Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Autor: Ľuboslav Kačalka | 21.09.2010 01:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Edmund S. Phelps považuje silný nemecký export za zlyhanie inovatívnosti tamojšej ekonomiky. Ak by Nemecko bolo dosť inovatívne, tak by využívalo svoje zdroje na tvorbu kapitálu a investičné aktivity a nezostávalo by mu toľko zdrojov na export, uviedol počas návštevy Bratislavy. Slovákom odkazuje, že biznis si sám nájde cestu, ktorou sa uberať.

Čína je na dobrej ceste...

Popredný ekonóm hľadá impulzy k ekonomickému rastu v najľudnatejšej krajine sveta: „Všetci vieme, že Čína nastúpila veľmi dobrú cestu a je otázkou či využije svoje možnosti naplno, alebo na tejto ceste urobí niekoľko chybných krokov. Obávam sa však, že na západe a v západných krajinách to takto nie je. Je otázne, či budeme do budúcnosti schopní nájsť tú správnu cestu.“ Prekážkou rastu je strata inovatívnosť, čo si všimol už v 90-tych rokoch v Taliansku, riešením môže byť znovunastúpenie kapitalizmu: „Nie preto, že je efektívny a demokratický systém, ale aj preto, že je nevyhnutný pre inováciu a kreativitu, ak je k nim zvolený správny prístup. V Taliansku som tvrdil, že ekonómia môže znovu prekvitať, ak sa vytvoria zaujímavé pracovné miesta, ak sa obnoví kreativita, ak sa dá biznisu sloboda, ak si budeme biznis vážiť.“

Starý kontinent však podľa Phelpsa takýmto spôsobom neuvažuje: „Čo sa týka Európy, vôbec sa nezdá, že by chcela obnoviť svoju túžbu po inováciách, momentálne sa obávam aj o USA, pretože existujú dôkazy, že takisto upustilo od inovácií. Napríklad Bushova administratíva hovorila o mnohých veciach, ale nespomínala také slová ako biznis, inovácie, nespomínala nič z klasických základných hodnôt a životaschopnosti. Nič z tohto sme nepočuli z úst prezidenta Georga W. Busha a takisto ani za 8 rokov vládnutia prezidenta Billa Clintona. Myslím si, že nastal určitý úpadok v túžbe po inováciách v ekonomike.“

Príčiny problémov? Nie Čína, ale nedostatok inovatívnosti

Profesor Kolumbijskej univerzity nerozumie, prečo sa Európa vyhovára na Čínu ako na zdroj svojich problémov: „Pokiaľ viem, tak v Európe existujú tieto problémy už 20 rokov dozadu. Je naozaj nepochopiteľné, že Čína by mala byť zdrojom problémov v Európe. Európa by nemusela obviňovať Čínu a nezdôrazňovala by toľko škodenie zo strany Číny, ak by sa sama vrátila k vlastným zdrojom a inovatívnosti. Toto by spôsobilo oživenie investičných aktivít. Takisto by Nemecko nemuselo toľko exportovať, pretože často hovorím, že silný nemecký export je zlyhaním inovatívnosti nemeckej ekonomiky. Ak by Nemecko bolo dosť inovatívne, tak by využívalo svoje zdroje na tvorbu kapitálu a investičné aktivity a nezostávalo by im toľko zdrojov, aby ich mohli exportovať.“ Aj napriek tejto výhrade je Nemecko pozitívnym príkladom: „Napríklad Nemecko si nemá problém nájsť exportné trhy. Problém krajín ako Grécko, ktoré si nevedia nájsť odbytové trhy, je, že nemajú dostatočne vyvinuté prostriedky v ekonomike, nemajú podporu zo strany vlády.“

E. Phelps nevidí problém v podhodnotenom kurze čínskeho juanu: „Čo sa týka výmenných kurzov, je to určené mnohými faktormi. Nejde o to, čo robia centrálna banka v Číne alebo ECB. Ak by napríklad centrálna banka v Číne menu znehodnotila, mohlo by sa stať, že by podnikatelia zdvihli ceny a takisto aj mzdy, ktoré vyplácajú. Takže by sa neudialo žiadne skutočné znehodnotenie meny. Takisto, aj v opačnom prípade... Hovoril som s vysokými predstaviteľmi vlády v Pekingu o tom, že existuje skupina, ktorá pracuje na hľadaní spôsobov, ako zvýšiť dopyt v Číne. Je dôležité podčiarknuť dôležitosť štrukturálnych zmien, ktoré budú mať dopady na zhodnocovanie meny a stimulovať spotrebu ako takú.“

Z čínskeho rastu môžu profitovať aj európske krajiny: „Asi je lepšie, že Čína je rýchlorastúcou ekonomikou. Ak to zoberieme z pohľadu východnej a západnej Európy, čo sa týka zamestnanosti a odmeňovania plynúceho z ekonomického života, Čína nemôže byť záchranou, ak sa chcete zachrániť, tak to musíte urobiť sami.“

Aj pomoc z čínskeho rastu sa môže obrátiť, dokazuje to svetová kríza spôsobená spľasnutím realitnej bubliny v USA: „Rast v Číne ponúkol príležitosť západnému svetu. Pretože, keď Čína rástla a zvyšovala svoju produktivitu, sa to mohlo premietnuť znížením spotreby a zároveň zvýšením úspor.  Tieto úspory plynuli do tvorby domáceho kapitálu, ale časť z nich sa rozložila aj v rámci svetového kapitálu a to znižovalo úrokové sadzby. Napríklad na konci 90-tych rokov, keď sa zvyšovala dôležitosť Číny, tak sme mali v USA veľmi nízke úrokové sadzby aj vďaka šetreniu v Číne, možno to nebolo správne pochopené a v USA to viedlo k podpore vlastného bývania. Viedlo nás to na cestu, ktorá viedla ku katastrofe, ale nebola to vina Číny.“

Cesta pre Slovensko? Biznis si ju nájde...

V súvislosti s cestou rastu pre Slovensko sa E. Phelps odvolal na dielo ekonóma rakúskeho pôvodu F. H. Hayeka: „Ide o najlepšiu myšlienku, ktorú vyjadril – každý podnikateľ, ktorí je v centre diania vecí, má svoje špecifické znalosti, ktoré nemá nikto iný – takzvané know-how. Takéto poznatky slúžia ako podklady pre myšlienky, ktoré vedú k výskumu a experimentu. Preto by som vám neodporúčal, aby ste sa držali rád akademikov, pretože, biznis si nájde najlepšiu cestu, ktorou sa uberať, na základe vlastných jedinečných poznatkov.

Edmund S. Phelps

V roku 2006 získal cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Významným spôsobom modifikoval model Phillipsovej krivky. Do modelu zahrnul novú premennú, ktorú označil ako očakávanie zamestnancov a zamestnávateľov na trhu. Touto úpravou modelu spochybnil kredibilitu pôvodnej hypotézy Phillipsovej krivky o nepriamo úmernom vzťahu medzi mierou inflácie a nezamestnanosťou. Jedna z najdôležitejších implikácií Phelpsovho rozšíreného modelu je, že súčasná očakávaná inflácia ovplyvňuje budúci vývoj inflácie a nezamestnanosti.

Na začiatku svojej kariéry sa Edmund Phelps dostal do povedomia vďaka skúmaniu zdrojov ekonomického rastu. Tieto výskumy uskutočnil v prvej polovici 60-tych rokov v Cowlesovej nadácii na univerzite v Yale. Od roku 1982 je profesorom na Kolumbijskej univerzite a riaditeľom Centra pre kapitalizmus a spoločnosti pri Kolumbijskej univerzite. Edmund Phelps sa narodil v roku 1933 v Evanstone.

Viac o Edmundovi S. Phelpsovi:

Foto: Osobná stránka na podstránke Kolumbijskej univerzity .

Anketa

Oplatí sa kopírovať stratégie úspešných investorov?

Áno, ak reagujem dostatočne rýchlo. (15%)
 
Kopírovať nie, ale inšpirovať sa áno. (65%)
 
Rozhodujúci je vlastný úsudok. (20%)
 Spolu hlasovalo 239 čitateľov
Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

Redakcia | 02.03.2017 00:00 ECB chce zmenami v kvantitatívnom uvoľňovaním viac pomáhať Južnej Európe

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Nové podmienky sú nastavené viac v prospech problematických krajín južnej Európy. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.03.2017 00:00 Chudobný človek na všetko doplatí! (Zrkadlo uplynulého mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Nečitateľnosť politikov až príliš často ťahá svetové finančné trhy za chvost a nik nechce byť hlavným námorníkom? Staré príslovie hovorí, že svíň je dosť, len válovov je málo a pokiaľ ide o blízku budúcnosť ľudstva, katolícki svätuškári fakt príjemne prekvapili. A nemyslím to ironicky. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0Další články »

Krátké zprávy z Makroekonomika

21.03.2017 12:12 Inflácia sa vracia

Spotrebiteľské ceny vo februári medziročne zvýšili o 1,2 %, čím prekonali očakávania. Za februárovým medziročným rastom boli hlavne ceny v doprave (+7,2 %), v odbore zdravotníctva (+4,8 %) a ceny potravín a nealkoholických nápojov (+2,4 %).  Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

17.03.2017 11:07 Sentiment korporátneho sektora sa zlepšuje

Podľa analytického prieskumu spoločnosti Fidelity na rok 2017, sa dôvera manažmentu oproti minulému roku výrazne zlepšila. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

16.03.2017 09:28 Fed podľa očakávaní zvýšil úrokovú sadzbu

Fed zvýšil v stredu kľúčovú úrokovú sadzbu s o štvrť percentuálneho bodu. Ide o druhé zvýšenie v priebehu jedného štvrťroku. Tento rok by mali nasledovať ešte ďalšie dve.  Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

15.03.2017 12:17 Centrálne banky majú pred sebou ťažký týždeň

Máme pre pred sebou ťažký týždeň. Prvou udalosťou, na ktorú sa upína pozornosť trhov je stretnutie komisie FOMC v stredu. Očakáva sa, že FED opäť zvýši sadzby o 25 bázických bodov, čo by bolo prvý krát od roku 2006, keď by došlo k viac ako jednému zvýšeniu v priebehu jedného štvrťroka. Okrem toho je to v kariére viacerých obchodníkov a finančných profesionálov po prvý krát, čo môžu byť svedkami série zvyšovaní sadzieb a uťahovania monetárnej politiky. Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0

14.03.2017 09:23 Jemný náznak jastrabieho pohľadu v ECB

Hoci ECB svoju politiku nezmenila, jej pohľad sa za posledné obdobie o niečo zmiernil. O niečo viac jastrabí pohľad ECB sa prejavil vo vyňatí frázy o „prípadnom použití všetkých dostupných nástrojov v rámci mandátu ECB na dosiahnutie (inflačného) cieľa “. Avšak zatiaľ ponecháva ECB menovú politiku uvoľnenú a nedávny nárast inflácie vníma ako dočasný, ťahaný najmä bázickým efektom z cien energií a značne podporený práve uvoľnenou politikou ECB.  Celá zpráva »

Komentářů: 0 / 0Další krátké zprávy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »