Odvodová reforma: Aké sú dopady jednotlivých návrhov?

Platenie daní a odvodov jednej inštitúcii na jednom tlačive, zavedenie superhrubej mzdy a zvyšovanie daňovej a odvodovej záťaže pre živnostníkov a dohodárov. Odvodová reforma z dielne Ministerstva financií vstúpila v upravenom znení do pripomienkového konania. Živnostníci spolu zamestnávateľmi reagovali tento týždeň vlastným alternatívnym návrhom. Prinášame prehľad oboch.

Každý, kto dnes zamestnáva zamestnancov, je sám zamestnancom, či je SZČO, musí zvládať množstvo výrazne odlišných interakcií medzi ním a štátom. Dane z príjmov a poistné odvody sa dnes platia spolu šiestim inštitúciám, v rozdielnych termínoch, za rozdielnych podmienok, vykazujú sa rozdielnymi tlačivami podávaných v rôznej periodicite a rôznych termínoch. Dodržiavanie podmienok celého systému stojí čas i peniaze, chyba je trestaná sankciou.

Zjednodušenie celého systému platieb štátu pre fyzické osoby je jedným z dvoch základných cieľov vládnej reformy. Základným pilierom je jednotný vymeriavací základ pre všetky platby a rovnako aj pre všetky skupiny, ktoré poberajú príjmy. Inými slovami, základ pre výpočet dane z príjmov, zdravotného odvodu a sociálneho odvodu bude rovný a zhodný pre všetky skupiny. Z tohto základu sa budú platiť len dve sadzby odvodov – jeden zdravotný odvod vo výške 9% a jeden sociálny odvod vo výške 19%. Jednotná sadzba dane z príjmov – rovná daň – má ostať v pôvodnej výške 19%.

Všetky spomenuté platby sa budú platiť jednej inštitúcii na základe jednotného daňovo-odvodového ročného zúčtovania – teda jedným tlačivom podávaným v jednom termíne. Prvé takéto zúčtovanie sa podá už za rok 2012 začiatkom roka 2013 a to elektronicky.

Druhým cieľom reformy je zrovnoprávnenie systému pre všetky skupiny a odstránenie deformácií, ktoré umožňujú niektorým skupinám platiť nižšie dane a odvody z rovnakého príjmu v porovnaní s ostatnými. Konkrétne ide o SZČO, ktorí v súčasnosti znižujú základ dane o paušálne fiktívne výdavky vo výške 40% a ich vymeriavací základ pre odvody je len podielom základu pre daň. Vládny materiál argumentuje najmä „zvýšeným presunom osôb z radov zamestnancov do radov SZČO (a tiež medzi dohodárov)“ v posledných rokoch.

Prečítajte si:

MF zverejnilo návrh daňovej a odvodovej reformy na verejnú diskusiu Živnostníci a zamestnávatelia chcú pre SZČO 29% zaťaženie namiesto 41% Daňová optimalizácia verzus dokladovanie príjmu pre banku: Aké sú možnosti? Daňová optimalizácia: Prerušenie odpisovania odloží platenie dane z príjmov o niekoľko rokov Daňová optimalizácia: Firemný majetok a jeho odpisy môžu ovplyvniť dane Daňová optimalizácia: Verejná obchodná spoločnosť i komanditná spoločnosť Daňová optimalizácia: Daňovú stratu je možné odpočítať od zisku v lepších rokoch Daňová optimalizácia v roku 2010

Zamestnanci: Superhrubá mzda a znižovanie sadzieb

Súčasná hrubá mzda v súčasnej podobe od januára 2012 prestáva existovať a nahrádza ju superhrubá mzda. Zmení sa len štruktúra – superhrubá mzda bude tvorená súčtom dnešnej hrubej mzdy a odvodov, ktoré dnes platí zamestnávateľ zo svojho za zamestnanca vo výške cca 35%. Náklady zamestnávateľa ani celková čistá mzda dnešných zamestnancom sa novoročným prepočtom nezmenia. Zmenou bude len to, že odvody v celkovej výške 27% (9% zdravotný odvod + 19% sociálny odvod) bude z celkovej superhrubej mzdy platiť zamestnanec. Jedinou, prechodnou výnimkou je úrazové poistenie, ktoré bude v prvých rokoch reformy platiť naďalej do fondu Sociálnej poisťovne zamestnávateľ, pričom na neskoršie obdobia sa plánuje prechod ku komerčnému úrazovému poisteniu a následné zníženie cien v dôsledku konkurencie.

Zamestnancov čaká pozitívny bonus. Vláda si dáva záväzok znižovať odvody zamestnancov o 1 percentuálny bod ročne. Tento cieľ však bude plniť v závislosti od vývoja verejných financií a to dokopy maximálne o 4 percentuálne body.

SZČO: Obmedzenie paušálnych výdavkov, zvýšenie základu dane, no nižší sociálny odvod

Najkritizovanejším „úderom“ pre SZČO je de facto zrušenie paušálnych výdavkov uplatňovaných percentom z príjmu, ktoré v súčasnosti nahrádzajú skutočné preukázateľné výdavky a živnostníci nemusia viesť evidenciu skutočných výdavkov. Po tohtoročnom znížení paušálnych výdavkov z výšky 60% na 40% pre remeselníkov prichádza horné obmedzenie paušálu absolútnou čiastkou a to 200 EUR mesačne – teda 2400 EUR ročne. SZČO, ktorí si chcú základ dane znížiť o výdavky vyššie než týchto 200 EUR, budú môcť použiť len tie skutočné a to za cenu vedenia účtovníctva či daňovej evidencie. Týmto krokom chce vláda postihnúť proforma živnostníkov, ktorí nemajú žiadne reálne náklady a živnosť je pre nich len únikom z vysokého zaťaženia pri zamestnaneckom pomere.

Kompenzáciou za zvýšenie daní a základu pre daň a odvody je nižšia sadzba sociálneho odvodu – namiesto 19% budú SZČO platiť 13%, pretože im ani v súčasnosti ani po reforme nevzniká nárok na úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti či dávky z garančného poistenia. Zdravotný odvod bude rovnaký ako pri všetkých ostatných osobách – 9% (ZŤP 4,5%). Vymeriavací základ bude samozrejme rovný základu dane z príjmov – teda nekrátený žiadnym koeficientom. Celkové zaťaženie zvýši po novom ešte jeden rozmer: SZČO si v porovnaní s dneškom do reálnych nákladov nebudú môcť zahrnúť zaplatené odvody.

SZČO čaká jedna zmena navyše. V súčasnosti sú povinní platiť sociálne poistenie, ak ich celoročný príjem prekročí hranicu cca 3 949 EUR (suma platná pre r. 2010) a od júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa tak stalo. Ak príjem v ďalšom roku pod túto (resp. valorizovanú) hranicu klesne, povinnosť platiť sociálne poistenie zaniká. Od budúceho roka budú SZČO platiť preddavky na sociálne poistenie už od mesiaca, v ktorom príjem túto hranicu presiahol. A to v prípade, ak jeho príjem prekročí túto hranicu v ktoromkoľvek dni roka od začiatku podnikania. To znamená, že pri priemernom mesačnom príjme tisíc eur, vznikne hranica vo štvrtom mesiaci – apríli. Po zúčtovaní ukončeného roka sa 30.6 určí skutočný vymeriavací základ pre odvody na základe skutočných príjmov a poistné sa bude platiť v skutočnej výške. Ak v niektorom nasledujúcich rokov sa pri ročnom zúčtovaní celoročný príjem neprekročí stanovenú hranicu, zaplatené preddavky si bude môcť žiadať späť – rovnako ako je to dnes pri dani z príjmov či zdravotnom poistení.

Dohody: Odpočítateľná položka pre ľudí bez iných príjmov

Príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú dnes okrem dane z príjmov zaťažené nulovými odvodmi na strane dohodára a len symbolickými (1,05 %) odvodmi na strane zamestnávateľa. Dohody sú preto podozrievané s odvodovej optimalizácie. S cieľom rozlíšiť špekulantov od skutočných brigádnikov a ľudí s nižšími príjmami sa dohody rozdelia do dvoch skupín. Osoby, ktoré nemajú iné príjmy, nebudú do výšky príjmu z dohody 190 EUR platiť odvody žiadne. Zabezpečiť to má odvodová odpočítateľná položka vo výške 190 EUR mesačne na každú osobu s príjmom z dohôd. Táto sa však bude znižovať o príjem z iných činností, ktoré daná osoba má (SZČO, zamestnanie). Teda druhá skupina s inými príjmami presahujúcimi 190 EUR mesačne bude platiť z príjmov z dohody odvody v plnej výške – 9%-ný zdravotný odvod a výnimočný 10%-ný sociálny odvod.

Podiely na zisku a dividendy budú zaťažené odvodmi

Odvody sa nebudú platiť z tzv. pasívnych príjmov – teda najmä z príjmov k kapitálu či prenájmu. Podiely na zisku, ktoré už dnes podliehajú zdravotným odvodom, reforma plánuje zaťažiť 9%-ným zdravotným odvodom a zvýhodneným 13%-ným sociálnym odvodom. Aj v rámci týchto príjmov však bude rešpektované maximálne poistné – teda každá fyzická osoba zaplatí len poistné v maximálnej výške zo súčtu svojich príjmov, bez toho, aby z niektorého svojho príjmu zaplatila poistné viackrát. Či táto spoločensky ťažko priechodné zaťaženie podieľnikov a akcionárov nastane už od roka 2012 alebo až v neskorších rokoch, z vládneho materiálu zrejmé nie je.  

Nezdaniteľná časť základu dane sa znižuje, ale aj zrovnoprávňuje

Nezdaniteľná časť na daňovníka – teda suma, z ktorej žiadna fyzická osoba neplatí daň z príjmov – sa zo súčasnej výšky 19,2-násobku životného minima zníži na 18-násobok životného minima. Zmena v absolútnej sume bude zhruba z 3641,28 EUR na 3 413,70 EUR ročne, čo mesačne zvyšuje daň z príjmov o 3,60 EUR.

Nezdaniteľnú časť na manželku si bude môcť uplatniť len manžel resp. manželka, ktorých partner sa stará o nezaopatrené dieťa – teda nielen poberatelia materského či rodičovského príspevku.

Milionárska daň sa ruší. V súčasnosti sa nezdaniteľná časť na daňovníka od určitej výšky príjmu progresívne znižuje až je pri základe dane cca 31 490 nulová. Od roku 2012 sa nezdaniteľná časť základu dane vzťahuje na všetkých rovnako.

Vymeriavacie základy pre odvody sa mierne znižujú

Minimálny vymeriavací základ pre odvody SZČO bude vo výške 3,3-násobku životného minima, teda cca 626 EUR a minimálne odvody SZČO budú teda vo výške 137,67 EUR. Oproti stavu v r. 2010 (cca 156 EUR) sa teda minimálny odvody znižujú.

Maximálny vymeriavací základ a jeho niekoľko súčasných úrovní sa rušia. Namiesto neho sa zavádza „maximálne poistné“ v dvoch výškach pre obe odvody – sociálny i zdravotný. V rámci ročného zúčtovania nezaplatí nikto zo súčtu svojich príjmov viac než maximálne poistné. V prípade, ak odvody zaplatené v priebehu roka presiahnu maximálne poistné, preplatok si môže žiadať späť. Maximálne odvody pre obe poistenia spolu sa v porovnaní sú súčasným stavom (1. polrok 2011) mierne znižujú.

Plusy reformy podľa Investujeme.sk

• Jednoznačným prínosom je zjednotenie výberu všetkých platieb fyzických osôb štátu prostredníctvom jednej inštitúcie a jednotného daňovo-odvodového zúčtovania.

• Odvody a dane sa budú počítať zo súčtu príjmov danej fyzickej osoby bez ohľadu na ich zdroj (zamestnanie, SZČO, dividendy, dohody). Ak odvody zaplatené v priebehu  roka presiahnu maximálne poistné presiahne, preplatky sa po ročnom zúčtovaní vrátia.

• Superhrubá mzda má potenciál zvýšiť povedomie zamestnancov o skutočnej cene práce, ktorú musí vynaložiť zamestnávateľ a výške platieb štátu, ktorými ich práca zaťažená.

• Zrušenie milionárskej dane, zavedenej predchádzajúcou vládou – toto však prišlo až po kritike prvých verzií reformy, ktoré túto deformáciu ponechávali v pôvodnom znení.

• Zrušenie zamestnaneckej prémie, ktorá je dnes akýmsi rovnako nesystémovým protipólom milionárskej dane. Podľa súčasne platnej legislatívy ide o zápornú daň, teda kompenzáciu zo strany štátu v rámci ročného zúčtovania dane, určenú zamestnancom s nízkymi príjmami nepresahujúcimi nezdaniteľnú časť základu dane.

• Ľubovoľné odpisovanie – reforma de facto ruší súčasné druhy daňových odpisov. Majetok nadobudnutý v roku 2012 a neskôr budú môcť SZČO odpísať celý už v prvom roku odpisovania pri nákupe alebo iným ľubovoľným spôsobom, aký pre nich bude výhodný. Zvýšia sa teda možnosti legálnej daňovej optimalizácie, založenej však na skutočných výdavkoch podnikateľa.

• Jeden sociálny odvod a zrušenie fondov Sociálnej poisťovne. Niekoľko platieb do rôznych fondov zvyšovali neprehľadnosť systému, pričom fondy dnes nemajú reálne opodstatnenie, keďže rôzne dávky sa platia z jedného rozpočtu Sociálnej poisťovne. Nevýhodou môže byť však to, že po novom nebudú si môcť dobrovoľní platitelia odvodov vybrať jeden fond (napr. dôchodkový) pre dobrovoľné zvýšenie budúcich dávok (napr. dôchodku), ale platiť odvod v celkovej sadzbe.

Mínusy reformy podľa Investujeme.sk

• Vládny materiál označuje SZČO a dohodárov apriori za zneužívateľov systému, neprirodzene významne sa upriamuje na proforma živnostníkov. Podľa MF SR nárast SZČO bez zamestnancov a dohodárov v r. 2004 - 2010 bol zapríčinený presunom zo zamestnaneckým pomeroch so špekulatívnymi príčinami. Pre toto tvrdenie nemá žiadne priame dôkazy a nerozlišuje poctivých podnikateľov a brigádnikov od špekulantov.

• Reforma vie pretransformovať súčasnú hrubú mzdu a odvody zamestnávateľa na tzv. superhrubú mzdu bez toho, aby sa to dotklo príjmov zamestnancov či nákladov zamestnávateľov. Rovnaký cieľ je možné stanoviť aj pri ostatných skupinách – veríme, že nie je teda nutné zvyšovať záťaž SZČO a dohodárov len z dôvodu zjednocovania výberu a reformy ako takej.

• Materiál spomína aj dotácie pre začínajúcich podnikateľov a ich vysoký podiel na výdavkoch na podporu zamestnávania. Napriek tomu nie je súčasťou plánu ich obmedzenie či zrušenie – ide predsa o zvýhodňovanie niektorých skupín SZČO oproti iným, pričom častým javom je ich zneužívanie. Podobne vláda neplánuje obmedziť či zrušiť dotácie veľkých zahraničným investorom – významným príkladom z týchto dní je závod amerického Honeywellu do okolia Prešova, kde len základná dotácia je vo výške 19 miliónov EUR.

• Základ dane sa nebude znižovať o odvody – v dôsledku tohto kroku sa dane budú platiť aj z odvodov, teda zo sumy, ktorú daná fyzická osoba v skutočnosti reálne nevlastní.

• Záväzok znižovať každoročne odvodové sadzby o 1 percentuálny bod v závislosti do vývoja verejných financií sa vzťahuje len na zamestnancov. Dlhodobo demotivujúci faktor, teda vysoké odvody SZČO, vláda po ich jednorazovom zvýšení znižovať nemieni.

• Odvodová odpočítateľná položka na odvody pre dohodárov môže byť ľahko zneužívaná na obchádzanie nového systému v kombinácii s čiernou prácou. Dohodár môže byť oficiálne zaregistrovaný v Sociálnej poisťovni, avšak bude poberať len proforma príjem vo výške, ktorá nepodlieha odvodom. Zvyšnú časť mzdy pre obídenie povinnosti platiť odvody bude, rovnako ako sa to dnes bežne deje pri zamestnaneckých pomeroch, poberať načierno. Navyše podľa súčasnej legislatívy môže uchádzač o zamestnanie a poberateľ podpory v nezamestnanosti mesačne zarobiť na dohodu zhruba 130 EUR a zároveň naďalej poberať dávky v nezamestnanosti – tu je opäť priestor pre zneužívanie.

• Zrušenie paušálnych výdavkov percentom z príjmu v súčasnej podobe nepostihne len proforma živnostníkov, ale aj všetkých ostatných, ktorí tento inštitút využívali na zjednodušenie podnikania. Vládny materiál nezohľadňuje náklady, ktoré budú musieť SZČO vynaložiť na preukazovanie skutočných výdavkov – teda vedenie účtovníctva či daňovej evidencie (účtovník, softvér, kancelárske potreby) a náklady na sankcie z nesprávnych aplikácií zákonov.

• Ponecháva sa minimálny vymeriavací základ pre odvody, ktorý núti SZČO platiť odvody aj z príjmu, ktorý reálne nezarobil. Jedným z návrhov bolo tento inštitút zrušiť výmenou za zrušenie percentuálnych paušálnych výdavkov vo výške 40% - tie však zrušené boli, no minimálny vymeriavací  základ ostal. Domnievame sa, že reforma mohla zrušiť toto obmedzenie začínajúcich podnikateľov v kombinácii so zrušením hranice pre registráciu do Sociálne poisťovne. Iným slovami: odvody by platila úplne každá SZČO, ale len z toho, čo zarobila.

• Reforma zvýši platby štátu pre niektoré skupiny v časoch vysokej nezamestnanosti a nízkeho hospodárskeho rastu. MF SR podľa všetkého predpokladá sa, že všetky novozaťažené skupiny budú platiť odvody za nových podmienok bez toho, aby to malo vplyv na podnikanie a zamestnanosť. Ľudské správanie však iné – pravdepodobnejším scenárom je hľadanie nových ciest na udržanie súčasných čistých príjmov alebo zvýšenie radov nezamestnaných.

• Odborná i podnikateľská verejnosť  dlhodobo očakáva reformu odvodov postavenú na myšlienke celkového znižovania sadzieb a zaťaženia daňami a odvodmi. Táto reforma celkové zaťaženie všetkých skupín síce mierne znižuje, v skutočnosti však len preskupuje záťaž od niektorých skupín k iným. Pri budúcom znižovaní sa vôbec neberie úvahy stimulačný efekt na podnikanie vyplývajúci zo znižovania sadzieb.

• Na stránkach Investujeme.sk sme v minulosti publikovali seriál o daňovej optimalizácii a spôsoboch, ako v rámci súčasného systému čo najviac legálne ušetriť na daniach a odvodoch. Okrem rôznych zákonných možností išlo aj o niekoľko tipov  a trikov ako obísť vysoké zaťaženie súčasného systému. Domnievame sa, že dôvodom pre podobné hľadanie ciest úspor je vysoké a demotivujúce zaťaženie niektorých aktivít a osôb. Cestou na odstránenie takýchto stratégií je však podľa nás  je zarovnanie základov daní a odvodov a príslušných sadzieb, ale smerom dole - teda na úroveň tých nižších. Spôsob, keď sa do tohto cieľa zakomponuje zvýšenie platieb štátu na riešenie deficitu verejných financií, je však nespravodlivý a jeho výsledkom môžu byť nové legálne či pololegálne cestičky alebo priamo čierna práca.

Alternatívna reforma živnostníkov a zamestnávateľov: Stimulácia podnikania

Z radov kritikov len jedna skupina predstavila alternatívny návrh reformy odvodov s niekoľkými zmenami a mierne rozdielnymi dopadmi. O návrhu Republikovej únie zamestnávateľov sme už písali, pripomeňme aspoň že:

• Odvody SZČO budú vo výške 10% - 1% zdravotný odvod a 9% sociálny odvod
• Nezdaniteľná časť na daňovníka si SZČO uplatňovať môcť nebudú
• Paušálne výdavky budú v maximálnej absolútnej sume 200 EUR mesačne
• Minimálny odvod bude vo výške 111 EUR (minimálny VZ vo výške 6-násobku ŽM)
• Odvody z dohôd budú vo výške 9% + 9%, pričom sa budú platiť zo všetkých príjmov bez rozdielu- odpočítateľná odvodová položka by teda neexistovala.
• Odvody zamestnancov ostanú vo výške 27% navrhovanej Ministerstvom financií SR.

Plusy a mínusy návrhu

• Nízkym zaťažením SZČO stimuluje podnikanie, zamestnanosť a hospodársky rast
• Zavádza vysokú záťaž na príležitostné dohody a brigády, čím len znova podporuje čiernu prácu a obchádzanie zákona
• Na rozdiel od vládneho návrhu zvyšuje záťaž nízkopríjmovým SZČO
• Nerieši administratívnu záťaž spojenú s preukazovaním skutočných výdavkov

Porovnajme si návrhy a súčasnosť

Porovnali sme si oba návrhy so súčasnosťou pri piatich úrovniach príjmov. Ako vidíme, reforma MF SR výrazne zvyšuje zaťaženie SZČO s vyššími príjmami oproti dnešku, kým aspoň mierne znižuje záťaž pre nízkopríjmové SZČO. Trend zvyšovania odvodovej záťaže pri vyšších príjmoch vidieť aj v prípade, že živnostník si uplatní skutočné výdavky na úrovni 40% a teda nejde o "fiktívneho živnostníka" bez reálnych výdavkov.

Návrh zamestnávateľov a živnostníkov šetrí nízkopríjmových živnostníkov menej, na druhej strane ostatné SZČO čaká výrazne nižšie zdanenie , než im „nadeľuje“ vládna reforma.

 

	Súčasný stav	Návrh ministerstva paušálne výdavky	Návrh ministerstva skutočné výdavky vo výške 40%	Návrh RÚZ paušálne výdavky	Návrh RÚZ skutočné výdavky výške 40%
Hrubý príjem	500	500	500	500	500
Platby štátu spolu	155	141	141	168	168
Hrubý príjem	700	700	700	700	700
Platby štátu spolu	155	163	179	190,8	206
Hrubý príjem	1000	1000	1000	1000	1000
Platby štátu spolu	183	198	274	225	263
Hrubý príjem	1500	1500	1500	1500	1500
Platby štátu spolu	286	315	479	282	377
Hrubý príjem	2000	2000	2000	2000	2000
Platby štátu spolu	401	438	684	348	522

Pre upresnenie dopadov na jednotlivé skupiny uvádzame ešte link na materiál jedného zo spoluautorov vládnej reformy Richarda Sulíka z SaS. 

Podrobnejšie výpočty pri jednotlivých návrhoch

	Súčasný stav	Návrh ministerstva paušálne výdavky	Návrh ministerstva skutočné výdavky	Návrh RÚZ paušálne výdavky	Návrh RÚZ skutočné výdavky
Hrubý príjem	500	500	500	500	500
Výdavky	paušálne 40%	paušálne 200 eur	skutočné vo výške 40% príjmu	paušálne 200 eur	skutočné vo výške 40% príjmu
základ dane	300	300	300	300	300
NČZD	-296,9	-284,47	-284,47	0	0
Daň	0,0	3	2,9507	57	57
Odvody	155	137,67	137,67	111	111
Platby štátu spolu	155	141	141	168	168
Hrubý príjem	700	700	700	700	700
Výdavky
základ dane	420	420	500	420	500
NČZD	-296,9	-284,47	-284,47	0	0
Daň	0	26	40,9507	79,8	95
Odvody	155	137,67	137,67	111	111
Platby štátu spolu	155	163	179	190,8	206
Hrubý príjem	1000	1000	1000	1000	1000
Výdavky
základ dane	600	600	800	600	800
NČZD	-296,9	-284,47	-284,47	0	0
Daň	28	60	98	114	152
Odvody	155	137,67	176	111	111
Platby štátu spolu	183	198	274	225	263
Hrubý príjem	1500	1500	1500	1500	1500
Výdavky
základ dane	900	900	1300	900	1300
NČZD	-296,9	-284,47	-284,47	0	0
Daň	74	117	193	171	247
Odvody	212	198	286	111	130
Platby štátu spolu	286	315	479	282	377
Hrubý príjem	2000	2000	2000	2000	2000
Výdavky
základ dane	1200	1200	1800	1200	1800
NČZD	-296,9	-284,47	-284,47	0	0
Daň	118	174	288	228	342
Odvody	213	264	396	120	180
Platby štátu spolu	401	438	684	348	522