Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Autor: Ľuboslav Kačalka | 21.09.2010 01:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Edmund S. Phelps považuje silný nemecký export za zlyhanie inovatívnosti tamojšej ekonomiky. Ak by Nemecko bolo dosť inovatívne, tak by využívalo svoje zdroje na tvorbu kapitálu a investičné aktivity a nezostávalo by mu toľko zdrojov na export, uviedol počas návštevy Bratislavy. Slovákom odkazuje, že biznis si sám nájde cestu, ktorou sa uberať.

Čína je na dobrej ceste...

Popredný ekonóm hľadá impulzy k ekonomickému rastu v najľudnatejšej krajine sveta: „Všetci vieme, že Čína nastúpila veľmi dobrú cestu a je otázkou či využije svoje možnosti naplno, alebo na tejto ceste urobí niekoľko chybných krokov. Obávam sa však, že na západe a v západných krajinách to takto nie je. Je otázne, či budeme do budúcnosti schopní nájsť tú správnu cestu.“ Prekážkou rastu je strata inovatívnosť, čo si všimol už v 90-tych rokoch v Taliansku, riešením môže byť znovunastúpenie kapitalizmu: „Nie preto, že je efektívny a demokratický systém, ale aj preto, že je nevyhnutný pre inováciu a kreativitu, ak je k nim zvolený správny prístup. V Taliansku som tvrdil, že ekonómia môže znovu prekvitať, ak sa vytvoria zaujímavé pracovné miesta, ak sa obnoví kreativita, ak sa dá biznisu sloboda, ak si budeme biznis vážiť.“

Starý kontinent však podľa Phelpsa takýmto spôsobom neuvažuje: „Čo sa týka Európy, vôbec sa nezdá, že by chcela obnoviť svoju túžbu po inováciách, momentálne sa obávam aj o USA, pretože existujú dôkazy, že takisto upustilo od inovácií. Napríklad Bushova administratíva hovorila o mnohých veciach, ale nespomínala také slová ako biznis, inovácie, nespomínala nič z klasických základných hodnôt a životaschopnosti. Nič z tohto sme nepočuli z úst prezidenta Georga W. Busha a takisto ani za 8 rokov vládnutia prezidenta Billa Clintona. Myslím si, že nastal určitý úpadok v túžbe po inováciách v ekonomike.“

Príčiny problémov? Nie Čína, ale nedostatok inovatívnosti

Profesor Kolumbijskej univerzity nerozumie, prečo sa Európa vyhovára na Čínu ako na zdroj svojich problémov: „Pokiaľ viem, tak v Európe existujú tieto problémy už 20 rokov dozadu. Je naozaj nepochopiteľné, že Čína by mala byť zdrojom problémov v Európe. Európa by nemusela obviňovať Čínu a nezdôrazňovala by toľko škodenie zo strany Číny, ak by sa sama vrátila k vlastným zdrojom a inovatívnosti. Toto by spôsobilo oživenie investičných aktivít. Takisto by Nemecko nemuselo toľko exportovať, pretože často hovorím, že silný nemecký export je zlyhaním inovatívnosti nemeckej ekonomiky. Ak by Nemecko bolo dosť inovatívne, tak by využívalo svoje zdroje na tvorbu kapitálu a investičné aktivity a nezostávalo by im toľko zdrojov, aby ich mohli exportovať.“ Aj napriek tejto výhrade je Nemecko pozitívnym príkladom: „Napríklad Nemecko si nemá problém nájsť exportné trhy. Problém krajín ako Grécko, ktoré si nevedia nájsť odbytové trhy, je, že nemajú dostatočne vyvinuté prostriedky v ekonomike, nemajú podporu zo strany vlády.“

E. Phelps nevidí problém v podhodnotenom kurze čínskeho juanu: „Čo sa týka výmenných kurzov, je to určené mnohými faktormi. Nejde o to, čo robia centrálna banka v Číne alebo ECB. Ak by napríklad centrálna banka v Číne menu znehodnotila, mohlo by sa stať, že by podnikatelia zdvihli ceny a takisto aj mzdy, ktoré vyplácajú. Takže by sa neudialo žiadne skutočné znehodnotenie meny. Takisto, aj v opačnom prípade... Hovoril som s vysokými predstaviteľmi vlády v Pekingu o tom, že existuje skupina, ktorá pracuje na hľadaní spôsobov, ako zvýšiť dopyt v Číne. Je dôležité podčiarknuť dôležitosť štrukturálnych zmien, ktoré budú mať dopady na zhodnocovanie meny a stimulovať spotrebu ako takú.“

Z čínskeho rastu môžu profitovať aj európske krajiny: „Asi je lepšie, že Čína je rýchlorastúcou ekonomikou. Ak to zoberieme z pohľadu východnej a západnej Európy, čo sa týka zamestnanosti a odmeňovania plynúceho z ekonomického života, Čína nemôže byť záchranou, ak sa chcete zachrániť, tak to musíte urobiť sami.“

Aj pomoc z čínskeho rastu sa môže obrátiť, dokazuje to svetová kríza spôsobená spľasnutím realitnej bubliny v USA: „Rast v Číne ponúkol príležitosť západnému svetu. Pretože, keď Čína rástla a zvyšovala svoju produktivitu, sa to mohlo premietnuť znížením spotreby a zároveň zvýšením úspor.  Tieto úspory plynuli do tvorby domáceho kapitálu, ale časť z nich sa rozložila aj v rámci svetového kapitálu a to znižovalo úrokové sadzby. Napríklad na konci 90-tych rokov, keď sa zvyšovala dôležitosť Číny, tak sme mali v USA veľmi nízke úrokové sadzby aj vďaka šetreniu v Číne, možno to nebolo správne pochopené a v USA to viedlo k podpore vlastného bývania. Viedlo nás to na cestu, ktorá viedla ku katastrofe, ale nebola to vina Číny.“

Cesta pre Slovensko? Biznis si ju nájde...

V súvislosti s cestou rastu pre Slovensko sa E. Phelps odvolal na dielo ekonóma rakúskeho pôvodu F. H. Hayeka: „Ide o najlepšiu myšlienku, ktorú vyjadril – každý podnikateľ, ktorí je v centre diania vecí, má svoje špecifické znalosti, ktoré nemá nikto iný – takzvané know-how. Takéto poznatky slúžia ako podklady pre myšlienky, ktoré vedú k výskumu a experimentu. Preto by som vám neodporúčal, aby ste sa držali rád akademikov, pretože, biznis si nájde najlepšiu cestu, ktorou sa uberať, na základe vlastných jedinečných poznatkov.

Edmund S. Phelps

V roku 2006 získal cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Významným spôsobom modifikoval model Phillipsovej krivky. Do modelu zahrnul novú premennú, ktorú označil ako očakávanie zamestnancov a zamestnávateľov na trhu. Touto úpravou modelu spochybnil kredibilitu pôvodnej hypotézy Phillipsovej krivky o nepriamo úmernom vzťahu medzi mierou inflácie a nezamestnanosťou. Jedna z najdôležitejších implikácií Phelpsovho rozšíreného modelu je, že súčasná očakávaná inflácia ovplyvňuje budúci vývoj inflácie a nezamestnanosti.

Na začiatku svojej kariéry sa Edmund Phelps dostal do povedomia vďaka skúmaniu zdrojov ekonomického rastu. Tieto výskumy uskutočnil v prvej polovici 60-tych rokov v Cowlesovej nadácii na univerzite v Yale. Od roku 1982 je profesorom na Kolumbijskej univerzite a riaditeľom Centra pre kapitalizmus a spoločnosti pri Kolumbijskej univerzite. Edmund Phelps sa narodil v roku 1933 v Evanstone.

Viac o Edmundovi S. Phelpsovi:

Foto: Osobná stránka na podstránke Kolumbijskej univerzity .

Anketa

Oplatí sa kopírovať stratégie úspešných investorov?

Áno, ak reagujem dostatočne rýchlo. (15%)
 
Kopírovať nie, ale inšpirovať sa áno. (65%)
 
Rozhodujúci je vlastný úsudok. (20%)
 Spolu hlasovalo 242 čitateľov
Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Redakcia | 20.07.2017 00:00 Finančné trhy v 3. kvartáli - návrat vysokej volatility

Hlavný rizikom pre menové trhy v prebiehajúcom letnom období bude narastajúca volatilita. V tejto chvíli prevláda na trhoch kombinácia spomaľujúcej sa inflácie a slabšieho dolára. Avšak najväčším rizikom pre globálny ekonomický rast bude v najbližšej budúcnosti sprísňovanie čínskej monetárnej politiky. Jediným ostrovom pozitívneho sentimentu by mohla byť v treťom kvartáli Európa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Michael Boye | 11.07.2017 00:00 Taliansko zachránilo banky. Opäť z daní od občanov

Na záver minulého mesiaca boli nútene hodiť ručník do ringu ďalšie dve banky – Banco Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Talianska vláda povolila druhej najväčšej a údajne nazdravšej talianskej banke – Intesa Sanpaulo, kúpiť aktíva týchto dvoch regionálnych a potápajúcich sa inštitúcií. „Zlé“ dlhy sa presunú do štátnej banky, teda na placia štátu. Záchranu talianskeho bankového sektore tak opäť zaplatia bežní občania. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 03.07.2017 00:00 Rozhodnú o budúcnosti eurozóny frustrovaní vojaci a bude mať každá slovenská firma vlastné pohrebníctvo?

