Poisťovne o povinnom poisťovaní záplavových oblasti: Ani nárok na hypotéku nemá každý

Nápad ministra vnútra Daniela Lipšica, aby poisťovne nesmeli odmietnuť klientov žijúcich v záplavových oblastiach, sa finančným inštitúciám nepáči. Návrh zatiaľ nemá konkrétnu podobu, vláda iba uvažuje o zriadení expertnej komisie. Poisťovne však majú už teraz pripravených viacero protiargumentov.

Minister vnútra Daniel Lipšic si myslí , že právo odmietnuť poistenie nie je férové voči ľuďom. „ Aby si poisťovne nemohli vyberať len nejaké hrozienka, že poistia proti povodniam len niekoho na piatom poschodí, ale niekoho, kde hrozia potenciálne záplavy nepoistia.“ Paradoxne však aj samotná správa, ktorou sa zaoberala vláda, upozorňuje, že problémom nie sú inštitúcie, ale ľudia podceňujúci poistenie. "Súčasná prax ukázala, že mnohí občania Slovenskej republiky si nepripúšťajú riziko možných živelných pohrôm na svojom majetku a teda nepovažujú za potrebné svoj majetok poistiť v dôsledku mimoriadnych situácií. Dostávajú sa tak do ťažkej životnej situácie a sú odkázaní na štátnu pomoc a občiansku solidaritu. Z hľadiska štátu preto vzniká potreba iniciovať legislatívnu zmenu tak, aby poisťovniam vznikla povinnosť poistiť majetok občanov v Slovenskej republike, a to aj v rizikových oblastiach, keď o to občan Slovenskej republiky prejaví záujem.“

V expertnej komisii by mali byť zástupcovia ministerstiev financií, vnútra, spravodlivosti, NBS, Slovenskej asociácie poisťovní a splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny.

Slovenská asociácia poisťovní vo svojom stanovisku upozorňuje, že poistením môžu byť kryté iba náhodilé - poistiteľné riziká. Preto je podľa nej požiadavka v absolútnom rozpore so základnými pravidlami poisťovníctva platnými v celom svete: „Návrh v tejto podobe by mohol narušiť nielen  finančnú stabilitu  poisťovní, ale postihol by tiež  tých občanov SR, ktorí sú voči sebe a svojmu majetku zodpovední a poskytoval by istú výhodu tým, ktorí si poistenie neuzavreli,“ vysvetľuje generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.

Technický riaditeľ AXA ČR a SR Lucian Besterci dodáva, že poistenie je dobrovoľné a „pokiaľ štát nebude chcieť od poisťovne vyberať časť poistného na úhradu škôd zo živelných pohrôm, malo by zostať dobrovoľným.“

Proti návrhu je podľa  hovorkyne Judity Smatanovej aj UNION poisťovňa: „Zavedením takejto povinnosti dôjde k deformácii trhu, keď poisťovne budú zo zákona nútené prijímať neprijateľné riziká. Je to rovnaké, ako napr. to, že banka by bola povinná poskytnúť občanovi spotrebný/ hypotekárny úver bez ohľadu na jeho bonitu.“

Dve príčiny nepoisťovania

Riaditeľ Odboru riadenia poistných produktov ČSOB poisťovne Martin Fučík hovorí, že na Slovensku existujú oblasti, kde sa za posledných 5 rokov vyskytli povodne a záplavy na rovnakých miestach: „Z poistno-technického hľadiska však v týchto oblastiach nejde už o náhodné udalosti. Môže ísť aj o nasledovné prípady: špecifická oblasť, v ktorej bola realizovaná výstavba nehnuteľností v rozpore so stavebným zákonom alebo absencia protipovodňových opatrení. V takýchto prípadoch si nemyslíme, že by zavedenie povinnosti poisťovať bolo opodstatnené.“

Hoci sa nápad Daniela Lipšica nestretol zo strany poisťovní s pochopením, poisťovne vítajú možnosť hlbšej diskusie: „ Podľa nášho názoru je potrebné problematiku záplav a povodní na Slovensku riešiť komplexne a neunáhlene,“ dodáva Martin Fučík.  „Vítame preto iniciatívu Vlády SR zriadiť expertnú pracovnú skupinu pri Ministerstve financií SR. Poisťovne vedia byť pri riešení tejto problematiky veľmi nápomocné.“

V záplavových oblastiach môže byť cena neúnosná

Ak by museli poisťovne poisťovať aj vysokorizikových klientov, zohľadnili by vysokú pravdepodobnosť vzniku poistnej udalosti v cene. „V oblastiach s menším rizikom je poistné nižšie ako v porovnaní s oblasťami s vyšším rizikom, kde je poistné prirodzene vyššie,“ vysvetľuje Martin Fučík z ČSOB poisťovne. „Je samozrejme možné zákonom prinútiť poisťovne, aby nemohli odmietnuť poistiť klienta, ktorý vlastní dom v lokalite každoročných záplav. Ceny poistenia však budú vždy zodpovedať poistenému riziku,“ zamýšľa sa Lucian Besterci z AXA. „ Rád by som pripomenul, že aj situáciu na trhu zaistenia, kedy významné svetové zaisťovne v dôsledku škôd z posledného obdobia v našom regióne zvyšujú sadzby, čo sa musí premietnuť do ceny poistenia .“

Podľa Judity Smatanovej z UNIONu by musela poisťovňa pri vysokorizikových klientoch pristúpiť k dvom opatreniam. „Buď by zvýšila spoluúčasť, teda sumu, ktorou by sa samotný klient podieľal na poistnej udalosti alebo by musela zvýšiť sadzby. Týchto klientov by následné zvýšenie spoluúčasti a sadzieb mohlo dokonca odradiť od poistenia. Naopak, pri poistení nízkorizikových klientov by však k zvýšeniu poistného nedošlo, keďže konkurencia poisťovní by vyvíjala tlak na cenu. Poisťovne by mali snahu dostať do portfólia práve týchto klientov.“

Povinné poistenie pre klientov?

Judita Smatanová z UNIONu si myslí, že v prípade zavedenia povinnosti poisťovať rizikových klientov by bol potrebný zásah štátu: „keď by sa tento podieľal na plnení poisťovne za škody spôsobené v rizikových oblastiach, alebo by bolo potrebné zaviesť povinné zmluvné poistenie majetku, keď by každý vlastník mal povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu o poistení majetku s rizikom povodeň (po vzore povinného zmluvného poistenia).“ V druhom prípade by poisťovne získali viac peňazí, z ktorých by hradili škody. „Do určitej miery by to znížilo tlak na zvyšovanie cien pre vysokorizikových klientov, na druhej strane by to však znamenalo výdavok pre klientov, ktorí buď nemajú záujem o poistenie, alebo nepovažujú danú hrozbu za pravdepodobnú alebo významnú. Uloženie takejto povinnosti pre klientov by však muselo byť sprevádzané systémom kontroly a prípadných sankcií.“

Martin Fučík z ČSOB dodáva, že: „ systém nemal fungovať tak, že tí, čo sú zodpovední a poistia si svoju nehnuteľnosť, budú odškodnení len z poistného plnenia a finančnú pomoc od štátu nedostanú. Naopak tí, ktorí na poistnom „šetria“ a nemajú poistenie nehnuteľnosti dojednané, túto finančnú pomoc od štátu dostanú. Na finančnú pomoc od štátu sa však musia zložiť všetci občania a to paradoxne aj tí, ktorí si svoju nehnuteľnosť poistili.“  

Lucian Besterci z AXA vidí v Európe dva prístupy na riešenie vysokých škôd v dôsledku povodní: „J e možné sa vydať buď cestou zavedenia povinného poistenia proti živelným rizikám pre všetkých majiteľov rodinných domov a založenie štátom zaisteného spoločného fondu, ktorý by pomáhal kryť najzávažnejšie škody alebo zavedenie tzv. "povodňovej" dane, ktorá bola a ešte stále je intenzívne diskutovaná napr. v Českej republike. V prípade prvej možnosti by poisťovne do takto vytvoreného poistného poolu prispievali časťou inkasovaného poistného z povinného poistenia nehnuteľného majetku. V prípade, ak by škody presiahli objem peňazí v poole, škody by uhrádzal štát. Takéto pooly existujú napr. v Nórsku, Belgicku alebo Holandsku.“

Namiesto epilógu...

Paradoxne, kým väčšina poisťovní hľadá argumenty proti zavedeniu povinnosti poisťovať aj vysokorizikových klientov, Allianz – Slovenská poisťovňa umožňuje poistenie domácnosti vrátane rizika povodní pre všetky oblasti Slovenska. Navyše nezvyšuje poistné ani na vysokorizikových miestach. Ak si pomôžeme výrokom ministra, v praxi to znamená, že v Allianzi zaplatí rovnakú sumu za protipovodňovú ochranu človek na piatom poschodí ako ten, komu hrozia potenciálne záplavy. Ani jeden z nich sa však nemôže poistiť len pre riziko záplav, ale v balíku má aj ďalších 22 rizík. Obchodný model je tak únosný aj z hľadiska poistnej matematiky. Či však cena nie je privysoká, si musí zvážiť klient.   

Spomenutý produkt Allianzu v konečnom dôsledku nepopiera argumenty ostatných poisťovní. Na efektívnom trhu sa skôr či neskôr objaví produkt, ktorý zákazníci potrebujú a ktorý si zároveň môžu dovoliť. Ak však do produktového manažmentu bude chcieť vstupovať štát, môže to dopadnúť ako pri univerzálnom bankovom produkte. Banky ho síce majú v ponuke, ale zákazníci oň nejavia záujem, lebo je pridrahý.