Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Autor: Miroslav Bezděk | 15.07.2010 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 10 komentárov
Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Slovensko ako mnohé iné krajiny sveta trápi vysoká nezamestnanosť. Úrady práce, sociálnych veci a rodiny sú však len na evidenciu nezamestnaných. Ukazuje sa, že štát, ktorý necháva postávať ľudí bez práce, ktorých aj tak musí platiť a namiesto nich radšej nasadí techniku, je zlý hospodár. Už kráľ Karel IV. však vedel, že potrebu zisku a rýchlych výkonov treba nahradiť jednoduchou manuálnou prácou.

Najvýznamnejšie inštitúcie sveta OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, OECD, Európska banka pre obnovu a rozvoj a mnohé ďalšie na základe prvých zábleskov rastu hrubého domáceho produktu v rozhodujúcich krajinách začiatkom tohto roka upozornili, že svet síce vystupuje z recesie a globálna kríza sa (možno) pomaly končí. Všetky tieto inštitúcie však jedným dychom dodali, že následne začala stúpať nezamestnanosť prakticky na celom svete.

A Slovensko nie je výnimkou.

V rámci Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ako vyplýva z najnovších údajov, je na Slovensku druhá najvyššia nezamestnanosť.

Májová miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 14,8 % je druhá najvyššia po Španielsku (19,9 %). Tretiu a štvrtú priečku obsadili Írsko (13,3 %) a Portugalsko (10,9 %). A naopak - najnižšia miera nezamestnanosti bola v máji v rámci OECD v Južnej Kórei (3,2 %), Rakúsku (4 %) a Holandsku (4,3 %).

Plytvanie naše každodenné...

Každý určite pozná kosenie trávy a údržbu zelene v mestských či dedinských podmienkach. Zavíjanie motorových vyžínačiek je toho sprievodným javom. Obyčajne sa vyrojí skupina ľudí a začnú kosiť všetko, čo im príde pod ruky. Snažia sa čo najrýchlejšie pokosiť, obstrihať. Sú to obyčajne nekvalifikovaní ľudia, ktorí nemajú žiadne záhradnícke vzdelanie. Ak hovoríme o údržbe stromov a kríkov, jednoznačne ide o odbornú prácu, ktorú by mali vykonávať kvalifikovaní alebo aspoň vyškolení pracovníci.

V súčasnosti sa však stretávame so zdevastovanou flórou na každom kroku.

Neodborné zásahy často vedú k fatálnemu poškodeniu. O pestovaní nemožno byť ani reči. Mnohé kríky si pred bytové domy vysádzajú ich obyvatelia a potom zrazu ktosi a bez akéhokoľvek pozvania príde a vykoná akože údržbu zelene, za ktorú potom prostredníctvom miestnych daní zaplatíme všetci. Je až neskutočne vulgárne, ak si samospráva objednáva takéto výkony u firiem, ktoré nemajú na to odborne spôsobilý personál.

Klasická kosa: Ušetrí pohonné hmoty

Mnohí si pamätajú doby, keď o zeleň v Bratislave sa starala firma ZARES. V tejto firme síce pracovali aj nekvalifikovaní a na mnohé práce boli brigádnici – študenti. Títo však pracovali pod odborným dohľadom a sídliská boli rozkvitnuté a zeleň bola nádherne svieža.

V dnešnej dobe by bolo najvhodnejšie, aby na takéto práce boli nasadení ľudia z radov nezamestnaných. Títo by pod odborným dozorom mohli ručne kosiť. Použitím klasickej kosy by sa ušetrilo na pohonných hmotách a určite by bola zmysluplne využitá ladom ležiaca pracovná sila.

Zníženie nezamestnanosti – zlepšenie životného prostredia

Nie je potrebné k tomu veľa, takmer žiadne finančné náklady a jednoducho -využiť to, čo máme. Legislatívne vytvoriť pri širokorozvetvenej sieti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sekciu verejných prác. Táto sekcia by priamo zamestnávala dlhodobo nezamestnaných, resp. nezamestnaných viac ako 6 mesiacov, ale aj takých, ktorí sa chcú ihneď zapojiť do týchto prác. V praxi by po dobe evidencie viac ako 6 mesiacov bol každý preradený – zamestnaný v tejto sekcii a nedochádzalo by k zneužívaniu evidencie (zaevidovaný a pracuje načierno).

Tento útvar by bol poskytovateľom prác pre verejný, ako aj súkromný sektor. Išlo by najmä o poskytovanie služieb ako sú ručné kosenie, hrabanie, upratovanie, čistenie a rôzne ďalšie manuálne práce bez potreby technického vybavenia.

Práce by sa poskytovali za poplatok napr. 1 euro/hod/osoba.

V praxi by si mohli samosprávy, firmy, fyzické osoby a podobne objednávať pracovníkov na rôzne pomocné a čistiace práce. Tým, že by priamo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečovali dodávku pracovníkov, mali by priamu kontrolu nad ľuďmi, ktorí sú toho času v stave nezamestnaných.

Ako dnes plytváme ľudskou silou

V dnešnej dobe existujú aktivačné práce, avšak to sa javí ako nedostatočné. Sme svedkami toho, ako nečinnosťou dochádza k záplavám z dôvodu nečistenia vodných tokov, kdekade sa povaľuje špina a trávniky v mestách a obciach sa kosia rôznou technikou. Na výkon mnohých prác stačia ruky, prípadne klasická kosa a hrable. Nepotrebujeme predsa, aby boli trávniky rýchlejšie pokosené a často technikou skôr zdevastované ako upravené, ale je potreba dať ľuďom prácu – zamestnať ich.

V dávnejšej histórii dal postaviť v čase hladomoru v rokoch 1360 - 1362 český kráľ a cisár Karel IV. (1316 - 1378) tzv. Hladovou zeď  len preto, aby mali ľudia prácu. Aj keď dôvod bol aj trochu prozaickejší - Hladová zeď bola súčasťou fortifikačného systému mesta, úlohu dať ľuďom prácu to ale splnilo.

Dnes je potreba obdobná a aj dnes je nevyhnutné dať ľuďom prácu. To sa dá dosiahnuť jednoducho – nahradiť potrebu zisku a rýchlych výkonov jednoduchou manuálnou prácou.

Žiaden rozumný hospodár by nenechal postávať ľudí bez práce, ktorých aj tak musí platiť, a nasadil by namiesto nich techniku. V tomto prípade ide o štát, ktorý vypláca podporu v nezamestnanosti a sociálne dávky a nedostáva za to nič. Ak by prostredníctvom svojich úradov dal ľuďom prácu, vyplatil by tie isté peniaze, avšak s patričným efektom.

Tak sa opäť ukazuje, že štát je veľmi zlý hospodár.

Úrad, ktorý nevykonáva to, čo má v názve

Úrad práce je v podstate len orgánom na evidenciu nezamestnaných a pritom by mohol svojou aktívnou činnosťou vytvárať pracovné príležitosti. To, že si niekto vymyslel tzv. sociálne podniky, ktoré za nekresťanské peniaze na zriadenie zopár pracovných miest likvidovali okolité firmy, to sa po čase ukázalo ako absolútny nezmysel, ktorý môže vytvoriť iba človek, čo nemá tušenie, ako to v praxi funguje.

Máme vytvorený obrovský aparát úradníkov, ktorý vykonávajú len evidenciu nezamestnaných. Čo tak dať im do popisu práce aj zamestnávanie?

Drobnou legislatívnou úpravou by sa tak dosiahlo zlepšenie životného prostredia, rapídne by poklesol stav nezamestnaných, ľudia by opäť získali pracovné návyky a štát by to pritom takmer nič nestálo, ba práve naopak. Keďže by sa v značnej miere zamedzilo záplavám, nakoľko by boli vyčistené vodné toky, štát by na tom ušetril.

Vyžínačkou - do vlastného vrecka...

Samosprávy by si mohli objednať čistenie komunikácií, upratovanie okolia obcí, natieranie, maľovanie a mnoho ďalších činností.

Určite by takéto služby využívali aj firmy a fyzické osoby. Dnes tam, kde si miestne samosprávy vytvorili malé skupinky v rámci aktivačných prác, sa často stáva, že ten, kto má pridelenú motorovú vyžínačku, chodí kosiť súkromným osobám načierno a inkasuje do vlastného vrecka.

Stálo by za to urobiť z Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny inštitúciu na zamestnávanie a nie ako je to teraz - úrad pre evidenciu nezamestnaných. Takých nezamestnaných, ktorých jedinou úlohou je zháňanie pečiatok od firiem, ktoré nikoho nepotrebujú, lebo majú plný stav. Bolo by už načase aby sa štát začal správať hospodárne a zároveň zlepšoval životné prostredie.

Poznámka redakcie: Autor žije a pracuje v Bratislave. Príklady zo starostlivosti o mestskú zeleň uvádza najmä z Bratislavy. A navlas podobná situácia je aj v iných mestách, kde sa nie vždy odborníci starajú o stromy, kríky, trávu. Prídu síce modernou technikou ostrihať kríčky či zopár stromov, realita je nakoniec taká, že všetky tri kríčky na sídlisku tým strojom perfektne orežú, ostrihajú a zároveň kolesami tatrovky, s ktorou sa dvakrát otočia, poškodia najmenej 10 - 15 metrov štvorcových zelenej plochy...

Určite by to lepšie zvládli dvaja "pešiaci", nezamestnaní, no riadne vyškolení s nožničkami v rukách, možno by to nebolo tak pekne ostrihané, ale vyšlo by to lacnejšie, oni by boli užitoční a nerozrýpal by sa celý trávnik... Takýchto a podobných príkladov je určite veľa a všade okolo nás. Aj touto témou vyzývame čitateľov portálu Investujeme.sk na diskusiu o probléme nezamestnanosti a o tom, ako ju možno riešiť.

Je to vážny celospoločenský jav.

Autor je je predsedom predstavenstva spoločnosti Plenkall zaoberajúcej sa poradenstvom a poskytovaním spotrebiteľských úverov.

Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Posledné pridané komentáre (celkem 10 komentárov)

mám iný názor Matúš | 23.07.2010 13:58
alebo... Púštna búrka | 19.07.2010 08:24
RE: RE: RE: RE: RE: nezamestnanosť Csarbati | 19.07.2010 08:16
RE: RE: RE: RE: nezamestnanosť Marinka | 19.07.2010 08:08
RE: RE: RE: nezamestnanosť J. G. | 19.07.2010 07:46

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Katarína Muchová | 28.06.2016 00:00 Referendum - čo prinieslo, a čo vzalo

Referendum rozdalo nové karty, na ktoré nebol nikto pripravený. Libra prudko prepadla. Akcie britských bánk padajú takmer voľným pádom. Dôvodom je neistota, ktorú výsledok hlasovania vyvolal. D. Cameron sa rozhodol rezignovať a potenciálni noví lídri zatiaľ nepredstavili ucelenú koncepciu budúcnosti krajiny. Niektorí občania berú moc do vlastných rúk a útočia na poľských prisťahovalcov. Aká budúcnosť čaká Britániu a aká zvyšok Európy rozoberáme v komentári. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 27.06.2016 00:00 Od indexu DAX po možnú hnačku zo žinčice (Svet financií očami komentátora)

Finančné trhy dostali fajne po papuli. Doplatili na svoju, ak už nechcem napísať, že hlúposť, tak napíšem, že doplatili na prehnanú dôverčivosť. Tak im treba! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

28.06.2016 11:28 Rating Británie spadol o dva stupne

Už aj posledná ratingová agentúra z trojky najväčších – Standard & Poor’s, znížila rating Veľkej Británie. Hodnotenie jej úverovej dôveryhodnosti kleslo o dva stupne z predchádzajúcej úrovne AAA na AA.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.06.2016 16:50 Brexit siaha na majetky britských miliardárov

Najbohatší Briti stratili hneď v piatok po referende zhruba päť miliárd eur. Dôvodom bolo najmä oslabenie libry, ktorá klesla na 31-ročné minimum. 15 najbohatších Britov, ktorí sa umiestňujú v miliardárskom rebríčku agentúry Bloomberg, tak v bezprostrednej reakcii na výsledky referenda prerobilo najviac od obdobia finančnej krízy v roku 2008. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.06.2016 16:15 Britské akcie padajú

Britské akcie reagujú na referendum o brexit poklesom. Hlavný index londýnskej akciovej burzy FTSE 100 v piatok klesol o osem percent, neskôr sa však mierne zotavil a uzatvoril deň so stratou 3,2 percent. Dnes, v pondelok, pokračoval v dopoludňajších hodinách v poklese o jedno percento.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.06.2016 10:00 Nezamestnanosť na Slovensku ďalej klesá

Rastúca ekonomika má naďalej pozitívny vplyv na trh práce. V metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny (disponibilná) sa nezamestnanosť v máji znížila o 0,19 pb. na 9,45%, a to aj napriek tradičnej registrácií prvej časti absolventov vysokých škôl (cca 3 tis., t.j. zvýšenie nezamestnanosti o 0,11 pb.). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

25.06.2016 08:21 Červený brexitový piatok

Po informáciách týkajúcich sa vystúpenia Británie z Európskej únie, kde „priaznivci“ Brexitu prehlasovali voličov, ktorí hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ, sa David Cameron vyjadril ku výsledku svojou prípadnou rezignáciou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »