Pokles eura: Povery o hedžových fondoch

V poslednom čase sa o ekonomiku a finančné trhy začalo zaujímať množstvo ľudí a preto sú finančné správy v centre pozornosti mnohých médií. Avšak veľká časť z týchto správ sú podľa mňa obyčajné nezmysly. V nasledujúcom texte sa pozriem na na najväčšie nezmysly, ktoré som počul minulý týždeň.

Hedžovéfondy potápajú štáty...

Už máme pôvodcu krízy – sú nimi hedžfondy, ktoré svojimi nekrytými stávkami v objeme desiatok miliárd spôsobujú krízu, keď útočia na krajiny a ich meny. Krajiny sa tak dostávajú do problémov a útoky špekulantov ich tak môžu položiť na kolená.

Nechcem tu hovoriť o dôležitosti hedžfondov ako barometra reality, ktoré narušujú pohľad politikov cez ružové okuliare. Len v krátkosti zhrniem myšlienku: hedžfondy sú predátori a preto sa budú snažiť  zaútočiť na všetko, čo dožíva, tak ako to vidíme aj v prírode. Hedžfondy tak čistia trh, čo je nadmieru prospešná činnosť. Nikdy by ale nezaútočili na niekoho silného, lebo riskujú vlastný život, v tomto prípade svoj kapitál. Hedžfondy nepoložili krajiny ako Grécko, to sa položilo samo. To čo chcú, je iba vyžiť jeho nevyhnutný pád pre svoje vlastné obohatenie.

V konečnom dôsledku sa hedžfondy stali len ďalšou obeťou politickej propagandy a honu na čarodejnice. Prečo?  Uvedomme si, že to nie sú iba hedžfondy, ktoré potápajú euro, sú to všetky veľké banky so svojimi vlastnými obchodnými aktivitami. Práve banky pomocou uvoľnenej monetárnej politiky získavajú miliardy eur takmer zadarmo, získavajú obrovský kapitál, ktorý sa snažia využiť. Buď špekulujú na akciách, komoditách alebo na menách na vlastných knihách a ak to majú obmedzené, tak si založia hedžfond a práve cez ten robia tieto špekulatívne obchody.

Takže nakoniec ECB cez pomoc komerčným bankám daruje hedžfondom miliardy eur, ktoré následne špekulujú na výpredaj eura. A práve tu máme jasný príklad nezamýšľaných následkov uvoľnenej monetárnej politiky: nikto nevie kontrolovať kam sa peniaze z centrálnej banky dostanú. Často vytvoria pravý opak toho, čo sa zamýšľalo. Jediné kam sa peniaze nedostávajú je k bežným ľuďom.

Slabé euro nám pomáha

Napriek tomu, že hedžfondy spôsobujú výpredaj eura, je to vlastne veľmi prospešné, tvrdia ekonómovia. Tým, že máme slabšie euro, o to rýchlejšie budeme rásť, keďže náš export v zahraničí bude lacnejší a budeme viac predávať. Tento argument považujem za jeden z najväčších nezmyslov súčasnej ekonómie.

Ekonómovia sa dívajú na kvalitu a úspešnosť krajiny cez rast hrubého domáceho produktu (HDP). Aj keď je to pomerne dobrý parameter rozvoja krajiny, má niekoľko kritických chýb. Základnou chybou je to, že ohodnocuje iba vytvorený produkt (tovary a služby) a nie ich skutočnú hodnotu. Ak napríklad nastane prírodná katastrofa, ktorá zničí nejaké mesto, tak obnovenie tohto mesta zvýši HDP. V konečnom dôsledku tak budeme tam, kde predtým, avšak spokojnejší, pretože naša ekonomika raste. Podobne, dotovanie neproduktívnych činností štátom zvyšuje HDP, avšak v konečnom dôsledku neprispieva k zvýšeniu všeobecného blaha.

Druhým veľkým problémom HDP je pozitívny vplyv skrytej inflácie na jeho rast. Pokiaľ úpravou štatistík znižujeme skutočnú hodnotu inflácie, tak rast cien zvyšuje číslo HDP, avšak opäť bez toho, aby sa čokoľvek vytvorilo. Dobrým príkladom je odstránenie rastu cien domov z výpočtu inflácie. HDP je tak iba štátom manipulované štatistika a tak ju treba aj chápať.

Vytvárajú vlády skutočné bohatstvo?

To, na čom skutočne záleží je, či dané kroky vlády ničia alebo vytvárajú reálne bohatstvo. V konečnom dôsledku záleží najmä na tom, či sme bohatší alebo chudobnejší. Aj keď je veľmi ťažké merať bohatstvo, nie je ťažké si odvodiť aký vplyv na naše bohatstvo bude mať oslabenie eura, povedzme o 10%.

Ten najzákladnejší princíp je, že keďže takže všetky naše aktíva sú v eure, tak okamžite prídeme o 10% svojho majetku, a to bez toho, aby sme si to uvedomili. Pre väčšinu ľudí to však nie je tragédia, pretože žijú iba v danej krajine. Nechodia do zahraničia a vyššie ceny v zahraničí pre nich nie sú dôležité. Avšak pocítia to tí, ktorí chcú v zahraničí investovať alebo tráviť dovolenky. Tí si uvedomujú, že na depreciácii vlastnej meny sme stratili všetci.

Väčšina ľudí, čo je pri tejto argumentácií dôležité, cíti rýchly pozitívny efekt, pretože ceny exportovaných výrobkov sú lacnejšie a tým pádom je v zahraničí veľký dopyt po našich výrobkoch. Export tak rastie a zvyšuje sa HDP ako aj zamestnanosť. Avšak to, že za každý výrobok dostávame o 10% menej nás netrápi. V skutočnosti tak musíme pracovať viac a za menej peňazí. Práve to je hlavný odkaz znehodnotenia meny.

Avšak to nie je všetko. S tým, že sa naša mena znehodnotí, tak sa import zo zahraničia stáva pre nás drahším o 10%. Rastie cena ropy a banánov.  Avšak tie neprestaneme dovážať lebo ich cena išla hore. Všeobecne ceny u nás rastú rýchlejšie ako by sme chceli. Opäť sme chudobnejšími. Ale ani to nie je všetko. Rast ceny základných surovín znamená rast ceny aj tých tovarov, ktoré vyrábame pre export. Tým pádom klesá dopyt po nich a náš rast HDP sa spomaľuje. Depreciácia meny  je tak čistou stratou bohatstva s minimálnou pridanou hodnotou.

Posilňovanie meny ekonomike neškodí...

Avšak čo sa deje, keď mena posilňuje? Neškodí to ekonomike? Samozrejme, že nie. Áno, na jednej strane máme relatívne drahší export, čo môže vytvoriť dočasné tlaky na zvýšenie nezamestnanosti. Zvýši sa nezamestnanosť tých, ktorí prinášajú minimálnu pridanú hodnotu, keď ich prácu môžeme outsoursovať oveľa lacnejšie do zahraničia. Avšak krajina ako celok získava. Všetko čo dovážame je oveľa lacnejšie, za svoje peniaze môžeme nakupovať domy či fabriky v zahraničí za facku a celkovo tak zvyšujeme svoj kapitál.

Investovanie do zahraničia bude navyše prinášať dlhodobý príliv kapitálu a tým si zabezpečujeme aj dlhodobý rast nášho bohatstva. To, že budeme nakupovať v zahraničí lacnejšie a teda  viac znamená, že zahraničné subjekty tak budú mať k dispozícií viac eur. A tie s najväčšou pravdepodobnosťou investujú späť u nás alebo budú kupovať naše výrobky. Toto spolu s rastom nášho bohatstva vytvorí základ pre stabilné zvýšenie zamestnanosti založené na reálnej ekonomickej sile a skutočnej tvorbe bohatstva.

Nesadnime teda na lep politikom a ich vazalom - ekonomickým akademikom. Tí kvôli rýchlemu zvýšeniu zamestnanosti založenej na nekvalifikovanej pracovnej sile spôsobujú svojimi rozhodnutiami masívne straty nášho bohatstva a znižujú dlhodobú ekonomickú výkonnosť krajiny. Ich propaganda nás takmer presvedčila, že je to správne. V konečnom dôsledku však slabšia mena znamená iba viac driny za menšie peniaze.

Autor je senior analytik CI Komodity.

Pokles eura: Povery o hedžových fondoch >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet