Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza. 

Na vývoj ekonomiky sa aktuálne slovenské domácnosti nemôžu sťažovať. Ekonomický rast sa totiž pretavuje i do vyšších platov a príjmov. Vidno to aj na domáca spotreba, ktorá sa popri silnejúcom zahraničnom dopyte stala v posledných štvrťrokoch hlavným motorom rastu slovenskej ekonomiky.

Vyššie platy = dôvod na obavu?

Zdá sa, že mzdy zamestnancov na Slovensku sa v poslednom období zvyšujú dokonca o niečo rýchlejšie, ako by to naznačoval ekonomický rast. Aktuálny rast ekonomiky je relatívne náročný na pracovnú silu. Na rozdiel od obdobia minulého desaťročia spred vypuknutia krízy v roku 2008 už Slovensko nezažíva investičný boom, ktorý prispieval k modernizácií (a automatizácií) ekonomiky a podporoval rast produktivity práce (HDP na zamestnanca).

Ekonomický rast sa aj v dôsledku toho v posledných rokoch posunul od rastu cez zvyšovanie produktivity práce k rastu cez zamestnanosť. Produktivita práce na Slovensku sa síce aj v posledných štvrťrokoch stále zvyšovala, dynamika jej rastu sa však výraznejšie spomalila a v niektorých štvrťrokoch sme dokonca mohli hovoriť len o jej stagnácií. A keďže nezamestnanosť na Slovensku vykazuje dlhodobo nevhodnú štruktúru s vysokým podielom ťažko zamestnateľných nezamestnaných, teda extrémne dlhodobo nezamestnaných s nízkou alebo len minimálnou kvalifikáciou, ekonomický rast pýtajúci si stále nových a nových zamestnancov, narazil na nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily. To len umocnilo tlak na rast miezd.

Jednotkové náklady práce, teda náklady práce v pomere k produktivite práce, sa preto začali zvyšovať a vykázali nepretržitý medziročný rast už 13 štvrťrokov v rade. Slovenská ekonomika teda vykázala jav, ktorý bol v minulej dekáde výnimočný. Za celú minulú dekádu (2001–2010) zaznamenala len 10 štvrťrokov s medziročným rastom jednotkových nákladov práce, hneď 4 štvrťroky v krízovom roku 2009 (mzdy sú často rigidné smerom nadol).

Dostatok pracovnej sily na trhu a modernizácia ekonomiky ťahaná masívnym prílevom zahraničných investícií, ktoré zo sebou prinášali nové technológie vďaka čomu rástla aj produktivita práce, držala jednotkové náklady v minulej dekáde na uzde. Počas väčšiny obdobia naopak prevažne klesali. Práve na priaznivý pomer nákladov a produktivity práce lákalo v tomto období Slovensko i nových investorov. 

Môže teda aktuálny stabilný rast jednotkových nákladov práce ohroziť konkurencieschopnosť ceny práce na Slovensku a zastaviť tak prílev zahraničných investícií do krajiny? Na prvý pohľad by sa možno zdalo, že áno, prílev zahraničných investícií na Slovensko sa v posledných rokoch zásadnejšie spomalil. Zdá sa však, že dôvody treba hľadať skôr niekde inde ako v cene práce. Napríklad v nevhodnom podnikateľskom prostredí, slabej vymožiteľnosti práva, zaostávaní v reforme vzdelávania, slabej podpore vedy a podobne.

Mzdy rastú aj v iných krajinách regiónu

Slovensko sa naďalej radí medzi európske krajiny s najpriaznivejším pomer ceny a produktivity práce. Jednotkové náklady práce sú dokonca stále najnižšie v rámci EÚ, hoci ich úroveň medzi krajinami nemusí byť vzhľadom na rozličnú štruktúru ekonomík úplne porovnateľná. Podobný vývoj ako Slovensko, t.j. nedostatok vhodnej pracovnej sily a zvýšený tlak na rast nákladov práce totiž vykazuje aj väčšina krajín regiónu strednej a východnej Európy.

Jednotkové náklady práce v minulom roku klesali v rámci nášho regiónu len v Bulharsku a Chorvátsku. Najmä v prípade Bulharska však išlo skôr len o miernu korekciu silného rastu z predchádzajúcich rokoch. V porovnaní s rokom 2010 zaznamenala táto balkánska krajina naopak jednoznačne najrýchlejší rast jednotkových nákladov práce v EÚ. V prípade Chorvátska ide pravdepodobne o prirodzené prispôsobovanie sa, keď Chorvátsko bolo dlhodobo krajinou regiónu s vysoko nadpriemernými jednotkovými nákladmi práce, čo by mohol byť aj jedným z dôvodov nízkej konkurencieschopnosti jeho ekonomiky a dôvodom, prečo krajina nevie v posledných rokoch naštartovať ekonomický rast. V rámci regiónu preto vykazuje podpriemernú dynamiku rastu.

Silný rast jednotkových nákladov práce v minulom roku naopak zaznamenali najmä pobaltské krajiny (2,5–4%), ale aj Maďarsko (4,5%). Slovensko sa spolu s Poľskom a Slovinskom zaradilo medzi krajiny regiónu s relatívne miernejším rastom nákladov práce vzhľadom na vývoj produktivity práce (cca o 1–1,5%). Len o málo rýchlejšie rástli jednotkové náklady práce v susednej Českej republike (o 2,2%).

naklady-prace

CEE dobieha západ

Na rozdiel od regiónu strednej a východnej Európy, vo väčšine krajín západnej Európy jednotkové náklady práce ostávajú stabilné alebo dokonca mierne klesajú. V priemere v rámci EÚ rast nákladov práce viac menej len kopíroval rast produktivity práce a jednotkové náklady práce sa zvýšili o zanedbateľných 0,1%.

Z krajín pôvodnej EÚ15 zaznamenali najrýchlejší rast jednotkových nákladov práce v minulom roku Gréci (o 2,0%). Dôvodom však je dlhodobý pokles produktivity práce a nie rast nominálnych miezd. Mzdy sú totiž smerom nadol v časom kríz veľmi rigidné.

Nadpriemerný rast jednotkových nákladov práce však vykázali aj Íri a Dáni. Naopak ich výraznejší pokles nájdeme napríklad v Belgicku, či Španielsku.

Rozdiel v jednotkových nákladoch práce medzi krajinami západnej a strednej a východnej Európy sa tak v minulom roku znižoval. Cena práce vzhľadom na produktivitu je však stále vo väčšine krajín západnej Európy vyššia ako v regióne SVE. Spolu s konvergenciou západu a východu je pritom možné očakávať, že cena práce sa bude približovať.

Hľadanie nových konkurenčných výhod

Výhoda lacnej pracovnej sily v regióne SVE by sa tak mala postupne stierať, čo bude len zvýrazňovať význam ostatných zložiek konkurencieschopnosti – inovácie, podnikateľské prostredie. Smerom k modernej ekonomike by mohli byť kľúčovými oblasťami napríklad kvalita vzdelávacieho systému, či podpora inovácií v ekonomike – oblasti, v ktorých Slovensko v posledných rokoch skôr zaostáva.

Viacero krajín regiónu SVE by pritom aj v budúcnosti mohlo pri zvyšovaní lokálnych miezd stále ťažiť z dobiehania cez zmenu štruktúry ekonomiky, technologický progres, resp. posunu od odvetví náročných na objem práce k odvetviam náročným na znalosti.

Podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou (high-tech priemysel, či znalostne intenzívne služby) na ekonomike je vo viacerých krajinách regiónu SVE podpriemerný. Výnimkou sú len Maďarsko (48%), Slovinsko (46%) a Česko (44%), k priemeru EÚ (40%) sa blíži aj Slovensko (39%).

V Litve (28%), Lotyšsku (34%), ale aj Poľsku, či Rumunsku (36%) podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou na výkone ekonomiky stále za priemerom EÚ výrazne zaostáva. Približovanie sa priemeru EÚ aj v tomto smere by tu pritom mohlo podporiť ďalší rast produktivity práce a následne aj miezd, a to aj pri udržaní nezmenených jednotkových nákladoch práce.

Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 12:33 Inflácia sa v júli zrýchlila

Titulková – teda medziročná miera inflácie stúpla v júli na 1,4 percenta oproti jednému percentu v júni, čo je najvyššia hodnota od leta 2013. Nahor ťahá infláciu predovšetkým zložka potravín (4,3 % medziročne), zatiaľ čo protiinflačné tlaky regulovaných cien oslabli (-1,5 % vs. –2,4 % medziročne). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.08.2017 16:15 Inflácia neprichádza. Nečakáme náhodou zbytočne?

Na trhoch s fixným výnosom sa aktuálne dosť intenzívne diskutuje okolo výnosov na dlhopisoch. V poslednej dobe sme mohli čítať niekoľko článkov a analýz, ktoré opisujú túžobne očakávaný nárast výnosov a dávajú investorom tipy, ako sa vyrovnať s nadchádzajúcimi dramatickými zmenami. No povedzme si, si prečo sa pravdepodobne mýlia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »