Odpoveď na milionársku daň? Daňové raje

Medzi Slovákmi rastie záujem o daňové raje. Podľa agentúry ČEKIA naznačujú čísla zo začiatku roka najsilnejší odliv podnikateľov do daňových rajov za posledné tri roky. Hlavným dôvodom pritom nie je daňová optimalizácia, ale bezpečnosť majetku a ochrana súkromia. Zmena sídla sa z daňového hľadiska oplatí spoločnostiam so ziskom pred zdanením na úrovni 100 tisíc eur. O sťahovanie však prejavujú záujem aj oveľa menšie spoločnosti.

V ojedinelých prípadoch sa objavia podnikatelia, ktorým sa založiť spoločnosť v daňovom raji neoplatí, ich pohnútky sú síce iracionálne, ale silné. Najčastejšie je to strata dôvery v politikov a snaha: „neplatiť tomuto štátu už ani euro, nech to stojí, čo to stojí.“ Takýto protisystémový postoj však naráža na ekonomickú realitu. Keď si podnikateľ vyráta, že za firmu v daňovom raji zaplatí viac ako na daniach u nás, svoje rozhodnutie zmení.

Prečo firmy odchádzajú?

Partner advokátskej kancelárie Glatzová & Co. Martin Dančišin pripomína, že nižšie dane nie sú hlavným motívom odchodu. Prvoradým dôvodom pre založenie medzinárodných holdingov bola pre slovenských podnikateľov za prvý štvrťrok tohto roku právna ochrana majetku: „Využitie Cypru alebo napríklad Holandska prináša značnú výhodu v podobe zmlúv o ochrane investícií. Tieto zmluvy sú výhodné najmä pre veľké firmy podnikajúce v štáte regulovaných alebo ovplyvňovaných odvetviach. V prípade, že sa štát rozhodne zmeniť zákonné pravidlá, môže sa firma domáhať náhrady svojich strát spôsobených zásahom štátu v medzinárodnej arbitráži. Čisto slovenská firma takúto možnosť nemá.“

Dôležitú úlohu horáva aj anonymita vlastníctva, dopĺňa obchodný riaditeľ spoločnosti Akont Trust Company Michal Friedberger:  „Na Slovensku a v Českej republike je anonymita vlastníctva spájaná s rôznymi nekalými praktikami. Pre mnoho podnikateľov sa však jedná o štandardný nástroj ochrany súkromia. Na Slovensku je zdieľané veľké množstvo informácií o fyzickej osobe a niet divu, že podnikatelia cítia potrebu sa chrániť. Informácie o fyzickej osobe sú využiteľné nie len v konkurenčnom boji, ale v krajnom prípade môže prísť aj k vydieraniu majetného podnikateľa. Prinajmenšom v Českej republike sa tieto prípade reálne stali.“

„V porovnaní s Veľkou Britániou, Holandskom alebo Cyprom poskytuje Slovensko o podnikateľoch každému záujemcovi online a úplne zadarmo veľké množstvo informácií. Podnikateľom navyše vadí zverejňovanie adresy bydliska, zverejňovanie výšky podielu vo firme a povinnosť zverejňovať účtovné uzávierky. Je na štáte, akým spôsobom nastaví hranicu medzi právom verejnosti či obchodných partnerov na informácie a právom na súkromie podnikateľa. Pokiaľ sa rovnováha vychýli príliš na stranu verejnosti, podnikatelia si zaisťujú súkromie tým, že svoje firmy ovládajú z inej krajiny,“ upozorňuje Martin Dančišin. Za ideálny príklad uvádza  Holandsko alebo Veľkú Britániu. „V týchto krajinách si obchodní partneri môžu overiť komu firma skutočne patrí, ale susedia, ktorí si chcú preveriť podnikateľove majetkové pomery cez internetový prehliadač a majú na to pár minút času neprídu na svoje.“

Presťahovanie firmy využívajú podnikatelia aj zo strachu o to, čo bude s ich majetkom po ich smrti: “Holdingová štruktúra môže byť nastavená tak, že majetok v rámci štruktúry bude na rodine podnikateľa úplne nezávislý a nebude podliehať dedičským konaniam na Slovensku a nebude tak ohrozený prípadnými spormi medzi rodinnými príslušníkmi. Umiestnenie sídla v zahraničnom holdingu umožňuje podnikateľovi chrániť svoje u zahraničných súdov,“ dodáva M. Dančišin.

TIP redakcie
Prechod zo živnosti na SROčku: Aký je postup a čo zvážiť pred rozhodnutím? Ako Jožko Mrkvička (ne) zaplatí milionársku daň Pridajte sa k priaznivcov daňovej optimalizácie na FACEBOOKu prostredníctvom stránky Nízke dane – dobré dane.

Koľko slovenských firiem pôsobí v daňových rajoch?

Podľa štatistík Českej kapitálovej informačnej agentúry (ČEKIA) je z krajín považovaných za daňový raj kontrolovaných 1,58% slovenských spoločností. „Pokiaľ by slovenskí podnikatelia zachovali tempo zapájania svojich firiem do medzinárodných holdingov po celý rok, šlo by o najväčší odliv za posledné tri roky. Celkový počet firiem s majiteľom z daňového raja by na konci roku 2012 presiahol 3 300, čo znamená medziročný prírastok o 10,3%,“ hovorí Alena Seoud, riaditeľka agentúry ČEKIA.

Spomedzi 77 slovenských spoločností, ktoré v prvom kvartáli 2012 presťahovali svoje sídla do daňových rajov, bol najväčší záujem o Seychely (41 firiem), USA (16 firiem) a tretia najobľúbenejšia destinácia bol Cyprus (14 firiem).

Podiel domácich firiem s vlastníkom z daňového raja

	1Q 2012	2011	2010	2009	2008
ČR	3,29%	3,28%	3,36%	3,45%	2,87%
SR	1,58%	1,57%	1,56%	1,55%	1,3%

Vyšší podiel českých spoločností v porovnaní so slovenskými sa dá vysvetliť aj prístupom štátu k podnikateľským subjektom a napríklad nižšou (rovnou) daňou na Slovensku, ktorá však podľa nového ministra financií  Petra Kažimíra umrela v noci z 10. na 11. marca. Práve tento fakt môže zvýšiť počet spoločností, ktoré budú hľadať lepšie podmienky v iných krajinách. Potvrdzuje to aj zvýšený počet firiem na začiatku roka, teda z obdobia, keď sa v súvislosti s ekonomickým vývojom a potrebou stiahnuť deficit verejných financií pod 3% čoraz intenzívnejšie hovorilo o úsporných opatreniach. 

Využívanie medzinárodných holdingov v podnikaní je dlhodobým trendom aj podľa Aleny Seoud z agentúry ČEKIA. „Od roku 2006, kedy vývoj odlivu firiem do daňových rajov detailne sledujeme, nikdy nedošlo k tomu, že by medzinárodných holdingov ubudlo. Ich počet každoročne narastá a nevidíme žiadny dôvod, ktorý by tento trend zastavil.“

Slovenské firmy s vlastníkom z daňového raja

	1Q 2012	2011	2010	2009	2008
Bahamy	4	4	5	5	4
Belize	80	75	51	33	26
Bermudské ostrovy	0	0	0	1	1
Britské Panenské ostrovy	78	81	78	72	60
Gibraltár	17	17	23	16	9
Jersey (Veľká Británia)	9	9	11	10	4
Kajmanské ostrovy	2	3	2	2	2
Cyprus	614	600	535	413	319
Lichtenštajnsko	16	18	15	13	4
Luxembursko	348	344	318	291	227
Monako	17	16	11	12	13
Holandské Antily	2	2	2	2	2
Holandsko	1 052	1 052	1 050	975	750
Panama	40	38	25	32	29
Seychelské ostrovy	106	65	18	7	2
USA	687	671	601	559	470
Celkom	3 072	2 995	2 745	2 443	1 922

Zdroj: databáza a výpočty ČEKIA k 31.3. 2012

Ktorý daňový raj si vybrať?

Poteciálny klient dostáva na výber z viacerých krajín. Pri rozhodovaní zohráva dôležitú úlohu aj subjektívne vnímanie. Napríklad rastúcej obľube Seychelských ostrovov určite pomohol  medializovaný prípad Radovana Krejčířa, ktorý sa v exotickej krajine cíti bezpečne aj pred českými úradmi.  

„Cyprus si podnikatelia volia najmä vďaka miernejšiemu zdaňovaniu. Na Cypre sa dá založiť rovnako výhodný holding ako v Holandsku alebo Luxembursku, ale s omnoho nižšími nákladmi. Cyperské firmy neplatia žiadne dane z obchodu s cennými papiermi, pri vyplácaní dividend alebo z predaja obchodných podielov. Daň z príjmov  právnických osôb je na úrovni 10% (SR 19%). Zapojením Cyperskej spoločnosti do firemnej štruktúry sa dajú podľa typu podnikania  dosiahnuť daňové úspory 9 až19 percent. Využitie Cypru v rámci daňového plánovania sa vyplatí od zisku 100 000 eur ročne pred zdanením,“ vraví Michal Friedberger, obchodný riaditeľ spoločnosti Akont Trust Company. „Obľuba Seychel a do značnej miery aj USA je daná možnosťou utajiť konečného vlastníka spoločnosti. Tieto krajiny však v praxi neprinášajú daňové zvýhodnenia“.

Onshore a offshore daňové raje

Onshore daňový raj – podľa presného názvoslovia nejde o daňový raj, ale o tzv. krajiny daňových stimulov. Krajina ponúkajúca tieto daňové výhody je veľakrát súčasťou EU. Onshore destináciu volia podnikatelia, ktorí sa chcú vyhnúť vysokým daniam alebo sa chcú  riadiť zákonmi inej krajiny. Hlavne v západnej Európe sú zákony pre podnikateľa jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie vymáhateľné. Onshore spoločnosti nie sú podozrivé obchodným partnerom alebo finančným úradom. Onshore spoločnosti majú tieto základné charakteristiky: Sú založené podľa miestnych zákonov a môžu obchodovať s akýmikoľvek subjektmi z rôznych krajov Sú povinní platiť dane z príjmov právnických osôb v mieste svojej rezidencie Musia viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania a spravidla tiež podliehajú auditu. Typickí zástupcovia onshore krajín sú: Holandsko, Luxembursko, Lichtenštajnsko, Cyprus, Malta, Švédsko, USA alebo Veľká Británia. Offshore daňový raj – ide o destinácie, ktoré majú k podnikateľskému prostrediu mimoriadne benevolentný vzťah. Dane sa blížia k nule, minimálne sú taktiež požiadavky na zápis do obchodného registra alebo pri určovaní identity vlastníka spoločnosti. V slovenských podmienkach sa tieto spoločnosti zakladajú z dôvodu skrytia skutočného vlastníka. EU a USA sa snaží proti daňovým rajom bojovať, ale výsledky sa blížia k nule. Daňou za sídlo spoločnosti v offshore destináciách je zvýšená podozrievavosť obchodných partnerov aj finančných úradov. Offshore spoločnosti majú tieto základné charakteristiky: Sú založené podľa miestnych zákonov, avšak nevyvíjajú (nesmú vyvíjať) podnikateľské aktivity na území rezidenčného štátu Výnosy z obchodných aktivít danej spoločnosti nie sú v tejto krajine zdanené Dane sa platia formou ročného poplatku „za existenciu“ Spravidla nemusí predkladať žiadne účtovníctvo ani podávať daňové priznanie. Typickí zástupcovia onshore krajín sú: Antigua, Bahamy, Belize, Bermudské ostrovy, Britské Pan. Ostrovy, Jersey, Gibraltar, Holandské Antily, Panama, Seychelská republika Zdroj: Akont Trust Company.

Ako vytiahnuť peniaze z daňového raja?

Daňová optimalizácia je dlhodobou záležitosťou. Prvým krokom je dostať peniaze do daňového raja, ďalším vrátiť ich späť na Slovensko. Podľa Martina Dančišina z advokátskej kancelárie Glatzová & Co. je jednou z možností korporátny dlhopisový program, keď si slovenské spoločnosti peniaze požičajú. Ďalšou možnosťou je nadácia, ktorá peniaze vypláca a to už podlieha určitému zdaneniu podľa toho, na čo sú peniaze určené.

Ako zabrániť únikom do daňových rajov?

Podľa Michala Friedbergera neexistuje žiadny nástroj, ktorý by dokázal podnikateľom optimalizáciu daní zabrániť. „Holandsko aj Cyprus, teda najobľúbenejšie krajiny pre daňové plánovanie sú členmi EU. Z tohto dôvodu nie je možné transakcie s týmito krajinami akokoľvek komplikovať alebo dodatočne zdaňovať. Jedinou cestou ako podnikateľom v presune do zahraničia zabrániť je mať čo najnižšie a najjednoduchšie dane. Potom nemajú dôvod hľadať krajiny, kde by svoje dane optimalizovali.“ 

Martin Dančišin dodáva, že kľúčovú rolu hrajú  aj stabilný právny systém, rýchle a predvídateľné rozhodovania úradov a súdov. „V dnešnej dobe už podnikatelia nehľadajú cesty ako sa čo najagresívnejšie vyhnúť daňovej povinnosti. Bohatí vlastníci firiem chcú predovšetkým svoj majetok zachovať. Kľúčová je pre nich stabilita právneho systému. Požadujú istotu, že akokoľvek prevedená operácia nebude za niekoľko rokov spochybnená. V tomto smere má Slovensko a Česká republika čo doháňať.“