Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Niečo na depozitoch v ECB nesedí

Autor: Peter Margetiny | 21.02.2012 01:00 | Kategórie: Banky Investície Makroekonomika | 0 komentárov
Niečo na depozitoch v ECB nesedí

V normálnych časoch existujú tri hlavné oblasti, kam môžu banky nasmerovať svoju vypožičanú hotovosť: 1. do komerčného bankového systému, 2. previesť ju na fyzickú hotovosť a 3. poskytnúť ju vládam prostredníctvom aukcií.

Technicky vzaté, likvidita poskytovaná ECB má formu buď odhadovaných požiadaviek minimálnych rezerv alebo čistých autonómnych faktorov. Čo tieto dva termíny znamenajú? Minimálne rezervy sú hotovostným pomerom, ktoré banky musia držať v ECB, aby pokrývali svoje záväzky v komerčnom bankovom systéme. Ak sa stane, že majú viac požičanej hotovosti na svojich súvahách ako sú povinné minimálne rezervy, nadbytok zväčša uložia do depozitnej facility, aby získali nejaký úrok. Nezabúdajme, že táto hotovosť je požičaná a banky budú chcieť nahradiť úrok, ktorý platia, prístupom k tejto likvidite. Čisté autonómne faktory sú zas tvorené dopytom po fyzickej hotovosti a tiež hotovostnými rovnováhami akumulovanými vládami. Inými slovami, likvidita od ECB môže byť nasmerovaná do depozitnej facility, fyzickej hotovosti alebo späť k vládam.

Tiež však môže byť dôsledkom nižších rezervných požiadaviek. Za predpokladu, že likvidita ostane v komerčnom bankovom systéme, dodatočná hotovosť sa z depozitnej facility stratí iba v prípade, ak sa rezervné požiadavky na banky zvýšia. Bankové rezervné požiadavky sa zvýšia, ak sa zvýši báza vkladov v eurozóne. Báza vkladov by sa musela zvýšiť približne 100-násobne (keďže rezervné požiadavky sú nastavené vo výške 1% vkladov), aby sa prebytočné rezervy na depozitnej facilite zmenili na povinné rezervy a premiestnili sa na bežný účet na súvahe ECB. To však určite nie je realistické, keďže plánovaný deleveridžing európskych bánk je €1,5 bilióna.

Oddlžovanie bankového systému – rozumej neschopnosť požičiavať – znamená, že banky majú oveľa nižšie minimálne rezervy ako by tomu bolo za iných okolností. Menej hotovosti, ktorú si na trhoch požičajú, musia držať v týchto rezervách a väčšia časť môže byť presmerovaná do depozitnej facility. Mohli by sme tiež však tvrdiť, že banky majú viac ako dostatok hotovosti na pokrytie svojich oficiálnych rezervných požiadaviek, ale cítia, že potrebujú držať viac likvidity, aby boli schopné požičiavať na medzibankovom trhu s cieľom znížiť strach protistrán. V tomto zmysle sa tiež dopredu hedžujú voči budúcemu riziku nedostatku financovania.

Znamená to však, že banky si robia „zásoby"? Na januárovej tlačovej konferencii vyhlásil prezident ECB MarioDraghi, že banky, ktoré uložili prostriedky do depozitnej facility nie sú nevyhnutne tie isté ako banky, ktoré si peniaze požičali v LTRO operácii z čoho vyplýva, že odpoveď na položenú otázku nemusí byť kladná. Podľa tohto vyjadrenia, peniaze sa „stratili" v systéme a skončili na iných miestach ako v tejto facilite.

Ako to vyzerá v praxi?

Tu je príklad ako by to mohlo fungovať: na začiatku sú dve banky – banka A a banka B, ktoré majú rovnako veľké súvahy vo výške €250 miliárd. Banka A je však výhradne financovaná z vkladov, zatiaľ čo banka B používa iba krátkodobé medzibankové financovanie. Obidve banky majú minimálne rezervy vo výške 2% svojich vkladov, respektíve krátkodobého financovania. Tieto rezervy sú držané na bežnom účte ECB (C/A). Pre zjednodušenie budeme ignorovať efekty haircutu na kolateráli.

Počiatočná súvaha ECB, banky A a banky B 

trimbroker-komentar-120219-1

Obidve banky sú teda v situácii, kedy požičiavajú svojim zákazníkom €250 miliárd, ale banka A používa pri tom vklady svojich zákazníkov, zatiaľ čo banka B využíva krátkodobé financovanie.

V situácii, keď banka B stratí €50 miliárd krátkodobého financovania (nemožnosť požičať si takýmto spôsobom, resp. vypršala splatnosť týchto pôžičiek), má možnosť nahradiť týchto €50 miliárd repo operáciami ECB, použijúc poskytnuté pôžičky ako kolaterál. ECB prakticky zaisťuje, že banka môže splniť svoje krátkodobé záväzky. Ale keďže teraz dlhuje peniaze ECB, skôr ako krátkodobý trh financovania, znížili sa jej požiadavky na rezervy. Musí si požičať menej (€1 miliardu – dve percentá z €50 miliárd) z ECB ako z trhu, aby pokryla túto nerovnováhu.

Teraz si predstavme, že banka A príjme €50 miliárd vo forme vkladov od svojich zákazníkov, ktoré obdržala zo splatenia financií z banky B. Požadované rezervy tejto banky sa zvýšili o €1 miliardu (dve percentá z €50 miliárd). Ak to všetko spočítame, banka A skončí s prebytočnou hotovosťou €44 miliárd, ktorú umiestni do depozitnej facility ECB.

Banka B stratila €50 miliárd krátkodobého financovania a nahrádza ho zvyšovaním repo operácií

trimbroker-komentar-120219-2

Existuje však aj iný scenár. Predpokladajme, že banka B nepoužila ECB repo facilitu, pretože čelila bezprostrednému nedostatku krátkodobého medzibankového financovania o veľkosti €50 miliárd, ale pretože sa hedžovala dopredu proti riziku nedostatku tohto druhu financovania . V takomto prípade by situácia vyzerala nasledovne:

Banka B

  • Záväzky: ECB repo zvýšené o €50 miliárd (použijúc pôžičky ako kolaterál).
  • Aktíva: uloženie prostriedkov z repo operácií ECB do depozitnej facility.

Banka A

  • Žiadne zmeny na jej súvahe.

ECB

  • Záväzky: Depozitná facilita zvýšená o €50 miliárd
  • Aktíva: ECB repo operácie zvýšené o €50 miliárd

I keď podľa tohto by sme mohli tvrdiť, že banky hromadia likviditu na horšie časy, pridajme do tohto mixu ešte jeden scenár.

Predstavme si, že banka B sa dopredu hedžuje pred stratou krátkodobých financií a namiesto toho používa prostriedky na nákup vládnych dlhopisov na sekundárnom trhu.

V takomto prípade:

Banka B

  • Záväzky: ECB repo zvýšené o €50 miliárd (použijúc pôžičky/dlhopisy ako kolaterál).
  • Aktíva: Portfólio vládnych dlhopisov narástlo o €50 miliárd (použijúc prostriedky z repo operácií)

Banka A

  • Záväzky: prijatie €50 miliárd v depozitoch od svojich zákazníkov, ktorí predali vládne dlhopisy banke B; zníženie jej repo operácií na nulovú hodnotu
  • Aktíva: jej rezervné požiadavky sú zvýšené o €1 miliardu; po zúčtovaní všetkých transakcií uloží €44 miliárd prebytočnej hotovosti do depozitnej facility.

ECB

  • Záväzky: depozitná facilita zvýšená o €44 miliárd, bežný účet o €1 miliardu.
  • Aktíva: repo operácie zvýšené o €45 miliárd.

A teraz rovnaká situácia, ale na primárnom trhu:

Banka B

  • Záväzky: ECB repo zvýšené o €50 miliárd (použijúc úvery ako kolaterál)
  • Aktíva: Držba vládnych dlhopisov zvýšená o €50 miliárd  (použijúc prostriedky z repa) cez nákup v aukciách

Banka A

  • žiadna zmena na súvahe

ECB

  • Záväzky: Vládne vklady zvýšené o €50 miliárd
  • Aktíva: ECB repo zvýšené o €50 miliárd

Vo všetkých scenároch sa depozity v ECB zvyšujú. A napokon posledná možnosť. V prípade, že banka B má nedostatok likvidity kvôli €50 miliardovému nedostatku financovania a banka A prijíma vklady zo splácania záväzkov z banky B a používa ich na vytváranie pôžičiek v „reálnej ekonomike", tieto vklady opäť raz skončia v bankovom systéme, čím sa zvýšia depozity v ECB.

Zaujímavým aspektom je preto relatívna ľahostajnosť voči depozitom ECB. Či už je likvidita distribuovaná do systému s cieľom pokryť výpadky financovania alebo pomôcť bankám dopredu sa „chrániť" voči týmto deficitom; či prostriedky skončia na dlhopisovom trhu alebo nie, depozity vždy narastajú. Otázka by teda mala znieť, čo by sa muselo stať, aby sa depozity začali znižovať?

Zdroj: Financial Times. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Ilustrašné foto: sxc.hu.

Niečo na depozitoch v ECB nesedí

Niečo na depozitoch v ECB nesedí >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Pavel Škriniar | 29.03.2017 00:00 Slovenské banky: čo tu ešte nebolo?

Slovenský bankový trh si za 25 rokov prešiel dlhý kus cesty. Len málokto by uveril, že koncom 90tych rokov banky platili na vkladoch aj 20 percentné kreditné úroky. Naopak hypotéky do ich portfólia pribudli až po roku 2000. Človek by si mohol myslieť, že banky už dnes nemajú čím prekvapiť a všetko nové tu už raz bolo. Opak je pravdou. Pri pohľade za hranice vidíme, že produktoví špecialisti slovenských bánk sa ešte stále majú čím inšpirovať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 28.03.2017 00:00 FOREX – pre začiatočníkov príliš hazardná hra s menami

Obchodovanie s menovými pármi sa na internete prezentuje ako solídny spôsob vysnívaného pasívneho príjmu. Tento imidž dotvára reklama aj roboti, ktorí môžu „obchodovať“ za vás. Realita je však iná. Upozorňuje na ňu Národná banka Slovenska aj tí, ktorí sú na poli obchodovania s menami doma. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Stanislav Pánis | 27.03.2017 00:00 Z alternatívnych investícii rástli najmä vína, naopak strácalo umenie

Alternatívne investície sa v minulom roku zhodnotili len o dve percentá, čo je najmenej od roku 2009, keď ich brzdil najmä pokles cien umenia. Vlani najviac rástli ceny vín, automobilových veteránov a mincí. Za uplynulú dekádu sa index desiatich hlavných tried zberateľstva sa zhodnotil o 171 percent. Porovnanie zostavuje konzultačná spoločnosť Knight Frank. Minuloročné čísla vyplávajú z jej Wealth Reportu 2017.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 24.03.2017 00:00 Ako technológie menia tvár finančného biznisu

Vychádzka na pobočku finančnej inštitúcie dnes predstavuje pre mnohých ľudí nepríjemnú povinnosť a v časoch, keď všetko funguje on-line mnohým narúša pohodlie a „kradne“ drahocenný čas. Uvedomujú si to aj finančné inštitúcie a prinášajú klientom digitálne inovácie. Informačné technológie dokážu finančný svet urýchliť, ale súčasne ho urobiť aj spoľahlivejším a bezpečnejším. Výsledkom je užívateľský komfort klientov, zefektívnenie práce lepšie a lacnejšie produkty. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Andrej Zeman | 17.03.2017 00:00 Najmenej dostupné vlastné bývanie je v Bratislavskom kraji

V uplynulom roku klesla priemerná sadzba úverov na bývanie z 2,35 na 1,76 percenta, čo je historicky najnižšia úroveň. Pre porovnanie lacnejšie si požičiavajú ľudia iba v piatich krajinách eurozóny – v Nemecku, Rakúsku, Fínsku, Portugalsku a Francúzsku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

28.03.2017 16:54 HDP Slovenska by tento rok malo rásť o 3,2 %

Národná banka Slovenska zverejnila prognózu rastu slovenskej ekonomiky. Na budúci rok čaká zrýchlenie rastu HDP o 4,2 percenta a v roku 2019 až o 4,6 percenta. Optimistické očakávania sa odvíjajú od novej výroby v automobilovom priemysle.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.03.2017 15:45 Tretí pilier bez výraznejších nárastov ani poklesov

Dôchodkové fondy v treťom pilieri sa minulý týždeň potácali okolo nuly. V ročnom hodnotení je pohľad optimistickejší. Najlepší fond vykázal rast o viac ako deväť percent. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.03.2017 09:54 Ranný prehľad trhov 28. 3. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.03.2017 10:22 VÚB banka rozhodla o vyplatení dividend

Riadne valné zhromaždenie VÚB banky dnes rozhodlo, že dividenda pre akcionárov zo zisku za rok 2016 bude vo výške 5,55 EUR na každú akciu s menovitou hodnotou 33,20 EUR. Rozhodujúcim dňom na určenie osôb oprávnených na dividendy, ktorý stanovilo valné zhromaždenie, je 21. apríl 2017. Výplata dividend osobám oprávneným uplatniť právo na dividendu začne dňom 12. mája 2017, a to na základe riadne uplatneného práva na ich výplatu podľa spôsobu schváleného uznesením valného zhromaždenia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.03.2017 09:50 Ranný prehľad trhov 27. 3. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 24.03.2017 00:00 Ako technológie menia tvár finančného biznisu

Vychádzka na pobočku finančnej inštitúcie dnes predstavuje pre mnohých ľudí nepríjemnú povinnosť a v časoch, keď všetko funguje on-line mnohým narúša pohodlie a „kradne“ drahocenný čas. Uvedomujú si to aj finančné inštitúcie a prinášajú klientom digitálne inovácie. Informačné technológie dokážu finančný svet urýchliť, ale súčasne ho urobiť aj spoľahlivejším a bezpečnejším. Výsledkom je užívateľský komfort klientov, zefektívnenie práce lepšie a lacnejšie produkty. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Andrej Zeman | 15.03.2017 00:00 OPEC dohodu o obmedzení ťažby plní, no najmä vďaka Saudskej Arábii

OPEC sa už tretí mesiac plní novembrovú dohodu o znížení produkcie. Je to však najmä zásluhou Saudskej Arábie, ktorá kompenzuje horšiu disciplínu ostatných krajín kartelu. Bez nej by dohodu nebolo možné dodržať. Má však postrannú motiváciu – blížiace sa IPO národnej ropnej spoločnosti Saudi Aramco.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Andrej Zeman | 17.03.2017 00:00 Najmenej dostupné vlastné bývanie je v Bratislavskom kraji

V uplynulom roku klesla priemerná sadzba úverov na bývanie z 2,35 na 1,76 percenta, čo je historicky najnižšia úroveň. Pre porovnanie lacnejšie si požičiavajú ľudia iba v piatich krajinách eurozóny – v Nemecku, Rakúsku, Fínsku, Portugalsku a Francúzsku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 14.03.2017 00:00 Čo stojí za rastúcou popularitou Bitcoinu?

V tomto roku prvý raz virtuálna mena Bitcoin prerástla cenu zlata. Napriek tomu, že nie je podložená žiadnym reálnym aktívom, si získava stále vyššiu popularitu. Čo za za ňou stojí? Nepredstavujú len investičnú bublinu? Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »