Niečo na depozitoch v ECB nesedí

V normálnych časoch existujú tri hlavné oblasti, kam môžu banky nasmerovať svoju vypožičanú hotovosť: 1. do komerčného bankového systému, 2. previesť ju na fyzickú hotovosť a 3. poskytnúť ju vládam prostredníctvom aukcií.

Technicky vzaté, likvidita poskytovaná ECB má formu buď odhadovaných požiadaviek minimálnych rezerv alebo čistých autonómnych faktorov. Čo tieto dva termíny znamenajú? Minimálne rezervy sú hotovostným pomerom, ktoré banky musia držať v ECB, aby pokrývali svoje záväzky v komerčnom bankovom systéme. Ak sa stane, že majú viac požičanej hotovosti na svojich súvahách ako sú povinné minimálne rezervy, nadbytok zväčša uložia do depozitnej facility, aby získali nejaký úrok. Nezabúdajme, že táto hotovosť je požičaná a banky budú chcieť nahradiť úrok, ktorý platia, prístupom k tejto likvidite. Čisté autonómne faktory sú zas tvorené dopytom po fyzickej hotovosti a tiež hotovostnými rovnováhami akumulovanými vládami. Inými slovami, likvidita od ECB môže byť nasmerovaná do depozitnej facility, fyzickej hotovosti alebo späť k vládam.

Tiež však môže byť dôsledkom nižších rezervných požiadaviek. Za predpokladu, že likvidita ostane v komerčnom bankovom systéme, dodatočná hotovosť sa z depozitnej facility stratí iba v prípade, ak sa rezervné požiadavky na banky zvýšia. Bankové rezervné požiadavky sa zvýšia, ak sa zvýši báza vkladov v eurozóne. Báza vkladov by sa musela zvýšiť približne 100-násobne (keďže rezervné požiadavky sú nastavené vo výške 1% vkladov), aby sa prebytočné rezervy na depozitnej facilite zmenili na povinné rezervy a premiestnili sa na bežný účet na súvahe ECB. To však určite nie je realistické, keďže plánovaný deleveridžing európskych bánk je €1,5 bilióna.

Oddlžovanie bankového systému – rozumej neschopnosť požičiavať – znamená, že banky majú oveľa nižšie minimálne rezervy ako by tomu bolo za iných okolností. Menej hotovosti, ktorú si na trhoch požičajú, musia držať v týchto rezervách a väčšia časť môže byť presmerovaná do depozitnej facility. Mohli by sme tiež však tvrdiť, že banky majú viac ako dostatok hotovosti na pokrytie svojich oficiálnych rezervných požiadaviek, ale cítia, že potrebujú držať viac likvidity, aby boli schopné požičiavať na medzibankovom trhu s cieľom znížiť strach protistrán. V tomto zmysle sa tiež dopredu hedžujú voči budúcemu riziku nedostatku financovania.

Znamená to však, že banky si robia „zásoby"? Na januárovej tlačovej konferencii vyhlásil prezident ECB MarioDraghi, že banky, ktoré uložili prostriedky do depozitnej facility nie sú nevyhnutne tie isté ako banky, ktoré si peniaze požičali v LTRO operácii z čoho vyplýva, že odpoveď na položenú otázku nemusí byť kladná. Podľa tohto vyjadrenia, peniaze sa „stratili" v systéme a skončili na iných miestach ako v tejto facilite.

Ako to vyzerá v praxi?

Tu je príklad ako by to mohlo fungovať: na začiatku sú dve banky – banka A a banka B, ktoré majú rovnako veľké súvahy vo výške €250 miliárd. Banka A je však výhradne financovaná z vkladov, zatiaľ čo banka B používa iba krátkodobé medzibankové financovanie. Obidve banky majú minimálne rezervy vo výške 2% svojich vkladov, respektíve krátkodobého financovania. Tieto rezervy sú držané na bežnom účte ECB (C/A). Pre zjednodušenie budeme ignorovať efekty haircutu na kolateráli.

Počiatočná súvaha ECB, banky A a banky B 

Obidve banky sú teda v situácii, kedy požičiavajú svojim zákazníkom €250 miliárd, ale banka A používa pri tom vklady svojich zákazníkov, zatiaľ čo banka B využíva krátkodobé financovanie.

V situácii, keď banka B stratí €50 miliárd krátkodobého financovania (nemožnosť požičať si takýmto spôsobom, resp. vypršala splatnosť týchto pôžičiek), má možnosť nahradiť týchto €50 miliárd repo operáciami ECB, použijúc poskytnuté pôžičky ako kolaterál. ECB prakticky zaisťuje, že banka môže splniť svoje krátkodobé záväzky. Ale keďže teraz dlhuje peniaze ECB, skôr ako krátkodobý trh financovania, znížili sa jej požiadavky na rezervy. Musí si požičať menej (€1 miliardu – dve percentá z €50 miliárd) z ECB ako z trhu, aby pokryla túto nerovnováhu.

Teraz si predstavme, že banka A príjme €50 miliárd vo forme vkladov od svojich zákazníkov, ktoré obdržala zo splatenia financií z banky B. Požadované rezervy tejto banky sa zvýšili o €1 miliardu (dve percentá z €50 miliárd). Ak to všetko spočítame, banka A skončí s prebytočnou hotovosťou €44 miliárd, ktorú umiestni do depozitnej facility ECB.

Banka B stratila €50 miliárd krátkodobého financovania a nahrádza ho zvyšovaním repo operácií

Existuje však aj iný scenár. Predpokladajme, že banka B nepoužila ECB repo facilitu, pretože čelila bezprostrednému nedostatku krátkodobého medzibankového financovania o veľkosti €50 miliárd, ale pretože sa hedžovala dopredu proti riziku nedostatku tohto druhu financovania . V takomto prípade by situácia vyzerala nasledovne:

Banka B

• Záväzky: ECB repo zvýšené o €50 miliárd (použijúc pôžičky ako kolaterál).
• Aktíva: uloženie prostriedkov z repo operácií ECB do depozitnej facility.

Banka A

• Žiadne zmeny na jej súvahe.

ECB

• Záväzky: Depozitná facilita zvýšená o €50 miliárd
• Aktíva: ECB repo operácie zvýšené o €50 miliárd

I keď podľa tohto by sme mohli tvrdiť, že banky hromadia likviditu na horšie časy, pridajme do tohto mixu ešte jeden scenár.

Predstavme si, že banka B sa dopredu hedžuje pred stratou krátkodobých financií a namiesto toho používa prostriedky na nákup vládnych dlhopisov na sekundárnom trhu.

V takomto prípade:

Banka B

• Záväzky: ECB repo zvýšené o €50 miliárd (použijúc pôžičky/dlhopisy ako kolaterál).
• Aktíva: Portfólio vládnych dlhopisov narástlo o €50 miliárd (použijúc prostriedky z repo operácií)

Banka A

• Záväzky: prijatie €50 miliárd v depozitoch od svojich zákazníkov, ktorí predali vládne dlhopisy banke B; zníženie jej repo operácií na nulovú hodnotu
• Aktíva: jej rezervné požiadavky sú zvýšené o €1 miliardu; po zúčtovaní všetkých transakcií uloží €44 miliárd prebytočnej hotovosti do depozitnej facility.

ECB

• Záväzky: depozitná facilita zvýšená o €44 miliárd, bežný účet o €1 miliardu.
• Aktíva: repo operácie zvýšené o €45 miliárd.

A teraz rovnaká situácia, ale na primárnom trhu:

Banka B

• Záväzky: ECB repo zvýšené o €50 miliárd (použijúc úvery ako kolaterál)
• Aktíva: Držba vládnych dlhopisov zvýšená o €50 miliárd  (použijúc prostriedky z repa) cez nákup v aukciách

Banka A

• žiadna zmena na súvahe

ECB

• Záväzky: Vládne vklady zvýšené o €50 miliárd
• Aktíva: ECB repo zvýšené o €50 miliárd

Vo všetkých scenároch sa depozity v ECB zvyšujú. A napokon posledná možnosť. V prípade, že banka B má nedostatok likvidity kvôli €50 miliardovému nedostatku financovania a banka A prijíma vklady zo splácania záväzkov z banky B a používa ich na vytváranie pôžičiek v „reálnej ekonomike", tieto vklady opäť raz skončia v bankovom systéme, čím sa zvýšia depozity v ECB.

Zaujímavým aspektom je preto relatívna ľahostajnosť voči depozitom ECB. Či už je likvidita distribuovaná do systému s cieľom pokryť výpadky financovania alebo pomôcť bankám dopredu sa „chrániť" voči týmto deficitom; či prostriedky skončia na dlhopisovom trhu alebo nie, depozity vždy narastajú. Otázka by teda mala znieť, čo by sa muselo stať, aby sa depozity začali znižovať?

Zdroj: Financial Times. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Ilustrašné foto: sxc.hu.