Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Autor: Eva Sadovská | 27.02.2013 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Vývoju menových kurzov je v posledných týždňoch venovaná väčšia pozornosť než zvyčajne. Hovorí sa o oslabovaní japonského jenu, prisilnom eure, riadenej devalvácii mien či dokonca o hroziacich menových vojnách. Olej do ohňa prilievajú aj niektorí politici, ktorí volajú po cielení menových kurzov a narážajú tak na odpor tých, ktorí obhajujú trhom určovanú hodnotu mien. Menové kurzy majú na ekonomiky výrazný vplyv a preto nečudo, že v súčasných zložitých časoch to niektoré krajiny priam láka ovplyvniť prostredníctvom nich vývoj vo svoj prospech. Každá minca má však dve strany a tak aj príliš slabá či naopak prisilná mena má svoje pre aj proti.

Každý štát či zoskupenie štátov používajúce vlastnú menu si musí zvoliť spôsob, akým sa bude určovať jej hodnota voči iným menám. Len v samotnej EÚ možno nájsť hneď niekoľko typov menových režimov – od voľne plávajúcich kurzov určovaných dopytom a ponukou [euro, britská libra], cez kurzy pohybujúce sa v stanovenom pásme [dánska koruna, lotyšský lats] až po meny pevne naviazané na euro [bulharský lev, litovský litas]. Euro, americký dolár, britská libra či japonský jen patria medzi meny, ktorých kurz určuje trh. Nepriamo však aj na kurzy týchto mien vplývajú politiky centrálnych bánk či slovné intervencie významných predstaviteľov.

Spoločná mena eurozóny v úvode februára voči doláru posilnila na 14 – mesačné maximá na úrovni 1,3700 EUR/USD, čo podnietilo viacerých európskych predstaviteľov k činu. O prisilnom eure sa rozhovorili predovšetkým francúzski predstavitelia, ktorí nielenže označili kurz eura za nebezpečne vysoký, ale vyslovili sa dokonca za nastavenie strednodobého cieľového kurzu. Na odpor sa Francúzom postavili Nemci i guvernér Európskej centrálnej banky [ECB] Draghi, podľa ktorých je súčasný kurz eura na úrovni dlhodobého priemeru. K oslabeniu eura však nakoniec prišlo. Stačili k tomu Draghiho slová, že ECB bude monitorovať vplyv kurzu eura na inflačné cielenie.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: Poštová banka. 

Je teda mena eurozóny v súčasnosti prisilná? Od zavedenia eura do bezhotovostného obehu v roku 1999 sa jeho kurz voči doláru pohyboval v pásme 0,83 EUR/USD až 1,60 EUR/USD, pričom priemerný kurz za toto viac než 14 – ročné obdobie predstavuje 1,21 EUR/USD. Priemerný kurz eura voči doláru za posledných 5 rokov je ale výrazne vyšší, na úrovni 1,37 EUR/USD. Euro je dnes porovnateľne silné ako vo februári 2012, no v porovnaní s júlom 2012 je silnejšie až o 9 %. Aktuálna sila eura tak záleží od uhla pohľadu.

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia. Oslabujúce euro je tak výhodné najmä pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na domácom „eurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje mimo eurozónu. Naopak podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje. 

Prečítajte si

Oslabujúce či posilňujúce euro má dopad aj na naše peňaženky. Silnejšie euro brzdí vďaka lacnejšiemu dovozu infláciu a naopak slabšie euro ide ruka v ruke s rýchlejším rastom cien. Efekt posilňujúcej meny ocenia napríklad aj tí z nás, ktorí nakupujú v susednom Česku, Poľsku či Maďarsku, ale aj v amerických internetových obchodoch. Zatiaľ čo v júli 2012 by sme za nákup v hodnote 100 USD zaplatili viac než 81 EUR, v súčasnosti nám na rovnaký nákup postačí len niečo vyše 74 EUR. Podobne aj dovolenka za hranicami eurozóny sa pri posilňujúcom eure stáva cenovo výhodnejšou. Posilňujúce euro naopak nehrá do karát tým z nás, ktorí držia časť úspor v amerických dolároch, resp. im nejaké doláre zostali ešte z minuloročnej letnej dovolenky. Napríklad za 1 000 EUR by sme v júli 2012 dostali cca 1 230 USD, no ak by sme sa dnes túto sumu rozhodli zameniť späť na eurá, z pôvodnej tisícky by sme uvideli len cca 917 EUR.

Autorka je analytička Poštovej banky, ilustračné foto: sxc.hu.

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Juraj Valachy | 05.09.2016 00:00 V slovenská ekonomika zamestnáva najviac ľudí v histórii

Na Slovensku pracuje najviac ľudí v histórii. Dostupní potenciálni sa zamestnanci sa rýchlo míňajú. Firmy tak môžu mať onedlho vážny problém s nachádzaním nových zamestnancov, čo v krajnom prípade môže vyústiť k odmietaniu zákaziek a teda spomaleniu rastu ekonomiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 26.08.2016 00:00 Trhy 2 mesiace po brexite - katastrofa sa nekoná

Kto si odnesie negatívne dôsledky brexitu najviac? Ktoré odvetvia naopak môžu z neho ťažiť? Ako by mali s informáciou narábať bežní investori v podielových fondoch? O otázkach súvisiacich s britským referendom a jeho dopadom na trhu sa rozprávame s portfólio manažérom spoločnosti Fidelity International Eugenom Philalithisom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 25.08.2016 00:00 Aké správy prídu v piatok z Jackson Hole?

Dlhodobá snaha médií odhadnúť pravdepodobnosť a načasovanie ďalšieho zvýšenia sadzieb zo strany Fedu už nikoho nebaví. Zredukovala sa totiž len na jednu otázku: či Fed v najbližšej dobe zvýši sadzby aspoň raz, alebo či vôbec nie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 22.08.2016 00:00 Ktorá nechce, nech sa zakrýva a ktorá chce, mi svoje vnady rada ukáže! (Svet financií očami komentátora tentoraz na letné témy)

Finančným svetom netočia iba ekonomické fundamenty, ale aj špekulácie. Vývoj v eurozóne i celej EÚ ohrozujú viaceré voľby i ženské plavky nepodliehajúce len móde, ale i politike. Možno niečo o tom vie belgická kapela Vaya Con Dios. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 17.08.2016 00:00 Trhová bublina sa nafukuje a investičný svet je hore nohami

Počas tohtoročného leta globálne trhy vďaka náklonnosti centrálnych bánk významne vzrástli. Odštartovala to Bank of England, ktorá začala s novým kolom kvantitatívneho uvoľňovania s cieľom utlmiť šok po referende o Brexite. Výsledok hlasovania tak nedokázal vykoľajiť dôveru investorov v štátne dlhopisy Veľkej Británie a v britské akcie z miery a globálne trhy si s úľavou vydýchli. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

22.09.2016 08:23 Sadzby nezmenené

Obchodovanie na trhoch sa počas stredy nieslo v očakávaní dát z centrálnych bánk z USA a Japonska. V Európe bol deň na makroekonomické dáta chudobný a nevyhlasovali sa dáta najvyššej dôležitosti, ktoré by výraznejšie zahýbali trhom.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.09.2016 11:46 Kedy sa česká koruna vráti na prirodzenú úroveň

Čas umelo oslabenej českej koruny sa kráti. Pôvodne navrhovaný termín – leto 2017, sa však pravdepodobne bude posúvať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 13:51 Tento týždeň bude pre trhy kritický

Bank of Japan  - japonská centrálna banka a komisia FOMC – kľúčový orgán americkej centrálnej banky Fed už túto stredu oznámia nové smerovanie ich politík. Môžeme očakávať vysokú volatilitu trhov. Z vyhlásení predstaviteľov centrálnych bánk je totiž zrejmé, že dospeli na hranicu svojich možností. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 09:53 Slovensko emitovalo dlhopisy za 0,39 %

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok v dvoch aukciách predala štátne dlhopisy v hodnote 269,4 milióna eur. Pri desaťročných dlhopisoch predstavoval priemerný úrok 0,3939 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.09.2016 10:01 Priemerná mzda v Poľsku medziročne rastie o takmer 5 %

Priemerná hrubá mzda v poľskom súkromnom sektore v auguste dosiahla 4212,56 zlotých (973,91 eura). Mzda v celom hospodárstve, teda i vrátane verejné sektora, dosiahla v druhom kvartály 4019,08 (931 eur). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »