Obama vedie najsilnejšiu krajinu do boja proti najväčšej kríze

Američania snívajú sen Martina Luthera Kinga. Takmer každý článok o inaugurácii sa začína spomienkou na slávny výrok slávneho Afroameričana spred 45 rokov. Už deň po inauguračnom ošiali však čaká nového šéfa americkej administratívy vytriezvenie a úloha pomôcť ekonomike.

Americká ekonomika zápasí s najväčšou nezamestnanosťou za posledné desaťročia a burzy zažili najväčší prepad za 70 rokov, akciový index S&P 500 napríklad poklesol o viac než tretinu. Po finančnej sfére sa problémy prejavili najmä v automobilovom priemysle. Podľa januárových informácií ministerstva hospodárstva predaj áut v USA sa mesačne znížil o 60%. Jedna z najväčších automobiliek General Motors po získaní pomoci v hodnote 13,4 miliárd dolárov vydrží podľa odhadov ministerstva hospodárstva možno 3 mesiace a asi znova požiada o ďalšiu vládnu pôžičku.

Pomôžu štátne zásahy?

Ekonómovia odhadujú pokles americkej ekonomiky v prvom polroku o 1,5 %. Podľa podrobnejších odhadov to bude najhoršie v prvom polroku (pokles až 3%). Federálny rozpočet dosiahne deficit 1,186 bilióna dolárov. „Je jednoznačné, že federálny deficit bude silnou ranou pod pás americkej ekonomike a súkromnému sektoru,“ zdôrazňuje Michal Maťovčík z CI Komodity.

Podľa M. Maťovčíka sa úverová kríza ešte neskončila: „Záchranu nemožno očakávať od vládnych intervencií. Tie narobia väčšie škody a podporia prehlbovanie neefektívnosti. Na dlhodobé portfóliové investície do akcií je teda podľa nášho názoru ešte dostatok času. Veriť v to, že sa vrátime čoskoro do situácie spred dvoch rokov môže vyjsť veľmi draho.“

CI Komodity radí: „Svoj investičný majetok treba naďalej spravovať veľmi defenzívne a udržovať ho v čo najlikvidnejších formách a krátkodobých úložkách. Pre špekulačný kapitál sa však otvárajú nespočetné možnosti krátkodobých špekulácií v súlade so zmenami krátkodobých trhových trendov a v súlade s dlhodobým medvedím trendom akciových trhov. Nenechajme sa zaslepiť ľúbivými rečami o príchode spásy v podobe vládnych výdavkov.“

Obama hovorí o úlohe štátu

Barack Obama je však demokrat a vo svojom inauguračnom prejave hovoril o ráznom riešení finančnej krízy, ktorej pôvod vidí „nenásytnosti a nezodpovednosti“. Aj preto požaduje novú éru zodpovednosti. Podľa očakávania zdôraznil silnú úlohu štátu: „Vláda bude hrať hlavnú úlohu v posilňovaní hospodárstva a sledovanie trhov. Bez bdelého oka sa trh vymkne spod kontroly.“

Na konkrétne kroky B. Obamu si pár dní počkáme. Môžeme si však prečítať odhady vládneho rozpočtovacieho úradu Congressional Budget Office (CBO), ktorý zverejnila aj spoločnosť CI Komodity:

• Federálny deficit USA dosiahne v roku 2009 1,186 bilióna dolárov. To znamená, že deficit presiahne celkové náklady Vietnamskej vojny (698 miliárd dolárov) a Kórejskej vojny (454 miliárd dolárov), bude 4,6-násobkom sumy potrebnej na zahasenie bankovej krízy Savings and Loan Crisis (S&L, v priebehu 80-tych rokov, za jej trvanie skrachovalo 747 finančných inštitúcií).
• Deficit federálneho rozpočtu USA v roku 2009 dosiahne novú rekordnú úroveň neporovnateľnú so žiadnym predchádzajúcim obdobím v histórii, aj v prípade upravenia o infláciu.
• Napriek tomu, že ide o najväčšiu svetovú ekonomiku z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu, deficit roku 2009 dosiahne v USA neuveriteľných 8,6% HDP – štvornásobok priemerného deficitu federálneho rozpočtu za prezidentovania Busha, sedemnásobok priemerného deficitu za Clintona a 1,4-násobok rekordného 6% povojnového deficitu za Reagana.
• Kľúčové však je, že tento deficit nevyjadruje ešte plánované ekonomické stimuly nastupujúcej Obamovej administratívy. Ak započítame predbežné návrhy na inflraštruktúrne stimuly a daňové úľavy, deficit federálneho rozpočtu vzrastie k 10%  HDP (pozn. stimuly Obamu, o ktorých počujeme v posledných dňoch sú naplánované na najbližšie dva roky, preto deficit vzrastie zatiaľ iba k 10%).
• Federálne výdavky dosiahnu v roku 2009 úroveň 25% z HDP – najvyšší podiel v americkej histórii. Tu však treba povedať, že počas vojny bola prevažná časť peňazí použitá na vojnovú produkciu, ktorá vytvárala úplne nové priemyselné odvetvia a udržiavala Američanov v zamestnaní. V roku 2009 bude naopak väčšina deficitu použitá na záchrany bankového systému, krachujúcich korporácií, vyplácanie podpôr v nezamestnanosti, na nedoplatky v oblasti zdravotného poistenia (z dôvodu straty práce) atď.
• Už v prvom fiškálnom kvartáli roku 2009  federálny deficit vyletel na 485 miliárd dolárov, bezprecedentný 353% nárast v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom. Ak by sme pokračovali v nastolenom tempe, tak vyššie uvedené odhady by vyzerali ešte ako malé smiešne čísla. (pozn. fiškálny rok USA nekorešponduje s kalendárnym rokom, prvý fiškálny kvartál 2009 sa začal už 1. Októbra a skončil 31. Decembra 2008, 2.fiškálny kvartál prebieha aktuálne od 1.januára 2009 do 31.marca 2009).

Inaugurácia býkov neoživila

Obamovo uchopenie vlády na finančné trhy optimizmus neprinieslo. Ako informuje spoločnosť FIO: "Americké akcie sa výrazne prepadli a obavy o ziskovosť firiem výrazne predčili optimizmus z inaugurácie prezidenta." Index Dow Jones oslabil o 4%, technologický Nasdaq si odpísal dokonca 5,7%. V čele poklesov bol jednoznačne finančný sektor, keď príslušný súhrnný index stratil 16% a dostal sa na najnižšiu hodnotu za posledných 14 rokov. Citigroup zatvárala pod 3 doláre a stratila viac ako 15%, Bank of Amerika prišla o takmer tretinu hodnoty. Prepadom sa neubránil žiadny sektor a všetkých desať hlavných priemyselných skupín zakončilo deň v červených číslach. Najmenší pokles zaznamenal telekomunikačný sektor.

Obamovi kríza pomôže

B. Obama nenastupuje do úradu v štandardnom období. Mnohé jeho predvolebné ambície bude musieť korigovať v záujme riešenia krízy. Zo súboja s recesiou však ako politik zrejme vyjde víťazne.

Marek Hatlapatka, Head of Resarch firmy Cyrrus, si myslí, že Obama nebude schopný dokončiť väčšinu svojich predvolebných sľubov. „V rukách má však silný tromf a to súčasnú krízu. Na ňu sa môže odvolávať pri zdôvodňovaní, prečo nesplnil to, či ono. Na rozdiel od niektorých iných komentátorov si myslím, že si nemohol pre svoje prezidentovanie vybrať vhodnejší okamih. Americká ekonomika i kapitálové trhy sa časom opäť zdvihnú a zásluhy na tom môžu byť minimálne širokou verejnosťou prispôsobované práve Obamovi. Situácia mi do určitej miery pripomína „New deal“ prezidenta Roosevelta. Aj tento prezident bol považovaný za strojcu ekonomického oživenia v 30-tych rokoch aj keď príspevok jeho aktívnej politiky je prinajmenšom sporný.“

Maklér spoločnosti FIO Daniel Marván má podobný názor: „Prezident má svoj osud v tomto ohľadu len čiastočne vo svojich rukách, do hry vstupuje clá rada neznámych. Na druhú stranu v jeho prospech hrá pravdepodobné zlepšie hospodárskej situácie v druhej polovici jeho mandátu. Je nepravdepodobné, že až budú Američania opäť voliť, bude situácia ešte horšia ako dnes.“