Oslovila ma susedka z vedľajšieho paneláku, žena krátko po štyridsiatke, či by som nemohol pomôcť jej synovi s notebookom: „Voľajako mu nefunguje, náhle sa prestal nabíjať, syn hovorí, že je tam vo vnútri asi nejaký zlý kontakt alebo čo…“  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 21.06.2017 00:00 Bitcoin láme rekordy. Ťaží najmä z podpory v Ázii

Hodnota virtuálnej meny bitcoin pred nedávnom atakovala hranicu tri tisíc amerických dolárov. Ešte koncom minulého roka pritom stál tisíc dolárov. Je to teda nárast na viac ako trojnásobok. Jednou z hlavných príčin tejto rely je podpora z Ázie. Najprv Japonsko uznalo menu ako legálny platobný prostriedok a pred nedávnom Čína zrušila limit na obchodovanie s touto menou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 20.06.2017 00:00 Rok po referende - ako sa zmenila britská ekonomika

Takmer na deň presne sa začali rok po britskom hlasovaní o brexite aj reálne rokovania o vystúpení krajiny z únie. Počas tohto času sa vymenila britská vláda a sformovala sa pozícia Britov vo vyjednávaní. Reagovala však aj ekonomika. Napríklad poklesom zahraničných investícií, či citeľným poklesom britskej libry. Na to, ako sa vplyvom brexitu vyvíja britská ekonomika, sa pozrieme v nasledujúcom článku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

25.07.2017 11:27 Grécko emituje dlhopisy

Grécko sa rozhodlo vrátiť na kapitálové trhy. Emituje päťročné dlhopisy. Úspešné prijatie emisie investormi by znamenalo opätovný návrat Grécka medzi dôveryhodné krajiny. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.07.2017 16:25 Šéfka Fedu vie zamávať trhmi, aj keď veľa nepovie

Ostro sledovanou udalosťou uplynulého týždňa bolo vystúpenie šéfky Fedu Janet Yellenovej v americkom Kongrese. Podľa jej slov Fed plánuje pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb a taktiež chce začať redukovať portfólio dlhopisov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 12:24 Miera nezamestnanosti je po prvý krát pod 7 %

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v júni tohto roka historicky najnižšiu úroveň 6,9 percenta. Oproti predchádzajúcemu roku je to zlepšenie o 2,55 percentuálneho bodu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 10:23 Social Watch: Západní země nedoženeme?

Médii proběhla vcelku masivně (takže v podstatě všude) zpráva sociální sítě Social Watch o vývoji v České republice. Vyspělé země podle ní nedoženeme. Přes vznosný cizojazyčný název organizace jde ale o domácí a ryze české hodnocení domácích a ryze českých problémů. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 09:34 Grécko by sa rado vrátilo na dlhopisové trhy

Sága gréckej dlhovej krízy sa vracia do pozornosti finančných trhov od momentu, kedy boli odhalené dlhové problémy tejto krajiny, a prebehol prvý bailout v roku 2010, zas a znova opakovane. Pri rôznych príležitostiach predstavuje táto téma, ktorá takmer spôsobila rozpad eurozóny, permanentnú hrozbu pre stabilitu Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Redakcia | 20.07.2017 00:00 Finančné trhy v 3. kvartáli - návrat vysokej volatility

Hlavný rizikom pre menové trhy v prebiehajúcom letnom období bude narastajúca volatilita. V tejto chvíli prevláda na trhoch kombinácia spomaľujúcej sa inflácie a slabšieho dolára. Avšak najväčším rizikom pre globálny ekonomický rast bude v najbližšej budúcnosti sprísňovanie čínskej monetárnej politiky. Jediným ostrovom pozitívneho sentimentu by mohla byť v treťom kvartáli Európa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Michael Boye | 11.07.2017 00:00 Taliansko zachránilo banky. Opäť z daní od občanov

Na záver minulého mesiaca boli nútene hodiť ručník do ringu ďalšie dve banky – Banco Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Talianska vláda povolila druhej najväčšej a údajne nazdravšej talianskej banke – Intesa Sanpaulo, kúpiť aktíva týchto dvoch regionálnych a potápajúcich sa inštitúcií. „Zlé“ dlhy sa presunú do štátnej banky, teda na placia štátu. Záchranu talianskeho bankového sektore tak opäť zaplatia bežní občania. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »