Poisťovne: podvody a pokusy o podvod neradi priznávajú

Podľa odhadov asi tretina zo všetkých oznámených poistných udalostí je spojená s podvodmi, resp. pokusmi o podvod. Tieto údaje však poisťovne neradi poskytujú. Zrejme sa obávajú poškodenia imidžu a toho, že budú motivovať ďalších podvodníkov.

Jednou z mála výnimiek u nás je Allianz - Slovenská poisťovňa , ktorá na svojich webových stránkach, ale aj prostredníctvom médií často upozorňuje na podvody, resp. pokusy o podvod spojené s poistením a otvorene priznáva , že 30 až 40 percent z oznámených poistných udalostí sú poistné podvody.

Najviac podvodov je pri autách

Allianz - Slovenská poisťovňa podľa medializovaných informácií prešetrila do februára 2009 takmer štyritisíc podozrivých poistných udalostí v neživotnom poistení s požadovaným poistným plnením cca 13 mil. eur (394 mil. korún). Z týchto prešetrených poistných udalostí vyplynulo 615 podaných trestných oznámení. Najväčšie problémy s páchaním poisťovacích podvodov od roku 2004 zaznamenala poisťovňa v povinnom zmluvnom poistení (1 246 prípadov), ďalej v havarijnom poistení motorových vozidiel (1 528), v poistení majetku vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a regresov (1 107).

V rámci životného poistenia bolo v období od roku 2004 do začiatku februára 2009 preskúmaných 352 prípadov podozrivých poistných udalostí s predpokladaným poistným plnením cca 189-tis. eur (5,7 mil. korún).  Všeobecne ale platí, že v životnom poistení je počet pokusov o podvod pomerne nízky.

To, že sa počet poisťovacích podvodov darí udržať na istej hladine je podľa predstaviteľov Allianz - Slovenská poisťovňa dôsledkom účinného odhaľovania pokusov o poisťovací podvod, inak povedané, keby poisťovňa nepostupovala tak tvrdo a razantne, poisťovacích podvodov a pokusov o ne by bolo neporovnateľne viac.

Poistnú udalosť nahláste bez zbytočného odkladu

Základným preventívnym opatrením zo strany poisťovní je striktne vyžadovať čo najskoršie nahlásenie poistnej udalosti. Táto povinnosť pre klienta tej-ktorej poisťovne navyše vyplýva priamo zo zákona. Upravuje ju paragraf 799, odsek 2, Občianskeho zákonníka (OZ) číslo 401/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov. Zákon priamo hovorí o tom, že ten, k to má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že na stala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu v zmysle citovaného paragrafu uložiť aj ďalšie povinnosti.

V tejto súvislosti treba uviesť, že všeobecné poistné podmienky jednotlivých poisťovní spravidla bližšie určujú alebo inak spresňujú a konkretizujú termín na nahlásenie poistnej udalosti , resp. ho definujú aj inými slovami. Napríklad Poisťovňa Poštovej banky na svojich webových stránkach upozorňuje, že klient je povinný vznik poistnej udalosti oznámiť „čo najskôr“ a doslova odporúča oznámiť ju bezprostredne po jej vzniku, pričom platí, že pri podozrení zo spáchania trestného činu treba udalosť oznámiť aj polícii. Poisťovňa Union svojim klientom odporúča, ak sa udiala poistná udalosť,  ktorú si chcú uplatniť,  „opätovne si preštudovať príslušné poistné podmienky“.  Základnou povinnosťou poisteného je poistnú udalosť bezodkladne ohlásiť poisťovni na predpísanom tlačive a priložiť potrebné doklady.

K dispozícii je viacero kanálov

Aj keď OZ ukladá povinnosť vznik poistnej udalosti nahlásiť písomne, v praxi sa používa viacero spôsobov. Napríklad poisťovňa UNIQA poskytuje až šesť možností nahlásenia poistnej udalosti (osobne v ktorejkoľvek pobočke alebo obchodnej agentúre či obchodnému zástupcovi, resp. zmluvnému maklérovi poisťovne; zaslaním poštou, ďalej telefonicky, emailom, faxom a taktiež online - prostredníctvom webového rozhrania).

V skutočnosti ani tak nezáleží na spôsobe komunikácie ako na včasnosti nahlásenia. Z paragrafu 799, odsek 3, OZ totiž vyplýva, že ak ten, kto má nárok na plnenie vedome porušil povinnosť bezodkladne informovať o poistnej udalosti, má poistiteľ právo znížiť plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy.

Kriminalistika: nejde o sekírovanie

Proti poisťovacím podvodom sa poisťovne bránia predovšetkým tým, že od svojich klientov vyžadujú čo najrýchlejšie nahlásenie poistnej udalosti. Aj keď to z hľadiska poškodeného neraz vyzerá ako sekírovanie, striktné vyžadovanie tejto povinnosti zo strany poisťovateľov má racionálne jadro. Celá kriminalistika ako náuka o odhaľovaní trestnej činnosti je postavená na tzv. stopách, či už sú to materiálne stopy, napr. odtlačky alebo pamäťové stopy  (napr. v pamäti očitého svedka udalosti). Aj jedny aj druhé stopy časom blednú až napokon zmiznú. Pri materiálnych stopách sa o ich „vyblednutie“ postarajú napríklad slnečné lúče, vietor, prach, dážď, kroky chodcov, odtlačky pneumatík a podobne.

Pri pamäťových stopách hrá rozhodujúcu úlohu časový odstup od udalosti - čím viac času uplynulo, tým menej detailov si o udalosti pamätáme. V tejto súvislosti sa v kriminalistike hovorí o tzv. nepriaznivom časovom faktore - čím neskôr sa začína vec vyšetrovať, tým horšie. Aj preto, ba práve preto trvajú poisťovne na urýchlenom oznámení poistnej udalosti. A určite aj preto túto povinnosť pre klientov poisťovní ukladá priamo zákon.

Upratať až nakoniec

Ďalším faktorom, ktorý sťažuje vyšetrenie poistnej udalosti, je to, ak po poistnej udalosti (vlámanie do bytu, požiar, vyčínanie vandalov a pod.) sa klient snaží upratať. Každé upratanie zahladzuje stopy. Preto poisťovne trvajú na tom, že dať byt alebo vykradnuté auto do poriadku možno až po tom, čo ho prehliadla polícia a zástupca poisťovne. Poisťovňa Poštovej banky upozorňuje klientov na to, že s odstraňovaním následkov poistnej udalosti alebo opravou poškodenej veci  treba počkať až do príchodu polície a do vykonania obhliadky technikom poisťovne.

Ak je zo závažných hygienických alebo bezpečnostných dôvodov potrebné s týmito zásahmi začať skôr, treba si zaobstarať preukázateľnú dokumentáciu o vzniku a rozsahu škody (napríklad fotografie, očití svedkovia),  pričom treba dbať o to, aby sa rozsah a následky poistnej udalosti nezväčšovali.

Namiesto tepla požiar

Ako vyplýva z tlačových správ poisťovne Generali , teploty pod bodom mrazu a plynová kríza začiatkom roka donútili niektoré domácnosti a firmy na Slovensku využiť elektrické ohrievače, krby a rôzne piecky. Ich použitie však v mnohých prípadoch neprinieslo teplo, ale priamo požiar. Pri týchto poistných udalostiach bola príčinou vzniku požiaru neodborná inštalácia a úpravy vykurovacieho telesa a nekvalitné elektrické ohrievače v kombinácii so zlou manipuláciou. Klienti po týchto požiaroch, ale aj po iných poistných udalostiach niekedy postupujú nesprávne čím napríklad zväčšujú rozsah škody. Je preto nevyhnutné, aby v prípade poistnej udalosti dodržali pár základných postupov:

• Poistnú udalosť je dôležité do poisťovne nahlásiť v čo najkratšom čase po jej vzniku
• Pri všetkých poistných udalostiach je najlepšie vyhotoviť si fotodokumentáciu
• Veci je vhodné roztriediť na zničené a poškodené a urobiť ich zoznam. Zvyšky zničených vecí, pokiaľ to situácia dovolí, ponechať a uložiť pre následnú prehliadku pracovníkmi likvidácie.
• Pri veciach, ktoré je možné opraviť, treba vyčkať s opravou až na pokyn poisťovateľa.

Zveličovanie škody

Väčšina poisťovacích podvodov, resp. pokusov spočíva v umelom navýšení výšky plnenia (v umelom zväčšovaní rozsahu skutočnej škody). Podľa Jaroslavy Zemanovej z Allianz – Slovenskej poisťovne systém boja s poisťovacími podvodmi  pozostáva zo včasnej a presnej indikácie podozrivých poistných udalostí, ako aj z preventívnej činnosti, ktorá má v procese boja s poisťovacími podvodmi nenahraditeľné miesto. „Činnosti ohľadne odhaľovania poisťovacích podvodov nie sú samoúčelné a nejde iba o samotné zachraňovanie hodnôt. Vytvorili sme účinný systém, ktorý zabraňuje neoprávneným výplatám a ochráni našich verných a poctivých klientov, ktorí nežiadajú plnenia bez právneho nároku. Poctivým klientom sa snažíme vyjsť vždy v ústrety. Naši klienti si to plne zaslúžia," zdôrazňuje Zemanová.

Podľa Vojtecha Kosíka z tej istej poisťovne bol rok 2008  významný tým, že zaznamenali viaceré úspechy  v oblasti postihovania páchateľov formou trestných súdov. „Bolo ukončených niekoľko súdnych konaní, v ktorých bol vynesený odsudzujúci rozsudok alebo bola schválená dohoda o vine a treste. V týchto prípadoch je páchateľ povinný nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobil. Predmetné čiastky predstavovali sumu niekoľko desiatok tisíc eur. Vo väčšine prípadov išlo o nedokonaný pokus poisťovacieho podvodu. To znamená, že poisťovací podvod bol našimi zamestnancami odhalený ešte pred vyplatením poistného plnenia,“  podčiarkuje Kosík.

Podvod a poisťovací podvod: tresty až do 15 rokov

V Trestnom zákone (TZ) číslo 300/2005 Z.z. existuje všeobecná skutková podstata trestného činu podvodu a štyri špeciálne skutkové podstaty – úverový, kapitálový, subvenčný a poisťovací podvod. Všeobecná podstata trestného činu podvodu (§ 221) spočíva v tom, že niekto seba alebo iného obohatí tým, že niekoho uvedie do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak škodu na cudzom majetku. Špecifického trestného činu poisťovacieho podvodu (§ 223)  sa dopustí ten, kto  vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a tak mu spôsobí škodu.  Aj pri jednom aj pri druhom trestnom čine je trestná sadzba – v závislosti od výšky spôsobenej škody a ďalších okolností -od jedného roka maximálne až do 15 rokov.

Kríza nie je krízová situácia

Pri trestnom čine podvodu, ale aj pri špecifických trestných činoch vrátane poisťovacieho podvodu súd môže uložiť trest odňatia slobody v najprísnejšej sadzbe desať rokov až pätnásť rokov, ak páchateľ spácha čin „za krízovej situácie“. Aj keď v súčasnosti je v médiách azda najviac frekventovaným slovo kríza, v zmysle TZ sa globálna finančná kríza nepovažuje za krízovú situáciu. Tou je podľa paragrafu 134, odsek 2, TZ  vyhlásený výnimočný stav, núdzový stav, vojnový stav alebo vojna.

Súdnička namiesto pointy

Aj keď väčšina poisťovacích podvodov sa odohráva v oblasti majetkového poistenia, v kriminalistickej praxi nechýbajú ani prípady spojené so životným poistením. Na začiatku jedného z nich bola strohá správa v policajných zvodkách: V stredu 7. novembra 2007 vyšetrovateľ obvinil z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy Ing. Maroša K. z Košíc. Muž, ktorý sa nachádzal vo finančnej tiesni, chcel zarobiť na poistných podvodoch, pričom potenciálne obete aj poisťoval pre prípad úrazu. Následne  ich plánoval zlikvidovať.

Na muža ako z detektívok Agathy Christie, ktorý svoju potenciálnu obeť dal poistiť pre prípad smrti úrazom a potom si objednal jej zavraždenie, aby z jej životnej poistky získal takmer milión korún, v apríli 2008 podal prokurátor obžalobu na Okresný súd Košice I. 

Ing. Maroš K. (1977) z Košíc podľa obžaloby v období od júla do septembra 2007 na rôznych miestach v Košiciach i na chate v Trebejove (okres Košice-okolie) navádzal dve osoby na vraždu troch ľudí, za čo im sľuboval odmenu 300-tisíc korún. Jednu zo svojich potenciálnych obetí, 19-ročného Stanislava N. z Košíc, dal v auguste 2007 prostredníctvom jednej z maklérskych spoločností v Prešove poistiť na 1,18 milióna korún, pričom údajne zaplatil aj prvú štvrťročnú splátku. V prípade Stanislavovej smrti by mu poisťovňa vyplatila 80 percent životnej poistky, čo je 944-tisíc korún.

Obžalovaný  údajne plánoval rovnako postupovať aj v prípade ďalších dvoch ľudí. Ich zavraždením chcel vraj riešiť svoju zlú finančnú situáciu.

Martin G. a Pavol K., s ktorými dojednával fyzickú likvidáciu troch ľudí, však podľa obžaloby od samého počiatku len predstierali úmysel objednávku uskutočniť a tak vytypované osoby nakoniec nezabili. Obžalovaný pracoval ako sprostredkovateľ poistenia a s osobami, ktoré boli v prípade zainteresované, sa poznal zo svojho predchádzajúceho pôsobiska - navštevovali strednú školu, na ktorej predtým pôsobil ako učiteľ.  

Okresný súd Košice I  v druhej polovici novembra 2008 uznal Ing. Maroša K. vinným z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a zo zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu prípravy. Vymeral mu mimoriadne znížený 11-ročný trest odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia a uložil mu aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov. Mimoriadne znížený trest súd odôvodnil tým, že obžalovaný sa nedostal ďalej ako k príprave vrážd.

Obžalovaný hneď na pojednávaní podal proti rozsudku odvolanie. Podľa hovorkyne košických súdov Marcely Gálovej rozsudok nie je právoplatný, termín odvolacieho konania nebol zatiaľ stanovený.