Päť postrehov uplynulého týždňa: Konštantný symbol na úplatky?

S krízou si neporadíme len stláčaním deficitu verejných financií. Ak budete posielať úplatok, nezabudnite uviesť aj konštantný symbol. Niektorí Slováci si užijú grécke more, iní grécke dlhy. Kúpiť si byť v roku 2008 nebola až taká dobrá investícia. Viete, kto si vlani najviac kupoval médiá? Odpovede a podrobnejšie informácie ponúkame v glosovanom prehľade týždňa.

Stačiť deficit nestačí

Zo štátnych dlhov je najlepšie vyrásť. Čím vyšší ekonomický rast, tým sa opticky zmenšuje štátny dlh vyjadrený v % HDP. Tak táto myšlienka bola ešte pred dlhovou krízou veľmi obľúbeným argumentom na ospravedlnenie zadlžovania. Dnes sa už aj medzi politikmi čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po postupnom znižovaní deficitov. 

Stláčať deficit však nemusí stačiť. Pri obrovskej nezamestnanosti treba stimulovať hospodársky rast, myslí si eurokomisár pre hospodárstva Olli Rehn, ktorý vyzval na hľadanie rovnováhy medzi znižovaním dlhov a hospodárskym rastom. Podporu očakáva od Európskej investičnej banky. Stimulom je naklonený aj ekonóm Goldman Sachs Jim O´Neill, ktorý pre Trend povedal: „Poslednou vecou,  o ktorú by sa (európski) lídri mali teraz strachovať, je inflácia.“ K podpore rastu sa viac prikláňa aj novozvolený francúzsky prezident François Hollande.

Aj keď myšlienky o potrebe stimulovať rast sú nepochybne postavené na odborných argumentoch, je zvláštne, že prichádzajú skôr, než sa v Európe naozaj začalo šetriť.   

Hľadá sa konštatný symbol pre úplatok

Miliónom v igelitkách by mohlo odzvoniť. Vláda zvažuje zakázať hotovostné platby od určitej výšky. Podľa denníka SME by to mohla byť hranica 3 tisíc eur. Podobné obmedzenia nie sú vo vyspelých krajinách ničím výnimočným a ich cieľom je obmedziť daňové úniky, čierne platby a úplatky.

Ale netešme sa priveľmi. Ak totiž takéto obmedzenie naozaj prejde, nebude to znamenať, že na Slovensku je s úplatkami koniec, ale iba to, že na poberenie všimného sa už využívajú oveľa sofistikovanejšie metódy ako primitívne obálky a igelitky z minulého storočia. Okrem iného aj s využitím daňových rajov.

Kým o obmedzení hotovostných platieb sa iba diskutuje, do platnosti vstúpila nová daňová legislatíva. Na Investujeme.sk sme si položili otázku, či ňou môže štát poškodiť občana.

Slováci húfne utekali do bánk

Slováci sú dobráci od kosti a bankám sa rozhodli kompenzovať zvýšené náklady súvisiace so zavedením bankového odvodu a to netradične vysokým záujmom o spotrebné úvery.

V marci si požičali na spotrebu až 120 miliónov eur, čo je najviac od zavedenia eura v januári 2009. Medziročne narástol objem úverov o 17,8% a medzimesačne o 25,9%. Marec síce tradične patrí k silnejším mesiacom v segmente spotrebiteľských úverov, ale nový rekord je v období neistej ekonomickej situácie prekvapením. Na druhej strane však netreba zabúdať, že aj segment spotrebiteľských úverov čiastočne slúži na financovanie bývania a rekonštrukciu nehnuteľností a to nielen prostredníctvom účelových, ale aj bezúčelových úverov. A to najmä pri nižších sumách. Za nárastom objemu nových úverov je aj refinancovanie starších úverov výhodnejšími.

Nech už sú pohnútky Slovákov zadlžovať sa rôzne, isté je, že toto leto bude v gréckom štýle. Kým niektorí našinci využijú grécke problémy k nákupu lacnej dovolenky, iní sa budú cítiť ako Gréci aspoň podľa dlhu, ktorý si zobrali na svoje ramená.

Ceny nehnuteľnosti stále nerastú

Kto si v polovici roka 2008 kúpil byt s cieľom zarobiť na jeho zhodnotení, sa už určite zmieril so stratou. Aj aktuálne štatistiky cien nehnuteľností potvrdili trend poklesu. V prvom štvrťroku poklesli ceny nehnuteľností na Slovensku podľa oficálnych štatistík NBS o 2,3% medziročne a o 0,1% medzišvrťročne. „Pri prvom pohľade na tieto čísla je pokles cien naozaj minimálny a taktiež nenastáva u všetkých typov nehnuteľností avšak v prostredí s infláciou na úrovni 3,8% (prvý štvrťrok, medziročne) je reálny pokles cien znehodnotením peňazí mierne navýšený,“ vraví investičný analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. „Kumulatívny pokles od vrcholu realitného boomu v polovici roku 2008 bol na začiatku tohto roka –20,3%, kým na konci roka 2011 to bolo –20,2%. Aj to poukazuje na stabilizáciu a čistenie trhu, keďže ďalší pokles sa viditeľne spomaľuje,“ dodával analytik ČSOB Marek Gábriš. „Väčšiemu záujmu o nehnuteľnosti tak zrejme momentálne bráni najmä stagnujúci trh práce, či obavy z budúcnosti. Zlepšenie ekonomického vývoja a stabilizácia miery nezamestnanosti bude kľúčom aj pre ďalší vývoj cien a dostupnosti bývania počas zvyšku roka 2012.“

„V najbližšom období očakávame aj naďalej pomalý pokles cien nehnuteľností pričom sa rozdiely medzi regiónmi s ohľadom na priemernú mzdu budú aj naďalej znižovať. Dalo by sa povedať, že kríza zvýšila spravodlivosť v cenách nehnuteľností naprieč Slovenskom. … Na pokles dopytu a nové vyčkávanie sa samozrejme mohlo už podpísať aj povedomie o stále mierne klesajúcich cenách. Do konca tohto roka neočakávame, že dôjde k nejakej razantnej zmene a vyššia inflácia bude z reálnej hodnoty nehnuteľností aj naďalej mierne usekávať,“ myslí si Dávid Dereník.

Raz darmo, byty je dnes pomerne zložité nielen predať, ale dokonca aj darovať. Potvrdzuje to aj prípad predsedu KDH Jána Figeľa, ktorý svoj byt v bratislavskom Starom meste darovával takmer rok, ale našťastie sa mu to podarilo už pred voľbami. Škoda len, že toľko energie, koľko jej venoval hľadaniu obdarovaného, nevenoval aj výstavbe nájomných bytov, ktoré sú v kompetencii ministerstva dopravy, kde pôsobil v pozícii ministra. 

V prvej desiatke najväčších inzerentov len Slovenská sporiteľňa

„Tak, a teď si vás koupim. Všecky…,“ známy výrok Bohumila Stejskala z obľúbeného českého filmu „Dědictví aneb…“ využívajú vo vzťahu k slovenským médiám tradične najviac telekomunikační operátori. Z  monitoringu reklamných výdavkov spoločnosti TNS Slovakia, ktorý vychádza z oficiálnych cenníkových cien a nezohľadňuje zľavy, bonusy a bartre, vyplýva, že najviac zaplatili za reklamu telekomunikační operátori Slovak Telekom (40,5 milióna eur) a Orange (37,9 milióna). V prvej desiatke najväčších zadávateľov reklamy sa objavila na ôsmom mieste len jedna finančná inštitúcia Slovenská sporiteľňa s nakúpenou reklamou za 13,2 milióna eur. Investujeme.sk ešte v súvislosti s diskusiou o bankovej dani upozornilo, že bankový sektor na Slovensku nepatrí k najsilnejším a najziskovejším. Napríklad práve telekomunikační operátori dosahujú vyšší zisk vyjadrený k vlastnému imaniu.

Fakt, že telekomunikační operátori patria k najväčším zadávateľom reklamy, naznačuje, že v prostredí nedokonalej konkurencie uprednostňujú masívnu propagáciu pred cenovou vojnou, čo je zjavne v neprospech klientov. Možno sa to však zmení. Vstup štvrtého mobilného operátora v súvislosti aukciami voľných frekvencií by sa páčil aj ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. „Čím viac konkurencie, tým lepšie,“ povedal pre TASR.

Ostáva teda veriť, že mobilní operátori nebudú mať komu „zavolať“, aby vstup ďalšieho konkurenta stopol…

10 najväčších zadávateľov reklamy v roku 2011

1. Slovak Telekom 40,6 mil.
2. Orange 37,9 mil.
3. Henkel 21,3 mil.
4. Unilever (potraviny a drogéria) 17,7 mil.
5. Lidl 14,6 mil.
6. Telefónica O2 14,2 mil.
7. L´Oreal 13,6       
8. Slovenská sporiteľňa 13,2
9. Nestle 12,3 mil.
10. Škoda Auto Slovensko 12,3 mil.                

Ilustračné foto: sxc.hu.