Penzijné sporenie: Rozhodujú politici, sami sa však nevedia dohodnúť...

Politici síce priznávajú, že penzijný systém potrebuje stabilitu, ale na jednotnej podobe dôchodkového sporenia sa zhodnúť nevedia. Sporia sa napríklad o povinnosť vstupu do druhého piliera či garancie. Navyše nie je vylúčené, že zmeny, ktoré v apríli ešte len vstúpia do platnosti, môže nová vláda opäť zmeniť.  

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko, ktorému sa podarilo dostať za jeden okrúhly stôl reprezentantov všetkých parlamentných strán, prízvukuje, že penzijný systém musí stáť na troch pilieroch: stabilite, spoločenskej dohode a udržateľnosti verejných financií. Zatiaľ však chýbajú všetky tri: systém sa mení s každou vládou, na jeho podobe sa majú problém dohodnúť aj strany súčasnej vládnej koalície a prvý pilier prehlbuje deficit verejných financií.

Nejednotnosť názorov poznačila aj aktuálnu novelu zákona o starobnom sporení, ktorá bude platiť od apríla. Na jej podobe sa premiérka Iveta Radičová nevedela dohodnúť s ministrom práce Jozefom Mihálom. Jadrom sporu boli garancie, tie nakoniec ostali len v jednom fonde. A to aj napriek tomu, že premiérka i DSS-ky upozorňovali, že bežný sporiteľ garancie potrebuje vzhľadom k svojmu rizikovému profilu .  

Čo hovoria politici?

Branislav Ondruš zo Smeru vysvetľuje, že jeho strana nemá záujem na zrušení druhého piliera: „Druhý pilier je súčasťou dôchodkového systému. Nevidíme ho ako povinnú súčasť, ale ako doplnkovú, na ktorej by sa mali ľudia zúčastňovať na dobrovoľnej báze. Dôchodkový systému musí poskytovať istotu, preto dobrovoľná účasť. Sme za to, aby štát vytváral motivačné faktory. Aby ľudia do druhého vstupovali, ale musia byť informovaní." Podľa Ondruša druhému pilieru chýba zásluhovosť. „Zásluhovosť neexistuje, ak človek dostane menej ako vložil." Očakáva, že sporiteľ by mal dostať späť minimálne to, čo investoval.

Martin Chren z SaS prízvukuje, že práve druhý pilier je zásluhový. Budúcnosť penzijného sporenia spája s odvodovým bonusom a hovorí o práve na minimálnu dávku od štátu, ktorá môže byť v produktívnom veku podmienená pracovnou aktivitou.  Z prvého piliera by podľa neho mala byť vyplácaná práve minimálna dávka. Zvyšok závisí od zásluhovosti a prejaví sa v druhom pilieri. 

Rafael Raffaj zo Slovenskej národnej strany považuje za problém, že všetky generácia sporiteľov sa ocitli v jednom vreci: „Generácie, pre ktoré sa už druhý pilier neoplatí, nesmú byť trestané. V horizonte 20–25 rokov musí platiť zásluhovosť aj v prvom pilieri." Raffaj je presvedčený, že druhý pilier by potreboval väčšiu konkurenciu. „Uvažujeme o tranformácii Sociálnej poisťovne na štátnu akciovú spoločnosť, aby sa aj ona mohla podieľať na zhodnocovaní úspor."

Ivan Švejna z Mostu – Híd dáva odchádzajúcej vládnej koalícii za vinu, že nevyužila príležitosť a postupovala pomaly: „Novely prišli veľmi neskoro, napríklad Madejova novela mala byť zrušená hneď.„  Ako druhý krok malo podľa neho nasledovať vytvorenie dávkovej schémy: „Je to rozhodujúce, aby ľudia vedeli, aké benefity môžu očakávať.“ Za tretí dôležitý krok považuje spustenie vzdelávania o druhom pilieri na školách. Švejna upozornil, že podľa zákulisných informácií môže dôjsť k zmene pomeru odvodov medzi prvým a druhým pilierom.

Ľudovít Kaník z SDKÚ – DS vidí druhý pilier pozitívne: „Nie každá reforma mala to šťastie, že prežila niekoľko vlád. V doterajších záťažových skúškach reforma obstála dobre. V druhom pilieri je 5 miliárd eur – tieto peniaze by inak ľudia nemali." Exminister práce sa pýta, či by sa v súvislosti so zavedením druhého piliera nemalo hovoriť, že sa o 9 p. b. znížilo odvodové zaťaženie. V súvislosti deficitom Sociálnej poisťovne hovorí:„Prvý pilier sme nastavili veľkoryso. Takýto systém nemôže pretrvávať naveky, je to neudržateľné, a je potrebné pristúpiť k zreálneniu. Dá sa to urobiť bez otrasov plynulým spôsobom." O príliš nízke dôchodky sa neobáva, vraví, že už aj dnes sa nízke dôchodky dorovnávajú do sumy životného minima.

Pavol Baxa z KDH je spokojný, že penzijná reforma vôbec existuje, ale nepáči sa mu, že nie je predmetom spoločenskej zhody. Zdroje pre prvý pilier by sa rozhodne nemali hľadať v tom druhom: „Štát by mohol financovať svoje projekty z druhého piliera. Zároveň tak preberie garanciu za prostriedky." Dobrovoľnosť vstupu do DSS-iek podľa neho predstavuje riziko.

A čo hovoria odborníci?

Podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV nie je pri druhom pilieri rozhodujúca výška zhodnotenia, ale iné faktory. Za najdôležitejší považuje daňovú výhodu: „Na rozdiel od podielových fondov alebo vkladov v banke sa do druhého piliera investuje z hrubej mzdy. Môžem teda investovať podstatne efektívnejšie. Výnosy z druhého piliera nie sú v súčasnosti zdaňované."

Pripomína však aj ďalšie výhody, ako je dlhodobosť a automatickosť, zložené úrokovanie, možnosť dediť úspory a nízke náklady: „Druhý pilier má absolútne najnižšie náklady na investovanie na Slovensku vôbec."

Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je rád, že od apríla budú môcť sporitelia investovať až do dvoch fondoch v rámci jednej DSS-ky. Vidí však priestor na ešte výraznejšie posilnenie konkurenčného prostredia, keď by si sporitelia mohli peniaze rozložiť naraz vo viacerých  DSS-kách:  „Sporiteľ by mal možnosť namiešať si vlastné portfólio."

Docent pôsobiaci na UMB sa nebráni ani myšlienke, že by sa si klienti svoje odvody určené do druhého piliera mohli nechať zhodnotiť aj u správcovských spoločností mimo DSS-iek: „Druhý pilier by to zvládol, lebo by bol vystavený väčšej konkurencii. Ostatné spoločnosti by boli rady, pretože by získali relatívne obrovský balík peňazí. Na druhej strane je otázka, či by to spoločnosť zvládla. Ale v tomto prípade by som sa skôr pozrel na jednotlivca. Ten by mal mať túto možnosť bez ohľadu na to, aké sú preferencie politických strán. Ak to jednotlivec chce, mal by mať takú možnosť."

Otáznejšie je, či by sa časť odvodov dala v prvých rokoch použiť napríklad na rýchlejšie splatenie hypotéky: „Aby som dokázal fundovane odpovedať, musel by som otestovať nás ako mladšiu generáciu, či sme vnútorne schopní sa rozhodnúť vzhľadom na svoju budúcnosť. Nemáme sa od koho učiť, lebo naši rodičia neskúsili tento systém, ale skôr smerujem k odpovedi, že by to bolo možné." 

Michal Nalevanko zo spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy si myslí, že úlohou druhého piliera nie je dosahovať najvyšší výnos. Prioritou má byť bezpečnosť, čo rozhodne nie je jednoduché: „Dlhová kríza vyvrátila dlhodobú paradigmu financií: štátne dlhopisy nie sú bezrizikové aktíva."  Zároveň pripomína, že priemerná výkonnosť dôchodkových fondov od ich vzniku je + 11,9%.    

Aké slovo budú mať odborníci?

Politici sa nevedia zhodnúť ani na tom, aké silné slovo by mali mať pri ďalších zmenách odborníci. Ivanovi Švejnovi sa nepáči, že druhý pilier je najviac regulované odvetvie na Slovensku, pričom do regulácie hovoria predovšetkým politici. Myslí si, že s návrhmi na zmeny by mala prichádzať NBS. Rafeal Raffaj naznačil, že podľa neho NBS ako nezávislá autorita dnes viac zastáva názor ECB ako Slovákov.

Aj spolutvorca penzijnej reformy Ľudovít Kaník priznáva, že politika nepomáha hľadaniu riešení. Branislav Ondruš tvrdí, že sa diskusii s odborníkmi nebráni, ale zodpovednosť nesú politici: „Nemôžeme to nechať na nejakých odborníkov, ale môžeme sa o tom s odborníkmi rozprávať. Musíme brať do úvahy aj požiadavky našich voličov. My nemôžeme povedať, že pre nás sú odborníci viac ako ľudia."

Pavol Baxa pripomína, že odborníci sa musia pri návrhoch oslobodiť od politického zafarbenia. Na druhej strane hovorí: „Ak by sme nepotrebovali politikov, mali by sme stále úradnícku vládu."

Bude diskusia pokračovať?

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko chce v diskusiách o penzijnom systéme pokračovať. S cieľom zvýšiť informovanosť spustil web (www.2pilier.sk ) zameraný na túto oblasť a postupne chce otvoriť témy ako anuita, inflačné indexované aktíva a miera náhrady z prvého piliera a iných pilierov a ich vzájomných vzťah.