Ďakujeme našim partnerom:
 |
 |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |
Európa si nevie dať rady s riešením svojej dlhovej krízy. Lídri eurozóny zmenili riešiteľné ekonomické problémy Grécka na politickú hádanku, ktorá ohrozuje spoločnú menu. Predčasné trvanie na odpisoch dlhu súkromných veriteľov sa postaralo o rozšírenie nákazy. Masívne odpisy sú síce potrebné, ale zatiaľ ešte nikto nevie, čo si máme predstaviť pod toľko skloňovaným výrazom „udržateľný dlh" a tiež nepoznáme „reálne" HDP Grécka.
V Južnej Amerike bolo odpustenie dlhu schválené, až keď bolo jasné, že s fiškálnymi úpravami a štrukturálnymi reformami to hriešnici myslia vážne. V prípade Grécka tomu tak nie je. I keď trojročné nalievanie likvidity Európskou centrálnou bankou a neustále záchranné balíky pre Grékov poskytujú priestor na dýchanie a čas na komplexnejšie riešenie, Grécko ostane zdrojom nestability. Krajina je v hlbokej recesii: jej HDP sa prudko znižuje a nezamestnanosť rastie tri roky v rade. Viac úsporných opatrení iba zvýši ekonomické a sociálne napätie v krajine.
V podmienkach takéhoto neradostného výhľadu mnohí navrhujú, že by bolo pre Grécko lepšie, keby eurozónu opustilo. Poukazujú pritom na Argentínu, ktorá svoje menové zovretie voči doláru opustila v roku 2002 a myslia si, že Gréci by znovu zavedením vlastnej meny získali mnohé výhody. Je pravda, že po následnej devalvácii argentínskeho pesa a po bolestivom (ale krátkom) prechodnom období sa Argentína tešila rapídnemu šesť ročnému rastu. Avšak skúsenosť tejto latinskej krajiny bola výnimočná. Atraktívne exportné ceny mali za následok udržateľné obchodné prebytky a obozretná rozpočtová politika zas zaručila vnútornú rovnováhu. Na druhej strane, Grécko sa nemôže spoliehať na priaznivé externé podmienky a už sa nachádza v hlbokej recesii, ktorá má korene práve v rozpočtovej nezodpovednosti.
| Prečítajte si |
|---|
V skutočnosti, Argentína ani nemala inú možnosť ako sa zbaviť svojho menového fixu, keďže nebola súčasťou žiadnych medzinárodných dohôd, respektíve inštitucionálnych záchranných sietí. Na rozdiel od Argentíny, Grécko je súčasťou formálnych multilaterálnych dohôd, ktoré mu môžu zaručiť finančnú pomoc potrebnú na zmiernenie nevyhnutných zmien. Možno, že práve analýza nákladov spojených s vývojom v Argentíne umocňuje fakt, aby Grécko ostalo v eurozóne.
O akých nákladoch to hovoríme? Po prvé, run na banky. Akonáhle bola devalvácia považovaná za možnú, Argentína bola svedkom pretrvávajúceho výberu vkladov. Ten trval viac ako jeden rok a krajinu stál dve tretiny jej zahraničných devízových rezerv. Aby sa predišlo úplnému zlyhaniu finančného sektora, jedinou možnosťou bolo obmedziť výšku výberov. V tomto ohľade zažila Argentína naozaj strašnú skúsenosť. Keď bol výber hotovosti výrazne obmedzený, produkcia krajiny sa prepadla z dôvodu zníženej úverovej schopnosti bánk a nedostatku likvidity. Tento vývoj viedol k nepokojom, chaosu a napokon aj k pádu vlády. Očakávania odchodu Grécka z eurozóny by tiež spôsobili celkový bankový run, ale z dôvodu prepojenia európskeho finančného systému, ten by mal omnoho deštrukčnejšie následky.
Opustenie eura by si vyžadovalo znovu ocenenie bankových aktív a pasív a prakticky všetkých kontraktov, cien a miezd v novej resp. staronovej mene. V Argentíne, kde boli doláre bežne používané ako jednotka zúčtovania, mala táto redenominácia formu „pesifikácie". Celý proces mal veľmi veľké následky, čo sa týka redistribúcie bohatstva. Ak by Grécko prestalo používať euro, „drachmatizácia" pôžičiek a vkladov – a menových pohybov, ktorá by nasledovala – by zvýhodnila dlžníkov bánk a naopak, poškodila by vkladateľov, čo by viedlo k ďalším sociálnym nepokojom.
Pohľad do Argentíny tiež ukazuje, že opustenie dlhodobého menového fixingu vedie k zániku veľkých súkromných inštitúcií s prístupom na medzinárodné finančné trhy, pretože záväzky v cudzej mene nemôžu byť precenené na novú menu. Argentínske firmy venovali niekoľko rokov vyjednávaniu so svojimi zahraničnými veriteľmi a mnohým neostávalo nič iné iba zbankrotovať. Pozícia gréckych spoločností môže byť v tomto ohľade ešte horšia. Veľa obchodných zmlúv mohlo byť v Argentíne vedených v pesách, keďže lokálna mena nebola zrušená. Ale Gréci by sa museli vyrovnať s úplne novými dohodami, keďže každý kontrakt by musel byť znova denominovaný v drachme. Nasledovalo by more bankrotov.
Menová situácia v Argentíne bola katastrofálna a viedla k veľkému množstvu porušovania zmlúv a nedodržaniu uzavretých kontraktov, čo negatívne poznačilo investičné prostredie celej krajiny. Avšak opätovné zavedenie meny by bolo ešte náročnejšie. Argentína nikdy neprestala používať peso, na rozdiel od Grécka a jeho drachmy. Budovanie dôvery v drachmu uprostred krízy by bolo nesmierne náročnou úlohou a presvedčenie potenciálnych investorov, aby sa pustili do projektov denominovaných v novej mene by bolo takmer nesplniteľnou úlohou.
Myšlienka odchodu Grécka z eurozóny sa môže javiť ako logická, ale jej zástancovia podceňujú devastujúce následky takéhoto kroku. Skúsenosť Argentíny by mala byť skôr výstrahou pred odchodom a nie jeho katalyzátorom. Avšak predsa len, reálny problém stále existuje: ako získa Grécko konkurencieschopnosť? Bez devalvácie meny je to zložité. Všetky úspešné zmeny v Latinskej Amerike zahŕňali obrovskú devalváciu a okamžité zníženie reálnych miezd, respektíve jednotkové zníženie nákladov na prácu. Za normálnych okolností je devalvácia meny viac prijateľná ako zníženie nominálnych miezd, s cieľom zníženia miezd reálnych. Keď však devalvácia vyžaduje opustenie menovej únie, súvisiaci finančný kolaps musí byť nepochybne braný do úvahy.
Vystúpenie Grécka z eurozóny teda nemusí byť všeliek, práve naopak. Musíme sa však zmieriť s tým, že proces prispôsobovania sa a potrebných reforiem sa bude uskutočňovať veľmi dlhú dobu (desať a viac rokov). Väčšia konkurencieschopnosť bude následkom týchto zmien a štrukturálnych reforiem, a nie nevyhnutným predpokladom schvaľovania ďalších úverov. Pri tomto pláne je potrebné počítať s tým, že trhy ostanú pre Grécko s najväčšou pravdepodobnosťou aj naďalej zatvorené. Veľký dôraz musí byť tiež kladený na zmenu fungovania verejného sektora a zníženie nominálnych miezd v súkromnom sektore. Grécko je na dlhej a náročnej ceste, ktorá však bude menej traumatická v eurozóne ako mimo nej.
Autor je analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Spracované na základe rozhovorov bývalých prezidentov centrálnych bánk Argentíny Maria Blejera a Mexika Guillerma Ortiza pre The Economist. Ilustračné foto: sxc.hu.
Vzdá sa niektorá z krajín eurozóny eura?
Jedna zo žiarivých ekonomík medzi rozvíjajúcimi sa trhmi – Turecko práve zažíva búrlivé politické dianie. Pôvodne pokojná demonštrácia environmentalistov proti vybudovaniu nákupného strediska v Parku Gezi v centre Istanbulu sa po použití slzného plynu a vodného dela zmenila na protest nečakaných rozmerov. Navyše prístup premiéra R. Erdogana k celej veci mal za následok zvýšenie počtu demonštrantov. Premiér ich označil ako „okrajové skupiny“, alebo "zopár extrémistov“. Podobné akcie sa rozšírili do viac ako 40 miest v rámci celého Turecka a hlavnou hnacou silou protestov je dopyt ľudí po väčšej slobode a uznávaní občianskych práv. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Trhy si zrejme nič neželajú viac ako to, aby uvoľnená peňažná politika trvala čo najdlhšie. V dôsledku zlých hospodárskych údajov z USA sa očakávajú injekcie vo forme likvidity od americkej centrálnej banky, čo náhle spôsobilo malú kurzovú „rallye". Z obáv na akciových trhoch v minulosti spravidla profitovali zlato a iné suroviny. V posledných týždňoch však cena zlata napriek opätovnej nervozite na burzách výrazne klesla. Inflačné riziká podmienené politikou FEDu, ktoré sú tým vyššie, čím viac centrálne banky odsúvajú svoju únikovú stratégiu, zatiaľ očividne nechávajú väčšinu investorov chladnými. Prečo by sa investori nemali spoliehať len na zlato? Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Zdá sa, že Európska únia začína mať zľutovanie. Nekonečná vlna úsporných opatrení mala za následok len to, že nás zahnala do kúta. Napríklad juhoeurópske ulice sa zaplavili protestujúcimi, čo zrejme bude aj naďalej pokračovať. Čo je však horšie, zúfalí Európania začali po svojich vládach požadovať, aby sa vzdali eura alebo dokonca vystúpili z Európskej únie. Tieto myšlienky začali najprv šíriť populisti, ktorých postihla protinemecká horúčka. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sme v právnickej epoche – každý každého žaluje. To je dôvod, prečo sa treba chrániť. Ideálne podpisom, že protistrana so všetkými požiadavkami súhlasí a upozorneniam rozumie. Je pritom jedno, či ide o mobilného operátora, zdravotnícke zariadenie alebo kúpu nábytku. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Podlá, neférová a úplne kontraproduktívna. To sú slová, ktoré mi prichádzajú na myseľ, keď premýšľam o ďalšom geniálnom pláne eurozóny. O dani z finančných transakcií (FTT). Nedávno som sa zúčastnil relácie FXDebate na Bloombergu. Povedal som tam, že by sme sa mali pripraviť na znárodnenie významnej časti nášho bohatstva prostredníctvom zlodejských skonfiškovaní daní v štýle cyperského záchranného balíčka. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Očakávaný koniec nákupu dlhopisov zo strany Federálneho rezervného fondu (Fed) nemusí investorom robiť vrásky na čele. Riadený návrat americkej peňažnej politiky do normálu nie je zlou správou pre burzy a dlhopisové trhy, myslí si David Buckle, riaditeľ kvantitatívnej analýzy v spoločnosti Fidelity Worldwide Investment. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Slovensko prvýkrát v histórii predalo dlhopisy v Japonsku spolu za 29,8 mld. jenov. Väčšina dlhopisov v sume 25,8 mld. JPY je so splatnosťou tri roky a zvyšných 4,2 mld. JPY majú splatnosť 5 rokov. Kratšia splatnosť mala kupón na úrovni 0,72 % p.a. a dlhšia splatnosť 0,99 % p.a. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Minulý týždeň sa trhy niesli na rozbúrených vlnách. Obchodovaniu naďalej dominovali obavy z utesňovania menovej politiky pred tohto týždňovým kľúčovým zasadaním americkej centrálnej banky FED. Možnosť znížených stimulov sa prejavuje na volatilných klesajúcich dlhopisových trhoch, kde rast úročenia podľa viacerých investorov môže ohroziť ekonomickú expanziu. Riziká zmeny podpory centrálnymi bankami sa najviac prejavili na rozvíjajúcich sa trhoch (index MSCI Emerging Markets sa prepadol 2,75%). Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Investície vo výške 3,3 mld. eur do protipovodňových opatrení a včasné prípravné práce pomohli Erste Group významne znížiť finančné straty. Povodne budú mať zanedbateľný krátkodobý dopad na HDP v dôsledku výpadku produkcie – v strednej a východnej Európe nebol povodňami zasiahnutý žiadny významný výrobný podnik. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0V eurozóne by prvé júnové kolo prieskumov dôvery mohlo potvrdiť jej zlepšenie, ktoré sme pozorovali počas predošlých dvoch mesiacov. Pridať by sa zrejme mal aj index ZEW, ktorý bol naopak predošlé obdobie skôr slabším. ZEW index hodnotiaci súčasnú situáciu by mohol vzrásť opäť nad úroveň dlhodobého priemeru, hoci stále pravdepodobne neprekoná úroveň z marca toho roku. Predbežný odhad kompozitného PMI indexu by mohol vzrásť na 48,3 bodu z predošlých 47,7. Rast by pritom mal ťahať tak sektor služieb (ostatná hodnota: 47,2, odhad:47,5) ako aj sektor priemyselnej výroby (ostatná hodnota: 48,6, odhad:48,3). Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Jedna zo žiarivých ekonomík medzi rozvíjajúcimi sa trhmi – Turecko práve zažíva búrlivé politické dianie. Pôvodne pokojná demonštrácia environmentalistov proti vybudovaniu nákupného strediska v Parku Gezi v centre Istanbulu sa po použití slzného plynu a vodného dela zmenila na protest nečakaných rozmerov. Navyše prístup premiéra R. Erdogana k celej veci mal za následok zvýšenie počtu demonštrantov. Premiér ich označil ako „okrajové skupiny“, alebo "zopár extrémistov“. Podobné akcie sa rozšírili do viac ako 40 miest v rámci celého Turecka a hlavnou hnacou silou protestov je dopyt ľudí po väčšej slobode a uznávaní občianskych práv. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Trhy si zrejme nič neželajú viac ako to, aby uvoľnená peňažná politika trvala čo najdlhšie. V dôsledku zlých hospodárskych údajov z USA sa očakávajú injekcie vo forme likvidity od americkej centrálnej banky, čo náhle spôsobilo malú kurzovú „rallye". Z obáv na akciových trhoch v minulosti spravidla profitovali zlato a iné suroviny. V posledných týždňoch však cena zlata napriek opätovnej nervozite na burzách výrazne klesla. Inflačné riziká podmienené politikou FEDu, ktoré sú tým vyššie, čím viac centrálne banky odsúvajú svoju únikovú stratégiu, zatiaľ očividne nechávajú väčšinu investorov chladnými. Prečo by sa investori nemali spoliehať len na zlato? Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sme v právnickej epoche – každý každého žaluje. To je dôvod, prečo sa treba chrániť. Ideálne podpisom, že protistrana so všetkými požiadavkami súhlasí a upozorneniam rozumie. Je pritom jedno, či ide o mobilného operátora, zdravotnícke zariadenie alebo kúpu nábytku. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Zdá sa, že Európska únia začína mať zľutovanie. Nekonečná vlna úsporných opatrení mala za následok len to, že nás zahnala do kúta. Napríklad juhoeurópske ulice sa zaplavili protestujúcimi, čo zrejme bude aj naďalej pokračovať. Čo je však horšie, zúfalí Európania začali po svojich vládach požadovať, aby sa vzdali eura alebo dokonca vystúpili z Európskej únie. Tieto myšlienky začali najprv šíriť populisti, ktorých postihla protinemecká horúčka. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS
