Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Napriek tomu, že vlaňajšok bol zatiaľ jediným rokom, keď ceny na Slovensku klesali, až tri štvrtiny domácností mali opačný pocit. Dôvodom je takzvaná pocitová inflácia, ktorá sa často odlišuje od reality.Rast cien totiž spotrebitelia vnímajú citlivejšie ako ich pokles. 

2014 bol pre Slovensko výnimočný. Štatistiky totiž totiž nehovorili o raste cien, ale o ich stagnácií, či dokonca poklesali. Za celý uplynulý rok sa ceny tovarov a služieb medziročne znížili o – 0,1 percenta. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj doteraz nepamätál. Hoci i v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, nikdy sa však nedostal do záporných čísel.

Aké je však vnímanie Slovákov? Naopak. Napriek minuloročnému poklesu cien tovarov a služieb u nás si až tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny sa vlani zvýšili. Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak povedané, spotrebitelia majú zvyčajne pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie než aké v skutočnosti je. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať.

Okrem toho vnímanie cien je vždy subjektívne a závisí od zloženia „nákupného košíka“ každého z nás. Pretože vždy nájdeme v obchodoch tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky, ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo nakupujeme, hodnotíme aj infláciu. Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa len zhruba desatina Slovákov. A približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.

Ani v jednom mesiaci vlaňajška nedosiahol rast cien výraznejšie kladnú úroveň. Pohyboval sa tesne okolo nulovej úrovne alebo pod ňou. Neexistoval totiž žiadny výraznejší faktor, ktorý by ceny nakopol k rastovej tendencii. Naopak viaceré spolupôsobili smerom na pokles. Najvýraznejší deflačný efekt mal pokles regulovaných cien energií v oblasti bývania. Náklady na bývanie poklesli v priemere o 0,6 percenta.  

Druhým najvýraznejším faktorom, ktorý bránil inflácii k rastu, boli potraviny. Všeobecne ich ceny od jari až do konca roka medziročne klesali. Príčinou bola dobrá úroda. Za celý rok potraviny zlacneli v o 0,8 percenta.

Treťou skupinou, ktorá brzdila rast cien, boli náklady na dopravu. Za celý minulý rok poklesli o 1,5 percenta. Stál za tým predovšetkým pokles cien pohonných hmôt. Okrem toho v závere roka prispelo k poklesu cien v doprave aj zavedenie cestového zadarmo pre dôchodcov a študentov. Rástli najmä ceny alkoholických nápojov a tabaku - o 1,8 percenta alebo ceny vzdelávania – o 3,9 percenta. Priemernú cenovú úroveň to však do plusu nedostalo.

Aký cenový vývoj očakávajú našinci v tomto roku? Aj v tomto prípade si tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny pôjdu v tomto roku smerom nahor. Ale tentokrát im dávame čiastočne za pravdu. V roku 2015 totiž očakávame, že ceny tovarov a služieb veľmi mierne vzrastú. Cenovky na pultoch našich predajní by sa tak mali zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala dosiahnuť iba pár desatín percenta. Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy.

Rastúcej spotrebe našich domácností vlani nahrávali do karát nielen stagnujúce ceny, ale aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles miery nezamestnanosti. Predpokladáme, že vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu sa budú rady nezamestnaných na úradoch práce skracovať aj počas tohto roka. Rovnaký názor zdieľa 28 % slovenských domácností, ktoré predpokladajú, že nezamestnanosť sa v tomto roku zníži. Na druhej strane ale až 35 % našich domácnosti si myslí, že nezamestnaných bude tento rok pribúdať a tretina sa domnieva, že miera nezamestnanosti zostane na rovnakej úrovni ako vlani.

Reálne mzdy [po očistení o infláciu] Slovákov vlani vzrástli vďaka nominálnemu rastu miezd a stagnujúcim cenám. Predpokladáme, že inak tomu nebude ani tento rok a našinci opäť zarobia reálne viac. Napomáhať tomu bude nielen nominálny rast miezd a pomalý cenový rast, ktorý nám nebude ukrajovať príliš veľa z našich zárobkov, ale aj klesajúca miera nezamestnanosti. Napriek tomu zlepšenie svojej finančnej situácie v tomto roku očakáva len približne každá šiesta slovenská domácnosť.

Takmer tri pätiny domácnosti predpokladajú, že ich finančná situácia zostane v porovnaní s vlaňajškom nezmenená a viac než pätina domácnosti sa domnieva, že dôjde k zhoršeniu finančnej stránky ich života. Očakávania týkajúce sa našej finančnej situácie totiž vo veľkej miere závisia od minulého vývoja. A napiek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce stále platí, že nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.

Názory slovenských domácností na vývoj cien, nezamestnanosti a ich finančnej situácie

Ako sa vyvíjali ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v roku 2014?

 

-           ceny sa zvýšili

62 % domácností

-           ceny sa nezmenili

24 % domácností

-           ceny sa znížili

11 % domácností

Ako sa budú ceny tovarov a služieb vyvíjať tento rok?

 

-           ceny sa budú zvyšovať

58 % domácností

-           ceny zostanú rovnaké

28 % domácností

-           ceny sa budú znižovať

7 % domácností

Ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť v tomto roku?

 

-           nezamestnanosť sa zvýši

35 % domácností

-           nezamestnanosť sa nezmení

33 % domácností

-           nezamestnanosť sa zníži

28 % domácností

Aká bude finančná situácia Vašej domácnosti v roku 2015?

 

-           zlepší sa

16 % domácností

-           nezmení sa

57 % domácností

-           zhorší sa

22 % domácností

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Spotrebiteľský barometer I., 2015, ŠÚ SR

Pozn.: tabuľka neobsahuje odpovede typu „neviem posúdiť“

Jana Glasová je analytička Poštovej banky.

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Juraj Valachy | 05.09.2016 00:00 V slovenská ekonomika zamestnáva najviac ľudí v histórii

Na Slovensku pracuje najviac ľudí v histórii. Dostupní potenciálni sa zamestnanci sa rýchlo míňajú. Firmy tak môžu mať onedlho vážny problém s nachádzaním nových zamestnancov, čo v krajnom prípade môže vyústiť k odmietaniu zákaziek a teda spomaleniu rastu ekonomiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 26.08.2016 00:00 Trhy 2 mesiace po brexite - katastrofa sa nekoná

Kto si odnesie negatívne dôsledky brexitu najviac? Ktoré odvetvia naopak môžu z neho ťažiť? Ako by mali s informáciou narábať bežní investori v podielových fondoch? O otázkach súvisiacich s britským referendom a jeho dopadom na trhu sa rozprávame s portfólio manažérom spoločnosti Fidelity International Eugenom Philalithisom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 25.08.2016 00:00 Aké správy prídu v piatok z Jackson Hole?

Dlhodobá snaha médií odhadnúť pravdepodobnosť a načasovanie ďalšieho zvýšenia sadzieb zo strany Fedu už nikoho nebaví. Zredukovala sa totiž len na jednu otázku: či Fed v najbližšej dobe zvýši sadzby aspoň raz, alebo či vôbec nie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 22.08.2016 00:00 Ktorá nechce, nech sa zakrýva a ktorá chce, mi svoje vnady rada ukáže! (Svet financií očami komentátora tentoraz na letné témy)

Finančným svetom netočia iba ekonomické fundamenty, ale aj špekulácie. Vývoj v eurozóne i celej EÚ ohrozujú viaceré voľby i ženské plavky nepodliehajúce len móde, ale i politike. Možno niečo o tom vie belgická kapela Vaya Con Dios. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 17.08.2016 00:00 Trhová bublina sa nafukuje a investičný svet je hore nohami

Počas tohtoročného leta globálne trhy vďaka náklonnosti centrálnych bánk významne vzrástli. Odštartovala to Bank of England, ktorá začala s novým kolom kvantitatívneho uvoľňovania s cieľom utlmiť šok po referende o Brexite. Výsledok hlasovania tak nedokázal vykoľajiť dôveru investorov v štátne dlhopisy Veľkej Británie a v britské akcie z miery a globálne trhy si s úľavou vydýchli. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

22.09.2016 08:23 Sadzby nezmenené

Obchodovanie na trhoch sa počas stredy nieslo v očakávaní dát z centrálnych bánk z USA a Japonska. V Európe bol deň na makroekonomické dáta chudobný a nevyhlasovali sa dáta najvyššej dôležitosti, ktoré by výraznejšie zahýbali trhom.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.09.2016 11:46 Kedy sa česká koruna vráti na prirodzenú úroveň

Čas umelo oslabenej českej koruny sa kráti. Pôvodne navrhovaný termín – leto 2017, sa však pravdepodobne bude posúvať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 13:51 Tento týždeň bude pre trhy kritický

Bank of Japan  - japonská centrálna banka a komisia FOMC – kľúčový orgán americkej centrálnej banky Fed už túto stredu oznámia nové smerovanie ich politík. Môžeme očakávať vysokú volatilitu trhov. Z vyhlásení predstaviteľov centrálnych bánk je totiž zrejmé, že dospeli na hranicu svojich možností. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 09:53 Slovensko emitovalo dlhopisy za 0,39 %

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok v dvoch aukciách predala štátne dlhopisy v hodnote 269,4 milióna eur. Pri desaťročných dlhopisoch predstavoval priemerný úrok 0,3939 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.09.2016 10:01 Priemerná mzda v Poľsku medziročne rastie o takmer 5 %

Priemerná hrubá mzda v poľskom súkromnom sektore v auguste dosiahla 4212,56 zlotých (973,91 eura). Mzda v celom hospodárstve, teda i vrátane verejné sektora, dosiahla v druhom kvartály 4019,08 (931 eur). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »