Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Napriek tomu, že vlaňajšok bol zatiaľ jediným rokom, keď ceny na Slovensku klesali, až tri štvrtiny domácností mali opačný pocit. Dôvodom je takzvaná pocitová inflácia, ktorá sa často odlišuje od reality.Rast cien totiž spotrebitelia vnímajú citlivejšie ako ich pokles. 

2014 bol pre Slovensko výnimočný. Štatistiky totiž totiž nehovorili o raste cien, ale o ich stagnácií, či dokonca poklesali. Za celý uplynulý rok sa ceny tovarov a služieb medziročne znížili o – 0,1 percenta. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj doteraz nepamätál. Hoci i v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, nikdy sa však nedostal do záporných čísel.

Aké je však vnímanie Slovákov? Naopak. Napriek minuloročnému poklesu cien tovarov a služieb u nás si až tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny sa vlani zvýšili. Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak povedané, spotrebitelia majú zvyčajne pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie než aké v skutočnosti je. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať.

Okrem toho vnímanie cien je vždy subjektívne a závisí od zloženia „nákupného košíka“ každého z nás. Pretože vždy nájdeme v obchodoch tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky, ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo nakupujeme, hodnotíme aj infláciu. Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa len zhruba desatina Slovákov. A približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.

Ani v jednom mesiaci vlaňajška nedosiahol rast cien výraznejšie kladnú úroveň. Pohyboval sa tesne okolo nulovej úrovne alebo pod ňou. Neexistoval totiž žiadny výraznejší faktor, ktorý by ceny nakopol k rastovej tendencii. Naopak viaceré spolupôsobili smerom na pokles. Najvýraznejší deflačný efekt mal pokles regulovaných cien energií v oblasti bývania. Náklady na bývanie poklesli v priemere o 0,6 percenta.  

Druhým najvýraznejším faktorom, ktorý bránil inflácii k rastu, boli potraviny. Všeobecne ich ceny od jari až do konca roka medziročne klesali. Príčinou bola dobrá úroda. Za celý rok potraviny zlacneli v o 0,8 percenta.

Treťou skupinou, ktorá brzdila rast cien, boli náklady na dopravu. Za celý minulý rok poklesli o 1,5 percenta. Stál za tým predovšetkým pokles cien pohonných hmôt. Okrem toho v závere roka prispelo k poklesu cien v doprave aj zavedenie cestového zadarmo pre dôchodcov a študentov. Rástli najmä ceny alkoholických nápojov a tabaku - o 1,8 percenta alebo ceny vzdelávania – o 3,9 percenta. Priemernú cenovú úroveň to však do plusu nedostalo.

Aký cenový vývoj očakávajú našinci v tomto roku? Aj v tomto prípade si tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny pôjdu v tomto roku smerom nahor. Ale tentokrát im dávame čiastočne za pravdu. V roku 2015 totiž očakávame, že ceny tovarov a služieb veľmi mierne vzrastú. Cenovky na pultoch našich predajní by sa tak mali zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala dosiahnuť iba pár desatín percenta. Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy.

Rastúcej spotrebe našich domácností vlani nahrávali do karát nielen stagnujúce ceny, ale aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles miery nezamestnanosti. Predpokladáme, že vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu sa budú rady nezamestnaných na úradoch práce skracovať aj počas tohto roka. Rovnaký názor zdieľa 28 % slovenských domácností, ktoré predpokladajú, že nezamestnanosť sa v tomto roku zníži. Na druhej strane ale až 35 % našich domácnosti si myslí, že nezamestnaných bude tento rok pribúdať a tretina sa domnieva, že miera nezamestnanosti zostane na rovnakej úrovni ako vlani.

Reálne mzdy [po očistení o infláciu] Slovákov vlani vzrástli vďaka nominálnemu rastu miezd a stagnujúcim cenám. Predpokladáme, že inak tomu nebude ani tento rok a našinci opäť zarobia reálne viac. Napomáhať tomu bude nielen nominálny rast miezd a pomalý cenový rast, ktorý nám nebude ukrajovať príliš veľa z našich zárobkov, ale aj klesajúca miera nezamestnanosti. Napriek tomu zlepšenie svojej finančnej situácie v tomto roku očakáva len približne každá šiesta slovenská domácnosť.

Takmer tri pätiny domácnosti predpokladajú, že ich finančná situácia zostane v porovnaní s vlaňajškom nezmenená a viac než pätina domácnosti sa domnieva, že dôjde k zhoršeniu finančnej stránky ich života. Očakávania týkajúce sa našej finančnej situácie totiž vo veľkej miere závisia od minulého vývoja. A napiek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce stále platí, že nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.

Názory slovenských domácností na vývoj cien, nezamestnanosti a ich finančnej situácie

Ako sa vyvíjali ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v roku 2014?

 

-           ceny sa zvýšili

62 % domácností

-           ceny sa nezmenili

24 % domácností

-           ceny sa znížili

11 % domácností

Ako sa budú ceny tovarov a služieb vyvíjať tento rok?

 

-           ceny sa budú zvyšovať

58 % domácností

-           ceny zostanú rovnaké

28 % domácností

-           ceny sa budú znižovať

7 % domácností

Ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť v tomto roku?

 

-           nezamestnanosť sa zvýši

35 % domácností

-           nezamestnanosť sa nezmení

33 % domácností

-           nezamestnanosť sa zníži

28 % domácností

Aká bude finančná situácia Vašej domácnosti v roku 2015?

 

-           zlepší sa

16 % domácností

-           nezmení sa

57 % domácností

-           zhorší sa

22 % domácností

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Spotrebiteľský barometer I., 2015, ŠÚ SR

Pozn.: tabuľka neobsahuje odpovede typu „neviem posúdiť“

Jana Glasová je analytička Poštovej banky.

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 19.01.2017 00:00 T. Mayová verí v silný štát. Vláda má byť podľa nej riešením, nie problémom

Z utorkového prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej môžeme cítiť závan nového vetra. Je to razantnosť, odhodlanosť a rozhodnosť, ktoré by sa mohli stať črtami novej britskej politiky. Krajina bude stáť pre zásadnými výzvami, pričom bude potrebovať spojencov. Jedným z nich by mohlo byť i Slovensko. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.02.2017 16:18 Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 11:03 Česká ekonomika vlani vzrástla o 2,3 %

Rast českej ekonomiky sa vlani spomalil na 2,3 percenta. Predvlani predstavoval 4,6 percenta. Vyplýva to z predbežného odhadu hrubého domáceho produktu, ktorý zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ). V 4. štvrťroku 2016 ekonomika medziročne stúpla o 1,7 percenta. Podľa analytikov bola za spomalením predovšetkým nižšia investičná aktivita. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 08:44 Ekologie v časech Donalda Trumpa

V jistém legislativním běsnění, které je spojeno s počátkem éry nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, poněkud zaniká moment, jehož racionálnost se zdá naopak téměř nepochybná. Je to Trumpův rezervovaný postoj k otázce globálního oteplování. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.02.2017 10:45 Ranný prehľad trhov 15. februára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »