Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Ako sa nám žije 25 rokov od „nežnej“

Ako sa nám žije 25 rokov od „nežnej“

Na Nežnú revolúciu z roku 1989 si po 25 rokoch intenzívnejšie spomíname v týchto novembrových dňoch. Pre Slovákov neznamenala len odstránenie totalitného režimu a obnovenie ľudských práv či slobôd, ale priniesla aj podstatné zmeny v ekonomike. Cesta od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike nebola jednoduchá. Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

Na Nežnú revolúciu z roku 1989 si po 25 rokoch intenzívnejšie spomíname v týchto novembrových dňoch. Pre Slovákov neznamenala len odstránenie totalitného režimu a obnovenie ľudských práv či slobôd, ale priniesla aj podstatné zmeny v ekonomike. Cesta od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike nebola jednoduchá. A tak aj dnes môžeme stretnúť ľudí pociťujúcich nostalgiu za starým režimom. Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

Životnú úroveň nie je možné odmerať jedným alebo dvoma ukazovateľmi. Pocity zdravia, šťastia či naplnenia, ktorými často hodnotíme kvalitu nášho bytia, vyčíslime asi len sotva. Niektoré ukazovatele či prepočty stoja napriek tomu za povšimnutie.

Slováci začali zarábať reálne viac ako v roku 1989 až v roku 2007

Pri hodnotení svojej životnej úrovne sa zvyčajne odrážame od toho, aké sú naše príjmy a čo si za ne môžeme dovoliť kúpiť. Práve príjmy sú považované za jednu z najcitlivejších otázok pri skúmaní životnej úrovne obyvateľstva. Štatistiky priemernej mzdy nám síce hovoria, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto „tabuľkových ľudí“ je v skutočnosti málo. Pravdou je, že dnes si na úroveň priemernej mzdy nesiahnu až dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. 

Napriek tomu je však priemerná mzda pomerne ostro sledovaná a na jej základe sa stanovujú aj iné ukazovatele od rastu dôchodkov až po určenie príjmovej hranice v prípade žiadosti o hypotekárny úver so štátnym príspevkom.

Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 824 EUR v roku 2013. Ak by sme priemernú mzdu spred 25 rokov vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov od revolúcie vzrástli 8 – násobne. Nie je tomu ale celkom tak, nakoľko treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili takmer rovnako výrazne.

Reálnejší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám. 

vyvoj-priemernych-miezd

Životnú úroveň únie dobiehame rýchlejšie ako Česi

HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily

[% podiel z priemeru únie]

obdobie

[EÚ = 100]

Slovensko

Česká republika

1989

56

1998

52

71

2003

56

77

2008

72

81

2013

76

80

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa IFP, Eurostat

Pri meraní životnej úrovne sa za jeden z indikátorov považuje hrubý domáci produkt na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily. V roku 1989 dosahoval priemer HDP na obyvateľa vtedajšieho Československa 56 % z priemeru 14 vyspelých krajín patriacich do vtedajších Európskych spoločenstiev. Po rozdelení federatívnej republiky bola životná úroveň Slovákov z pohľadu tohto ukazovateľa podstatne horšia ako u českých susedov.

Kým Slováci pred pätnástimi rokmi dosahovali v prepočte HDP na hlavu iba približne polovicu z európskeho priemeru, tak v prípade susedného Česka to bolo až 71 % tohto priemeru. Slováci sa však k priemeru únie približovali rýchlejšie než Česi a v uplynulom roku 2013 sme dosiahli už 74 % zo životnej úrovne EÚ, zatiaľ čo Česi rovných 80 %.

Žijeme dlhšie, s deťmi čakáme do tridsiatky a rozvádzame sa dvakrát častejšie

Vybrané demografické ukazovatele

 

1989

2013

stredná dĺžka života pri narodení

-           muži

66,9

72,9

-           ženy

75,4

79,6

sobášnosť na 1 000 obyvateľov

7,6

4,7

priemerný vek pri sobáši

-           muži

25,8

32,6

-           ženy

23,1

29,6

pôrodnosť na 1 000 obyvateľov

15,1

10,1

priemerný vek prvorodičky

22,7

29,1

rozvodovosť na 1 000 sobášov

227

429

Zdroj: ŠÚ SR

Za 25 rokov nastala samozrejme zmena aj v oblasti demografie. Zdravotná starostlivosť na vyššej úrovni, pokrok v oblasti medicíny a tiež zmena životného štýlu a návykov sa podpísali aj pod predlžovanie našich životov. Zatiaľ čo v revolučnom roku 1989 predstavovala očakávaná dĺžka života vtedy narodenej ženy 75,4 roka, dievčatá narodené vlani by sa mali štatisticky dožiť 79,6 roka. Ešte o niečo výraznejšie sa zvýšil očakávaný vek dožitia mužov, a to zo 66,9 rokov na 72,9 rokov.  

Zmeny v životnom štýle a hodnotách sa zákonite premietli aj do takých oblastí, ako sú plánovanie svadby či rodičovstva. Miera sobášnosti sa v porovnaní s rokom 1989 značne znížila. Zatiaľ čo pred revolúciou pripadalo na tisíc obyvateľov viac ako 7 sobášov, tak v minulom roku to už bolo len menej ako 5 svadieb. Túto životnú zmenu pritom čoraz viac odkladáme a to až do doby, kým na chrbte nenesieme pomyselné tri krížiky. Priemerný vek nevesty sa za uplynulé štvrťstoročie zvýšil z 23,1 roka na 29,6 roka a priemerný ženích „zostarol“ z 25,8 roka na 32,6 roka.

Napriek tomu, že do manželských zväzkov vstupujeme starší, neznamená to, že by sme so svojimi vyvolenými zotrvali navždy. Práve naopak, miera rozvodovosti sa zvýšila takmer dvojnásobne a zatiaľ čo v roku 1989 sa rozvodom končilo 22,7 % manželstiev, vlani to bolo 42,9 % zväzkov.

O starnutí obyvateľstva sa hovorí veľa nielen na odbornej scéne. Nielenže žijeme dlhšie a podiel staršieho obyvateľstva sa tak zvyšuje, ale aj detí sa rodí menej ako pred revolúciou. V prepočte na tisíc obyvateľov sa pôrodnosť za 25 rokov znížila o tretinu. Na prvého potomka pritom čakajú dnešné mamičky až o približne 6 rokov dlhšie ako v minulosti. Priemerný vek prvorodičky u nás vlani dosiahol 29,1 roka. Dôvodmi sú najmä vyšší podiel vysokoškoláčok než v minulosti, snaha žien o kariérne napredovanie a finančné zabezpečenie sa pred odchodom na materskú dovolenku.

Na kúpu väčšiny tovarov v súčasnosti pracujeme kratšie  

Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky? Porovnaním priemerných nominálnych miezd a cien vybraných tovarov sme vypočítali, koľko mesiacov, dní, hodín či minút museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 25 rokmi a koľko v súčasnosti.

Dnes stále z úst mnohých Slovákov počuť, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Na nákup týchto potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 25 rokmi. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas.

Napríklad za bežný nákup obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút. V súčasnosti nás vyjde takýto nákup 14 EUR, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas.

spotrebny-kos

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby.Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 odpracovať 10 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor. Na nákup auta či chladničky sme v práci zarezávali viac ako dvakrát toľko, čo dnes. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou vlani, je dnes už často nemoderné.

Zaujímavou oblasťou sú nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky.   

Uvedený prepočet nevystihuje celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých Slovákov. Všetky prepočty porovnávajúce ceny a mzdy majú zároveň jeden háčik a to pomerne vysokú mieru nezamestnanosti. Za socializmu na rozdiel od súčasnosti pojem nezamestnanosti v praxi neexistoval, respektíve existovať nesmel. Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie. To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy ako je priemerná mzda.

Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a dokonca sa k nám zo západu dostáva trend, že reťazce prinesú potraviny až rovno k našim dverám.

Ukazovateľ [CENY / ODPRACOVANÝ ČAS]

1989

 [Kčs]

1H 2014

[EUR]

Nominálna priemerná mesačná mzda

3 142

839

Nominálna priemerná hodinová mzda

18,5

5,2

Chlieb 1 kg     

4,40

1,32

 

14 minút

15 minút

Čerstvé maslo 125 g

5,00

1,06

 

16 minút

12 minút

Syr Eidam tehla 1 kg

23,00

6,60

 

1 hodina 15 minút

1 hodina 16 minút

Trvanlivá saláma 1 kg

60,00

7,64

 

3 hodiny 15 minút

1 hodina 27 minút

Kurča 1 kg

30,00

2,61

 

1 hodina 37 minút

30 minút

Olej 1 l

25,40

1,88

 

1 hodina 22 minút

22 minút

Slepačie vajce 1 ks

1,20

0,16

 

4 minúty

2 minúty

Polotučné mlieko 1 l

2,00

0,79

 

6 minút

9 minút

Hovädzie mäso 1 kg

17,00

4,78

 

55 minút

55 minút

Bravčový bôčik 1 kg

20,00

3,59

 

1 hodina 5 minút

41 minút

Jablká 1 kg

6,00

1,26

 

20 minút

14 minút

Zemiaky 1 kg

1,60

0,66

 

5 minút

7 minút

Pivo  0,5 l

2,50

0,66

 

8 minút

8 minút

Víno 1l

28,00

2,58

 

1 hodina 31 minút

30 minút

Benzín 95 oktánový

8,00

1,45

 

26 minút

17 minút

Pánsky oblek

997,00

161,49

 

54 hodín

31 hodín

Farebný televízor [neskôr LCD]

13 000,00

333,82

 

83 dní

8 dní

Auto Škoda [Favorit / Fabia]

84 600,00

9 553,00

 

27 mesiacov

11 mesiacov

Chladnička

3 530,00

364,81

 

22 dní

9 dní

Poplatok za rozhlas a televíziu

25,00

4,64

 

81 minút

54 minút

Byt, 1 meter štvorcový

650,00

1 216,00

 

4 dni

29 dní

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, MF SR, NBS

odhad vychádzajúci z toho, že byty sa v roku 1989 predávali za menej ako 40 tisíc Kčs. 

V porovnaní s rokom 1989 si v súčasnosti môžeme dovoliť viac luxusu

Jedným z kritérií na posudzovanie životnej úrovne je nielen úroveň príjmov, ale aj možnosť tieto príjmy využiť na kúpu rozličných tovarov a služieb. Tie delíme na nevyhnutné a luxusné. Nevyhnutné napĺňajú základné potreby človeka a patria sem napríklad potraviny, nápoje, bývanie či oblečenie. Medzi luxusné tovary a služby radíme tie, ktoré zvyšujú náš blahobyt, ale dokážeme žiť aj bez nich. Platí, že čím viac si môže spotrebiteľ dovoliť minúť zo svojho príjmu na luxusné tovary, tým dosahuje aj vyšší komfort a aj jeho životná úroveň je vyššia. 

Vybavenosť slovenských domácností vybranými tovarmi dlhodobej spotreby [v % domácností]

položka / rok

1988

2012

automatická práčka

33,0

97,8

farebný televízor

36,8

98,8

osobný automobil

39,1

59,5

počítač

1,6

67,2

Zdroj: ŠÚ SR

Urobiť striktnú hranicu medzi nevyhnutnými a luxusnými tovarmi nie je jednoduché a navyše, tie, čo boli pred 25 rokmi považované za luxus [napr. televízor či automatická práčka], sú už v súčasnosti absolútnou samozrejmosťou. Zatiaľ čo pred revolúciou vlastnila automatickú práčku len každá tretia slovenská domácnosť, v súčasnosti tento spotrebič nenájdeme len v 2 domácnostiach zo 100. Obrovský boom zažili za ostatných 25 rokov aj osobné počítače, ktoré v predrevolučnom roku vlastnili len menej ako 2 zo 100 domácností, no dnes ich nájdeme až v dvoch tretinách slovenských príbytkov. Nehovoriac o rôznych „smart“ produktoch, o ktorých sme pred 25 rokmi ani nechyrovali a dnes prácu s nimi ovládajú už aj malé deti.

V súčasnosti Slováci míňajú v priemere 20 % svojich hrubých peňažných výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje. Je to stále vyšší podiel ako v krajinách západnej Európy, avšak v porovnaní s minulosťou došlo k polepšeniu. Pred 25 rokmi sa totiž potraviny a nealkoholické nápoje podieľali na celkových výdavkoch slovenských domácností takmer 40 % – ami. Menší podiel výdavkov na základné tovary zväčšuje priestor na kúpu luxusnejších tovarov a služieb. Slovenské rodiny si tak môžu v súčasnosti dovoliť oveľa viac kultúry, dovoleniek, stravovania sa v reštauráciách či ubytovania v hoteloch než v roku 1989.

dana-vrabcova Autorka je analytička Poštovej banky.

Ako sa nám žije 25 rokov od „nežnej“

Ako sa nám žije 25 rokov od „nežnej“ >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Posledné pridané komentáre (celkem 2 komentáre)

Adekvatne pablito | 17.12.2014 01:36
hrusky s jablkami myyrddraal | 19.11.2014 21:15

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

| 22.02.2017 00:00 Čím sa líšia hypotéky od VÚB a od Slovenskej sporiteľne

Slovenská sporiteľňa začala nový rok zvyšovaním úrokov. Vyzeralo to preto tak, že banky otáčajú kormidlo k vyšším sadzbám. Dlho to však netrvalo. Začiatkom roka prišla s úrokom 1,39 najväčšia hypotekárna banka na trhu VÚB. O zhruba desať dní ju nasledovala aj trhová dvojka Slovenská sporiteľňa. Vyzerá to teda, že cenová vojna pokračuje. Pozrime sa teraz na to, v čom sa tieto dve ponuky líšia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.02.2017 00:00 Bankám sa oplatia aj pôžičky s nulovým úrokom

Požičiavanie peňazí je stále lacnejšie. Rastie tak aj počet ľudí, ktorí sa zadlžujú. Dnes je už  dokonca možné požičať si skutočne zadarmo a pre finančné domy plné likvidity je to stále výhodné, hoci zdanlivo nezarobia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Peter Apolen | 15.02.2017 00:00 Čo sa zmení v hypotékach pre mladých?

Ministerstvo financií chystá zmeny v hypotekárnych pravidlách. Cieľom je spružniť a zefektívniť hypotekárny trh a vylepšiť štátnu podporu bývania mladých.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.02.2017 16:18 Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 11:03 Česká ekonomika vlani vzrástla o 2,3 %

Rast českej ekonomiky sa vlani spomalil na 2,3 percenta. Predvlani predstavoval 4,6 percenta. Vyplýva to z predbežného odhadu hrubého domáceho produktu, ktorý zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ). V 4. štvrťroku 2016 ekonomika medziročne stúpla o 1,7 percenta. Podľa analytikov bola za spomalením predovšetkým nižšia investičná aktivita. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 08:44 Ekologie v časech Donalda Trumpa

V jistém legislativním běsnění, které je spojeno s počátkem éry nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, poněkud zaniká moment, jehož racionálnost se zdá naopak téměř nepochybná. Je to Trumpův rezervovaný postoj k otázce globálního oteplování. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.02.2017 10:52 Exekúcii v minulom roku podliehal každý 41. dôchodca

Sociálna poisťovňa každoročne zaznamenáva rastúci počet exekučných konaní voči poberateľom starobných dôchodkov. V porovnaní s celkovým počtom dôchodcov v SR v minulom roku (1 378 800) bol exekúciou z dôchodku postihnutý každý 41. dôchodca. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tibor Lörincz | 10.02.2017 00:00 Slovákom so základným vzdelaním obsadzujú pracovné pozície stredoškoláci

Premiér Róbert Fico nedávno podľa TASR uviedol, že „v štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy“, keďže „veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie“ , a preto nevidí priestor na znižovanie nezamestnanosti pod úroveň sedem až osem percent. Pozreli sme sa hlbšie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »