a celú výšku svojho dlhu. Konateľ ju ubezpečil, že tým je všetko v poriadku a nemá sa ničoho obávať, sťahovať sa nemusí a ako zdôraznil - už si iba dohodnú spôsob a termín úhrady. Sľúbil jej, že do týždňa sa ozve.

Neozval sa. A tak mu sama viackrát volala, no vždy sa vyhováral, že má nejaké jednanie.

O niekoľko dní sa zjavil muž poverený spoločnosťou D. na vypratanie jej nehnuteľnosti. "Povedala som mu, že zrejme musí ísť o omyl. Dovolil mi zatelefonovať konateľovi. Ešte v ten deň som sa s konateľom aj stretla a dozvedela som sa, že veci sa zmenili."

V spoločnosti sa vraj dohodli, že ju vysťahujú a dom predajú, ale nie za cenu určenú znalcom, lež za trhovú cenu, ktorú sami určili na dva až dva pol milióna korún. A od nej požadovali tých dva a pol milióna.

Ako sťažovateľka ďalej píše, hneď na druhý deň jej dali najavo, že keď nemá požadovanú sumu, tak dom predajú niekomu inému. "Keď som sa pýtala, či mi dajú aspoň rozdiel medzi kúpnou cenou domu a mojím dlhom voči nim, konateľ povedal, že v žiadnom prípade, lebo to je ich šikovnosť."

A takto v priebehu pol dňa stažovateľka prišla o strechu nad hlavou a stal sa z nej bezdomovec. "Som presvedčená," píše ďalej, "že zo strany spoločnosti išlo o nekalé konanie, úžerníctvo a vopred premyslené získanie môjho domu, ktorého cena je niekoľkonásobne vyššia ako suma, ktorú mi požičali. Verím, že na Slovensku sa konečne stopne úžera a z nášho národa sa postupne nestane národ bezdomovcov."

A teraz sa pozrime na prípad nebankovky D. prostredníctvom dokladov, ktorých kópie boli priložené k sťažnosti.

Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: Veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere úver vo výške 120 tisíc Sk, ktorý s navŕšením činí sumu 192 tisíc Sk. Veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu s navŕšením a príslušenstvom.

Vyhlásením predčasnej splatnosti veriteľom zaniká pôvodná lehota splatnosti a dlžník je povinný zročný úver splatiť v novej lehote.

V prípade, že zabezpečovaná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi sa stane okamžite splatnou a dlžník na písomnú výzvu neuspokojí pohľadávku veriteľa a neuhradí plnú hodnotu úveru s príslušenstvom, veriteľ sa definitívne stáva vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (rodinný dom so všetkými súčasťami a príslušenstvom, vrátane trvalých porastrov a spevnených plôch, ktorý je predmetom zabezpečenia úveru - pozn. redakcie).

Úkonom, na základe ktorého sa veriteľ stáva úplným vlastníkom nehnuteľného majetku je oznámenie veriteľa katastru nehnuteľností, že dlžník úplne alebo čiastočne neuhradil istinu alebo jej príslušenstvo. Nadobúdacia cena sa rovná výške nesplatenej časti úveru.Všetky náklady spojené s prevodom a prepisom nehnuteľnosti hradí dlžník.

Veriteľ a dlžník sa dohodli, že definitívnym prevodom nehnuteľnosti na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie už uhradenej časti zabezpečovaného záväzku. Dlžník sa stotožňuje s veriteľom, že takýto záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi a je právne relevantný.

Viac ako 300 percent oproti úveru

V jednom preverovanom prípade komisia ako podmienku spôsobujúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom označila okrem iného aj prevod vlastníckeho práva na účely zabezpečenia k bytu s hodnotou viac ako 300 percent oproti výške úveru.

Komisia zároveň považovala za neprijateľnú aj podmienku, podľa ktorej mohla predmetná nebanková spoločnosť zrušiť jednostranne zmluvu kedykoľvek. Postačovali jej na to len pochybnosti o úplnosti vyhlásenia spotrebiteľa o svojom majetku.

„Považujeme naozaj za neprimerané, ak sa firma doslova svojvoľne rozhodne, že jednostranne zruší zmluvu pre akékoľvek porušenie povinností. Je to v rozpore s normami EÚ na ochranu spotrebiteľa,“ zdôrazňuje sa v stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR.

Pri preverovaní sťažnosti podanej na ďalší nebankový subjekt komisia dospela k záveru, že práva spotrebiteľov sú porušené tým, že priamo v zmluve o pôžičke sú predtlačené kolónky na vyznačenie advokáta už s uvedením mena a adresy konkrétneho advokáta.

Podľa stanoviska komisie ide o kolíziu záujmov, pretože advokáta vybrala firma, ale zastupovať má opačnú stranu - spotrebiteľa, a to pri závažných právnych úkonoch, napríklad pri podpisovaní záložnej zmluvy!

V tej istej kauze komisia zistila aj ďalšie závažne porušenia. Ide o neprimerané sankcie a podmienku na zaplatenie celého poplatku v prípade, keď chcel spotrebiteľ splatiť úver predčasne.

Keď poškodení sa môžu korčuľovať

Z listov - sťažností klientov nebankoviek, ktorými sa zaoberá komisia na ministerstve: "Spoločnosť prostredníctvom tretích osôb pripravuje ľudí o domy a byty. Tieto tretie osoby podvodným spôsobom nechávajú podpisovať ľudí v hmotnej núdzi zmluvy s obsahom, ku ktorému Vás žiadam zaujať stanovisko. Mám vážne podozrenie, že ide o prácu organizovanej skupiny, voči ktorej sú jednotlivci bezbranní."

"Nakoľko som sa omeškal so 4 splátkami kvôli pozastaveniu a meškaniu môjho invalidného dôchodku a nemohol som zaplatiť, hrozí mi spoločnosť vysťahovaním do 30 dní. Hoci som ich žiadal aj prosil o ústretovosť a pozastavenie splátok, neakceptovali moje prosby a žiadajú splatiť celý dlh alebo vysťahovať sa. Bývam s matkou (obaja sme invalidní dôchodcovia), ja som zdravotne ťažko postihnutý po havárii."

"Bol nám poskytnutý úver 700 tisíc korún, firma nám vzala do zábezpeky náš dom v hodnote 2 milióny 800 tisíc a narátala ročný úrok vo výške 95,5 %. Keď sme neskôr prišli o dom a so žiadosťou o právne rady som sa obrátila na advokáta, pán X. sa mi vyhrážal, že ak budem vo veci ďalej pokračovať a pôjdem s ňou na súd, postará sa o to, že mi bude podrezaný krk. Nemám ani dôveru k miestnym policajtom, pretože viem, že niektorí z nich sú v službách pána X. alebo sa ho boja."

" Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva boli zadržiavané a neboli klientom odovzdávané pri podpise, ale im boli ako prekvapenie zaslané až z katastra spolu s listami vlastníctva, na ktorých už ako vlastník figurovala nebanková spoločnosť a poškodení sa mohli ísť akurát korčuľovať."

"Zaujíma ma, či sa už konečne začnú riešiť tieto problémy alebo zákony a vyhlášky ostanú len na papieri."

Sú na vine malé písmenká v zmluvách?

Z citovaných, ale aj z mnohých ďalších podnetov a sťažností na postup niektorých nebankových subjektov, ktoré dostalo Ministerstvo spravodlivosti SR, vyplýva, že úverové zmluvy až pri často obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, resp. také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby za nesplnenie svojho záväzku zaplatil ako sankciu neprimerane vysokú sumu.

V niektorých prípadoch sú si v dosť závažnej miere na vine samotní klienti nebankoviek. Niektorí v listoch a sťažnostiach argumentujú tým, že úverovú zmluvu ani nečítali, resp. im ju vraj nedovolili prečítať alebo, že tie písmenká boli veľmi malé. Prípadne, že vôbec nerozumeli tomu, čo podpísali.

Na strane druhej stoja formulácie z niektorých úverových zmlúv, ako napr. Dlžník vyhlasuje, že dôvodom zmluvy o úvere nie je jeho finančná alebo iná tieseň alebo tieseň jemu blízkej osoby. Zmluvu prečítal a všetkým jej ustanoveniam v plnom rozsahu porozumel. Alebo: Účastníci vyhlasujú, že predmetný záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný.

Iný príklad: Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.

Alebo: Účastníci zmluvy vyhlasujú, že táto zmluva vyjadruje ich prejav vážnej vôle, bola urobená slobodne, bez nátlaku, nie za nápadne nevyhovujúcich podmienok. Zmluvná voľnosť jej účastníkov nie je ničím obmedzená.

Na ilustráciu ešte niekoľko ustanovení zo zmluvy o úvere uzatvorenej s nebankovým subjektom U.:

Dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že informácie, ktoré poskytol veriteľovi sú pravdivé a že je schopný splácať úver v zmysle podmienok zmluvy. Dlžník potvrdzuje, že si je vedomý toho, že v prípade nesplácania úveru s príslušenstvom riadne a včas môže veriteľ pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého úveru, a to bez ohľadu na dĺžku trvania úveru.

V prípade, ak sa úver stane splatný porušením povinností dlžníka, vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka.

Dlžník berie na vedomie, že ak veriteľovi poskytne nepravdivé údaje, stáva sa úver okamžite splatný celý v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom.

Dlžník vyhlasuje, že o úver požiadal na základe vlastnej a slobodnej vôle bez tlaku tretích osôb.

Ministerstvo: Nebankovky ohrozujú občanov

Ako vyplýva z informácií Ministerstva spravodlivosti SR, napríklad 18.júna 2009 Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách prerokovala sťažnosti na 9 nebankových subjektov, z toho na osem z nich podala podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov, aby na tieto nebankové subjekty podali na súd žaloby.

O týždeň neskôr prerokovalo sťažnosti na šesť nebankových subjektov, pričom vo všetkých šiestich prípadoch opäť odporučila spotrebiteľským združeniam súdiť sa s nebankovkami.

Ministerstvo v tlačovej správe po spomínaných dvoch júnových zasadnutiach komisie konštatovalo, že v prípade niektorých nebankoviek hrubú nerovnováhu spôsobil zabezpečovací prevod práva k bytom a rodinným domom v nepomerne vyššej hodnote, ako bola výška úveru a neprimerane vysoké úroky z omeškania a zmluvné pokuty. Ide o nebankovky, ktoré doslova ohrozujú občanov.

"Pokiaľ by ľudia mali problémy s neprimeranými úrokmi alebo ohrozovaním úžerníkmi, odporúčam obrátiť sa na políciu a následne na súdoch sa brániť poukazovaním na neprimerané - a teda neplatné - podmienky. Totiž nie všetko, čo je v zmluvách dohodnuté, je aj platné. Som presvedčená, že sú splnené podmienky aj na zrušenie živností,“ zdôraznila štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Anna Vitteková.

Rozhodnúť môžu len súdy

Ako Vitteková ďalej uviedla, v prípade jednej nebankovej spoločnosti zmluva obsahovala až 13 neprijateľných podmienok. „Ľudia by mali naozaj nabrať odvahu a súdiť sa. Ako spotrebitelia sú od súdnych poplatkov oslobodení.“ Zároveň poukázala na to, že zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam, ktorý spôsobil toľko problémov, je od 1. novembra 2008 voči spotrebiteľom zakázaný.

Ide tu o jednu z nedávnych noviel Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné (§ 53, ods. 7).

Žiada sa ešte vysvetliť, že ministerstvo, minister ani spomínaná komisia nie sú oprávnené rozhodovať o tom, že nebankové subjekty v tom-ktorom konkrétnom prípade porušili zákon.

To môžu urobiť len súdy.

Ešte niekoľko slov k súdnym exekútorom. V súvislosti s nebankovkami sa v poslednom čase viackrát zniesla vlna kritiky aj na nich. Ministerstvo spravodlivosti SR podáva návrhy na discilinárne konanie voči súdnym exekútorom, keďže sa nazdáva, že ako verejní činitelia zavše prekračujú svoje právomoci.

Nedávno informovalo o tom, že podalo disciplinárnej komisii návrh na zbavenie výkonu funkcie pre exekútora z Košického kraja, ktorý začal na sumu 55.353 SKK (18.37,38 eur) vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti (bytu), pričom žiadnym spôsobom nezisťoval, či povinná osoba nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Takéhoto konania sa exekútor dopustil opakovane, pretože aj v inom exekučnom konaní konal v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku, kde náležite nezisťoval iný majetok povinného, z ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť a exekúciu vykonal predajom nehnuteľnosti, ktorej hodnota neúmerne prevyšovala výšku pohľadávky. Disciplinárny senát mu za to uložil peňažnú pokutu.

Jej výšku nezverejnili.

V tretej - záverečnej časti seriálu motivovaného úryvkom z básne P. O. Hviezdoslava Zvážajú z poľa… radosť, veselie, v ktorej podal priam jedinečnú charakteristiku úžery ako najhnusnejšej z húseníc, od ktorej aj kolomaž je čistejšia, sa pozrieme na problematiku úžery a šikanóznych podmienok diktovaných nebankovkami očami možnej prevencie.