Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Autor: Miroslav Bezděk | 15.07.2010 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 10 komentárov
Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Slovensko ako mnohé iné krajiny sveta trápi vysoká nezamestnanosť. Úrady práce, sociálnych veci a rodiny sú však len na evidenciu nezamestnaných. Ukazuje sa, že štát, ktorý necháva postávať ľudí bez práce, ktorých aj tak musí platiť a namiesto nich radšej nasadí techniku, je zlý hospodár. Už kráľ Karel IV. však vedel, že potrebu zisku a rýchlych výkonov treba nahradiť jednoduchou manuálnou prácou.

Najvýznamnejšie inštitúcie sveta OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, OECD, Európska banka pre obnovu a rozvoj a mnohé ďalšie na základe prvých zábleskov rastu hrubého domáceho produktu v rozhodujúcich krajinách začiatkom tohto roka upozornili, že svet síce vystupuje z recesie a globálna kríza sa (možno) pomaly končí. Všetky tieto inštitúcie však jedným dychom dodali, že následne začala stúpať nezamestnanosť prakticky na celom svete.

A Slovensko nie je výnimkou.

V rámci Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ako vyplýva z najnovších údajov, je na Slovensku druhá najvyššia nezamestnanosť.

Májová miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 14,8 % je druhá najvyššia po Španielsku (19,9 %). Tretiu a štvrtú priečku obsadili Írsko (13,3 %) a Portugalsko (10,9 %). A naopak - najnižšia miera nezamestnanosti bola v máji v rámci OECD v Južnej Kórei (3,2 %), Rakúsku (4 %) a Holandsku (4,3 %).

Plytvanie naše každodenné...

Každý určite pozná kosenie trávy a údržbu zelene v mestských či dedinských podmienkach. Zavíjanie motorových vyžínačiek je toho sprievodným javom. Obyčajne sa vyrojí skupina ľudí a začnú kosiť všetko, čo im príde pod ruky. Snažia sa čo najrýchlejšie pokosiť, obstrihať. Sú to obyčajne nekvalifikovaní ľudia, ktorí nemajú žiadne záhradnícke vzdelanie. Ak hovoríme o údržbe stromov a kríkov, jednoznačne ide o odbornú prácu, ktorú by mali vykonávať kvalifikovaní alebo aspoň vyškolení pracovníci.

V súčasnosti sa však stretávame so zdevastovanou flórou na každom kroku.

Neodborné zásahy často vedú k fatálnemu poškodeniu. O pestovaní nemožno byť ani reči. Mnohé kríky si pred bytové domy vysádzajú ich obyvatelia a potom zrazu ktosi a bez akéhokoľvek pozvania príde a vykoná akože údržbu zelene, za ktorú potom prostredníctvom miestnych daní zaplatíme všetci. Je až neskutočne vulgárne, ak si samospráva objednáva takéto výkony u firiem, ktoré nemajú na to odborne spôsobilý personál.

Klasická kosa: Ušetrí pohonné hmoty

Mnohí si pamätajú doby, keď o zeleň v Bratislave sa starala firma ZARES. V tejto firme síce pracovali aj nekvalifikovaní a na mnohé práce boli brigádnici – študenti. Títo však pracovali pod odborným dohľadom a sídliská boli rozkvitnuté a zeleň bola nádherne svieža.

V dnešnej dobe by bolo najvhodnejšie, aby na takéto práce boli nasadení ľudia z radov nezamestnaných. Títo by pod odborným dozorom mohli ručne kosiť. Použitím klasickej kosy by sa ušetrilo na pohonných hmotách a určite by bola zmysluplne využitá ladom ležiaca pracovná sila.

Zníženie nezamestnanosti – zlepšenie životného prostredia

Nie je potrebné k tomu veľa, takmer žiadne finančné náklady a jednoducho -využiť to, čo máme. Legislatívne vytvoriť pri širokorozvetvenej sieti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sekciu verejných prác. Táto sekcia by priamo zamestnávala dlhodobo nezamestnaných, resp. nezamestnaných viac ako 6 mesiacov, ale aj takých, ktorí sa chcú ihneď zapojiť do týchto prác. V praxi by po dobe evidencie viac ako 6 mesiacov bol každý preradený – zamestnaný v tejto sekcii a nedochádzalo by k zneužívaniu evidencie (zaevidovaný a pracuje načierno).

Tento útvar by bol poskytovateľom prác pre verejný, ako aj súkromný sektor. Išlo by najmä o poskytovanie služieb ako sú ručné kosenie, hrabanie, upratovanie, čistenie a rôzne ďalšie manuálne práce bez potreby technického vybavenia.

Práce by sa poskytovali za poplatok napr. 1 euro/hod/osoba.

V praxi by si mohli samosprávy, firmy, fyzické osoby a podobne objednávať pracovníkov na rôzne pomocné a čistiace práce. Tým, že by priamo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečovali dodávku pracovníkov, mali by priamu kontrolu nad ľuďmi, ktorí sú toho času v stave nezamestnaných.

Ako dnes plytváme ľudskou silou

V dnešnej dobe existujú aktivačné práce, avšak to sa javí ako nedostatočné. Sme svedkami toho, ako nečinnosťou dochádza k záplavám z dôvodu nečistenia vodných tokov, kdekade sa povaľuje špina a trávniky v mestách a obciach sa kosia rôznou technikou. Na výkon mnohých prác stačia ruky, prípadne klasická kosa a hrable. Nepotrebujeme predsa, aby boli trávniky rýchlejšie pokosené a často technikou skôr zdevastované ako upravené, ale je potreba dať ľuďom prácu – zamestnať ich.

V dávnejšej histórii dal postaviť v čase hladomoru v rokoch 1360 - 1362 český kráľ a cisár Karel IV. (1316 - 1378) tzv. Hladovou zeď  len preto, aby mali ľudia prácu. Aj keď dôvod bol aj trochu prozaickejší - Hladová zeď bola súčasťou fortifikačného systému mesta, úlohu dať ľuďom prácu to ale splnilo.

Dnes je potreba obdobná a aj dnes je nevyhnutné dať ľuďom prácu. To sa dá dosiahnuť jednoducho – nahradiť potrebu zisku a rýchlych výkonov jednoduchou manuálnou prácou.

Žiaden rozumný hospodár by nenechal postávať ľudí bez práce, ktorých aj tak musí platiť, a nasadil by namiesto nich techniku. V tomto prípade ide o štát, ktorý vypláca podporu v nezamestnanosti a sociálne dávky a nedostáva za to nič. Ak by prostredníctvom svojich úradov dal ľuďom prácu, vyplatil by tie isté peniaze, avšak s patričným efektom.

Tak sa opäť ukazuje, že štát je veľmi zlý hospodár.

Úrad, ktorý nevykonáva to, čo má v názve

Úrad práce je v podstate len orgánom na evidenciu nezamestnaných a pritom by mohol svojou aktívnou činnosťou vytvárať pracovné príležitosti. To, že si niekto vymyslel tzv. sociálne podniky, ktoré za nekresťanské peniaze na zriadenie zopár pracovných miest likvidovali okolité firmy, to sa po čase ukázalo ako absolútny nezmysel, ktorý môže vytvoriť iba človek, čo nemá tušenie, ako to v praxi funguje.

Máme vytvorený obrovský aparát úradníkov, ktorý vykonávajú len evidenciu nezamestnaných. Čo tak dať im do popisu práce aj zamestnávanie?

Drobnou legislatívnou úpravou by sa tak dosiahlo zlepšenie životného prostredia, rapídne by poklesol stav nezamestnaných, ľudia by opäť získali pracovné návyky a štát by to pritom takmer nič nestálo, ba práve naopak. Keďže by sa v značnej miere zamedzilo záplavám, nakoľko by boli vyčistené vodné toky, štát by na tom ušetril.

Vyžínačkou - do vlastného vrecka...

Samosprávy by si mohli objednať čistenie komunikácií, upratovanie okolia obcí, natieranie, maľovanie a mnoho ďalších činností.

Určite by takéto služby využívali aj firmy a fyzické osoby. Dnes tam, kde si miestne samosprávy vytvorili malé skupinky v rámci aktivačných prác, sa často stáva, že ten, kto má pridelenú motorovú vyžínačku, chodí kosiť súkromným osobám načierno a inkasuje do vlastného vrecka.

Stálo by za to urobiť z Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny inštitúciu na zamestnávanie a nie ako je to teraz - úrad pre evidenciu nezamestnaných. Takých nezamestnaných, ktorých jedinou úlohou je zháňanie pečiatok od firiem, ktoré nikoho nepotrebujú, lebo majú plný stav. Bolo by už načase aby sa štát začal správať hospodárne a zároveň zlepšoval životné prostredie.

Poznámka redakcie: Autor žije a pracuje v Bratislave. Príklady zo starostlivosti o mestskú zeleň uvádza najmä z Bratislavy. A navlas podobná situácia je aj v iných mestách, kde sa nie vždy odborníci starajú o stromy, kríky, trávu. Prídu síce modernou technikou ostrihať kríčky či zopár stromov, realita je nakoniec taká, že všetky tri kríčky na sídlisku tým strojom perfektne orežú, ostrihajú a zároveň kolesami tatrovky, s ktorou sa dvakrát otočia, poškodia najmenej 10 - 15 metrov štvorcových zelenej plochy...

Určite by to lepšie zvládli dvaja "pešiaci", nezamestnaní, no riadne vyškolení s nožničkami v rukách, možno by to nebolo tak pekne ostrihané, ale vyšlo by to lacnejšie, oni by boli užitoční a nerozrýpal by sa celý trávnik... Takýchto a podobných príkladov je určite veľa a všade okolo nás. Aj touto témou vyzývame čitateľov portálu Investujeme.sk na diskusiu o probléme nezamestnanosti a o tom, ako ju možno riešiť.

Je to vážny celospoločenský jav.

Autor je je predsedom predstavenstva spoločnosti Plenkall zaoberajúcej sa poradenstvom a poskytovaním spotrebiteľských úverov.

Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Posledné pridané komentáre (celkem 10 komentárov)

mám iný názor Matúš | 23.07.2010 13:58
alebo... Púštna búrka | 19.07.2010 08:24
RE: RE: RE: RE: RE: nezamestnanosť Csarbati | 19.07.2010 08:16
RE: RE: RE: RE: nezamestnanosť Marinka | 19.07.2010 08:08
RE: RE: RE: nezamestnanosť J. G. | 19.07.2010 07:46

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 02.03.2017 00:00 ECB chce zmenami v kvantitatívnom uvoľňovaním viac pomáhať Južnej Európe

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Nové podmienky sú nastavené viac v prospech problematických krajín južnej Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.03.2017 00:00 Chudobný človek na všetko doplatí! (Zrkadlo uplynulého mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Nečitateľnosť politikov až príliš často ťahá svetové finančné trhy za chvost a nik nechce byť hlavným námorníkom? Staré príslovie hovorí, že svíň je dosť, len válovov je málo a pokiaľ ide o blízku budúcnosť ľudstva, katolícki svätuškári fakt príjemne prekvapili. A nemyslím to ironicky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.03.2017 12:12 Inflácia sa vracia

Spotrebiteľské ceny vo februári medziročne zvýšili o 1,2 %, čím prekonali očakávania. Za februárovým medziročným rastom boli hlavne ceny v doprave (+7,2 %), v odbore zdravotníctva (+4,8 %) a ceny potravín a nealkoholických nápojov (+2,4 %).  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.03.2017 11:07 Sentiment korporátneho sektora sa zlepšuje

Podľa analytického prieskumu spoločnosti Fidelity na rok 2017, sa dôvera manažmentu oproti minulému roku výrazne zlepšila. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.03.2017 09:28 Fed podľa očakávaní zvýšil úrokovú sadzbu

Fed zvýšil v stredu kľúčovú úrokovú sadzbu s o štvrť percentuálneho bodu. Ide o druhé zvýšenie v priebehu jedného štvrťroku. Tento rok by mali nasledovať ešte ďalšie dve.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.03.2017 12:17 Centrálne banky majú pred sebou ťažký týždeň

Máme pre pred sebou ťažký týždeň. Prvou udalosťou, na ktorú sa upína pozornosť trhov je stretnutie komisie FOMC v stredu. Očakáva sa, že FED opäť zvýši sadzby o 25 bázických bodov, čo by bolo prvý krát od roku 2006, keď by došlo k viac ako jednému zvýšeniu v priebehu jedného štvrťroka. Okrem toho je to v kariére viacerých obchodníkov a finančných profesionálov po prvý krát, čo môžu byť svedkami série zvyšovaní sadzieb a uťahovania monetárnej politiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.03.2017 09:23 Jemný náznak jastrabieho pohľadu v ECB

Hoci ECB svoju politiku nezmenila, jej pohľad sa za posledné obdobie o niečo zmiernil. O niečo viac jastrabí pohľad ECB sa prejavil vo vyňatí frázy o „prípadnom použití všetkých dostupných nástrojov v rámci mandátu ECB na dosiahnutie (inflačného) cieľa “. Avšak zatiaľ ponecháva ECB menovú politiku uvoľnenú a nedávny nárast inflácie vníma ako dočasný, ťahaný najmä bázickým efektom z cien energií a značne podporený práve uvoľnenou politikou ECB.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »