Paul Krugman rekapituluje "Dekádu Veľkej Nuly"

Hoci sa 31. decembra 2009 na známom námestí Time Square v New Yorku veselo oslavoval koniec starého roka a následne príchod toho nového okrúhleho, pri detailnejšom obhliadnutí sa za výkonom US ekonomiky a stavom príjmov a bohatstva domácností za poslednú dekádu (2000-2009) by Američania zistili, že dôvod na oslavy a úsmevy na perách nie je ani ten najmenší.

Ak by sme teda brali do úvahy uvedené skutočnosti a na základe tohto sa rozhodli usporiadať silvestrovskú party, mala by charakter skromného smutného karu.

Dekáda Veľkej Nuly

Presne týmto názvom zhodnotil uplynulých desať rokov US ekonomiky a finančných trhov nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z 2008 Paul Krugman v pravidelnom stĺpčeku pre New York Times. Napriek tomu, že Krugman mal vždy blízko ku keynesiánstvu a veľkým štátnym stimulom (ktoré autor týchto riadkov nepovažuje za najefektívnejšiu a bezchybnú ekonomickú doktrínu) rozhodne tento známy US ekonóm trafil klinec po hlavičke a to najelegantnejšie ako mohol. „Bola to dekáda v ktorej sa nič dobré nestalo a žiadna z optimistických vecí sa neukázala ako pravdivá a skutočná“ píše tento odborník. Obzrime sa teda spoločne na posledných 10 ekonomických rokov USA optikou sumarizácie profesora Princetonskej univerzity.

Z pohľadu US zamestnanosti to bola dekáda Veľkej Nuly

„Bola to v podstate dekáda s nulovou tvorbou pracovných miest. A zamestnanosť súkromného sektora poklesla prvý krát odkedy sa tento údaj sleduje“ smutno ale pravdivo musel skonštatovať nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.

Dekáda Veľkej Nuly pre typickú US rodinu

„Bola to dekáda s nulovými ekonomickými ziskami pre typickú rodinu. V podstate aj na vrchole "Bushovo boomu" v 2007 bol medián príjmu US domácnosti očistený o infláciu nižší ako bol v roku 1999," tvrdí Paul Krugman pre New York Times.

Dekáda Nulových ziskov pre vlastníkov nehnuteľností

„Bola to dekáda nulových ziskov pre vlastníkov domov a to aj vtedy ak si nehnuteľnosť kúpili na začiatku dekády (v roku 2000). Teraz sú ceny domov po očistení o infláciu zhruba tam kde boli na začiatku dekády." vypočítava Paul Krugman. Nehovoriac o tých ľuďoch, ktorí nakupovali uprostred gigantickej bubliny na realitnom trhu alebo tesne pred jej prasknutím. "Takmer jedna štvrtina US hypoték a viac ako 45% hypotekárnych úverov na Floride je "pod vodou", teda hypotekárni dlžníci dlžia viac ako je hodnota ich nehnuteľnosti", uzatvára Krugman.

Dekáda strát pre US akciové trhy

„Bola to dekáda nulových ziskov (pre akciové trhy) a to nemusíme ani upravovať o infláciu." uzatvára hodnotenie dekády Paul Krugman a sumarizuje to: "takže, bolo tu veľké nič v napredovaní ekonomického progresu a úspechu."  Pre ilustráciu budeme konkrétnejší. Ak by ste 1. januára 2000 investovali do fondu sledujúceho výkonnosť známeho indexu SP500 1 mil. USD na konci decembra 2009 by ste mali už len niečo vyše 890 tis. USD. Očistená o infláciu by sa dokonca investícia scvrkla len na úbohých 690 tis. USD. Nehovoriac už o variante, že ste investovali v neskoršom období okolo rokov 2006 -2007 a boli ste zahraničný investor a vaša domáca mena by boli eurá. Jednoducho časy sa menia a ani dlhodobé investovanie nemusí priniesť zisky...

Nula percent pravdy

„Na začiatku dekády (2000-2009) sme tu mali neprekonateľný zmysel a názory o ekonomickom triumfalizme v americkom podnikateľskom a politickom prostredí a vieru v to, že vieme (omnoho viac ako zvyšok sveta) to čo robíme (my Američania).“ Pripomína Krugman, a hneď ďalej pokračuje citátom Lawrenca Summersa z roku 1999 (vtedy námestník ministra financií a dnes hlavný ekonomický poradca US prezidenta Obamu): „Ak sa ma spýtate, prečo Americký finančný systém uspel.... preto, že nebola dôležitejšia inovácia ako všeobecne akceptované účtovné princípy (US GAAP): to znamená, že každý investor dostane informácie na porovnateľnej (medzinárodnej) báze, máme tu disciplinovanosť manažmentu spoločností v spôsobe ako zverejňujú svoju činnosť a aktivity.“ Toto nazval ďalej Summers ako „Proces, ktorý robí náš kapitálový trh fungujúci a fungujúci stabilne.“ „Koľko z tohto sa ukázala ako pravda. „Nula“, tvrdí Krugman. Čestné podnikové účtovníctvo, ktoré umožňuje investorom robiť dobré rozhodnutia a núti aby sa manažment správal zodpovedne? Sotva.

Impresívna ignorácia a tvrdohlavá nepoučiteľnosť

Americký národ ukázal veľkú neochotu poučiť sa z predchádzajúcich chýb, rýchlo na ne zabudnúť a tvrdohlavo ich ignorovať. Takto opisuje hrdých Američanov krajan Krugman. „Aj po tom ako dot.com (technologická) bublina v 2000 spľasla, bankári a investori začali nafukovať novú bublinu na realitnom trhu. Aj po tom ako (predtým) obdivované spoločnosti ako Enron a World.com ukázali, že ich účtovníctvo bolo „kreatívne“ analytici a investori stále verili, bankovým tvrdeniam o ich finančnej sile. Aj po prekročení globálneho ekonomického kolapsu a potrebe záchrany zo strany daňových poplatníkov bankári nestrácali čas a vrátili sa späť do kultúry veľkých bonusov a nadmerného leveragu (pákového efektu).“ Zdá sa tak, že sa všetko vracia do starých koľají a hrozí tu riziko recidívy zlyhaní a krízy.

Záver

„Bola to dekády v ktorej sme nič nedosiahli a nič sa nenaučili,“ píše Krugman a preto sa vyjadruje že táto éra je tá, na ktorú by sme mali najradšej zabudnúť. My tvrdíme presný opak. Mala by sa vryť silno do pamäte každého človeka a najmä mladších generácii.  Aby sme si doživotne zapamätali sériu omylov  v ekonomickom uvažovaní a krokoch manipulácie s trhovými hospodárstvom prostredníctvom zásahov viditeľnej ruky  štátu a centrálnych bánk. Táto činnosť spôsobila rozvrat ekonomiky a jej totálnu spúšť, z ktorej sa bude svet spamätávať nasledujúcu dekádu (a to je silno optimistický názor). Dúfajme, že nasledujúce  generácie už rovnaké chyby neurobia, pretože riziko repete je extrémne veľké, najmä keď pri kormidle svetovej ekonomiky ostávajú tí istí ľudia, ktorí ju doviedli do krízy.

Paul Krugman rekapituluje "Dekádu Veľkej Nuly" >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet