Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Autor: Eva Sadovská | 27.02.2013 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Vývoju menových kurzov je v posledných týždňoch venovaná väčšia pozornosť než zvyčajne. Hovorí sa o oslabovaní japonského jenu, prisilnom eure, riadenej devalvácii mien či dokonca o hroziacich menových vojnách. Olej do ohňa prilievajú aj niektorí politici, ktorí volajú po cielení menových kurzov a narážajú tak na odpor tých, ktorí obhajujú trhom určovanú hodnotu mien. Menové kurzy majú na ekonomiky výrazný vplyv a preto nečudo, že v súčasných zložitých časoch to niektoré krajiny priam láka ovplyvniť prostredníctvom nich vývoj vo svoj prospech. Každá minca má však dve strany a tak aj príliš slabá či naopak prisilná mena má svoje pre aj proti.

Každý štát či zoskupenie štátov používajúce vlastnú menu si musí zvoliť spôsob, akým sa bude určovať jej hodnota voči iným menám. Len v samotnej EÚ možno nájsť hneď niekoľko typov menových režimov – od voľne plávajúcich kurzov určovaných dopytom a ponukou [euro, britská libra], cez kurzy pohybujúce sa v stanovenom pásme [dánska koruna, lotyšský lats] až po meny pevne naviazané na euro [bulharský lev, litovský litas]. Euro, americký dolár, britská libra či japonský jen patria medzi meny, ktorých kurz určuje trh. Nepriamo však aj na kurzy týchto mien vplývajú politiky centrálnych bánk či slovné intervencie významných predstaviteľov.

Spoločná mena eurozóny v úvode februára voči doláru posilnila na 14 – mesačné maximá na úrovni 1,3700 EUR/USD, čo podnietilo viacerých európskych predstaviteľov k činu. O prisilnom eure sa rozhovorili predovšetkým francúzski predstavitelia, ktorí nielenže označili kurz eura za nebezpečne vysoký, ale vyslovili sa dokonca za nastavenie strednodobého cieľového kurzu. Na odpor sa Francúzom postavili Nemci i guvernér Európskej centrálnej banky [ECB] Draghi, podľa ktorých je súčasný kurz eura na úrovni dlhodobého priemeru. K oslabeniu eura však nakoniec prišlo. Stačili k tomu Draghiho slová, že ECB bude monitorovať vplyv kurzu eura na inflačné cielenie.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: Poštová banka. 

Je teda mena eurozóny v súčasnosti prisilná? Od zavedenia eura do bezhotovostného obehu v roku 1999 sa jeho kurz voči doláru pohyboval v pásme 0,83 EUR/USD až 1,60 EUR/USD, pričom priemerný kurz za toto viac než 14 – ročné obdobie predstavuje 1,21 EUR/USD. Priemerný kurz eura voči doláru za posledných 5 rokov je ale výrazne vyšší, na úrovni 1,37 EUR/USD. Euro je dnes porovnateľne silné ako vo februári 2012, no v porovnaní s júlom 2012 je silnejšie až o 9 %. Aktuálna sila eura tak záleží od uhla pohľadu.

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia. Oslabujúce euro je tak výhodné najmä pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na domácom „eurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje mimo eurozónu. Naopak podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje. 

Prečítajte si

Oslabujúce či posilňujúce euro má dopad aj na naše peňaženky. Silnejšie euro brzdí vďaka lacnejšiemu dovozu infláciu a naopak slabšie euro ide ruka v ruke s rýchlejším rastom cien. Efekt posilňujúcej meny ocenia napríklad aj tí z nás, ktorí nakupujú v susednom Česku, Poľsku či Maďarsku, ale aj v amerických internetových obchodoch. Zatiaľ čo v júli 2012 by sme za nákup v hodnote 100 USD zaplatili viac než 81 EUR, v súčasnosti nám na rovnaký nákup postačí len niečo vyše 74 EUR. Podobne aj dovolenka za hranicami eurozóny sa pri posilňujúcom eure stáva cenovo výhodnejšou. Posilňujúce euro naopak nehrá do karát tým z nás, ktorí držia časť úspor v amerických dolároch, resp. im nejaké doláre zostali ešte z minuloročnej letnej dovolenky. Napríklad za 1 000 EUR by sme v júli 2012 dostali cca 1 230 USD, no ak by sme sa dnes túto sumu rozhodli zameniť späť na eurá, z pôvodnej tisícky by sme uvideli len cca 917 EUR.

Autorka je analytička Poštovej banky, ilustračné foto: sxc.hu.

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 19.01.2017 00:00 T. Mayová verí v silný štát. Vláda má byť podľa nej riešením, nie problémom

Z utorkového prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej môžeme cítiť závan nového vetra. Je to razantnosť, odhodlanosť a rozhodnosť, ktoré by sa mohli stať črtami novej britskej politiky. Krajina bude stáť pre zásadnými výzvami, pričom bude potrebovať spojencov. Jedným z nich by mohlo byť i Slovensko. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

23.02.2017 15:38 Na dávku v hmotnej núdzi 61,60 eura je odkádzaných 97 tisíc Slovákov

Minimálne sociálne zabezpečenie v podobe dávky v hmotnej núdzi v januári tohto roka poberalo 97 513 osôb. Medziročne sa tento počet znížil o 17 percent.  Minimálne sociálne zabezpečenie v podobe dávky v hmotnej núdzi v januári tohto roka poberalo 97 513 osôb. Medziročne sa tento počet znížil o 17 percent.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.02.2017 16:18 Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 11:03 Česká ekonomika vlani vzrástla o 2,3 %

Rast českej ekonomiky sa vlani spomalil na 2,3 percenta. Predvlani predstavoval 4,6 percenta. Vyplýva to z predbežného odhadu hrubého domáceho produktu, ktorý zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ). V 4. štvrťroku 2016 ekonomika medziročne stúpla o 1,7 percenta. Podľa analytikov bola za spomalením predovšetkým nižšia investičná aktivita. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 08:44 Ekologie v časech Donalda Trumpa

V jistém legislativním běsnění, které je spojeno s počátkem éry nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, poněkud zaniká moment, jehož racionálnost se zdá naopak téměř nepochybná. Je to Trumpův rezervovaný postoj k otázce globálního oteplování. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »