Politikov i ekonómov trápi rastúca nezamestnanosť, kráľ Karel IV. ju vyriešil unikátne

Slovensko ako mnohé iné krajiny sveta trápi vysoká nezamestnanosť. Úrady práce, sociálnych veci a rodiny sú však len na evidenciu nezamestnaných. Ukazuje sa, že štát, ktorý necháva postávať ľudí bez práce, ktorých aj tak musí platiť a namiesto nich radšej nasadí techniku, je zlý hospodár. Už kráľ Karel IV. však vedel, že potrebu zisku a rýchlych výkonov treba nahradiť jednoduchou manuálnou prácou.

Najvýznamnejšie inštitúcie sveta OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, OECD, Európska banka pre obnovu a rozvoj a mnohé ďalšie na základe prvých zábleskov rastu hrubého domáceho produktu v rozhodujúcich krajinách začiatkom tohto roka upozornili, že svet síce vystupuje z recesie a globálna kríza sa (možno) pomaly končí. Všetky tieto inštitúcie však jedným dychom dodali, že následne začala stúpať nezamestnanosť prakticky na celom svete.

A Slovensko nie je výnimkou.

V rámci Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ako vyplýva z najnovších údajov, je na Slovensku druhá najvyššia nezamestnanosť.

Májová miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 14,8 % je druhá najvyššia po Španielsku (19,9 %). Tretiu a štvrtú priečku obsadili Írsko (13,3 %) a Portugalsko (10,9 %). A naopak - najnižšia miera nezamestnanosti bola v máji v rámci OECD v Južnej Kórei (3,2 %), Rakúsku (4 %) a Holandsku (4,3 %).

Plytvanie naše každodenné...

Každý určite pozná kosenie trávy a údržbu zelene v mestských či dedinských podmienkach. Zavíjanie motorových vyžínačiek je toho sprievodným javom. Obyčajne sa vyrojí skupina ľudí a začnú kosiť všetko, čo im príde pod ruky. Snažia sa čo najrýchlejšie pokosiť, obstrihať. Sú to obyčajne nekvalifikovaní ľudia, ktorí nemajú žiadne záhradnícke vzdelanie. Ak hovoríme o údržbe stromov a kríkov, jednoznačne ide o odbornú prácu, ktorú by mali vykonávať kvalifikovaní alebo aspoň vyškolení pracovníci.

V súčasnosti sa však stretávame so zdevastovanou flórou na každom kroku.

Neodborné zásahy často vedú k fatálnemu poškodeniu. O pestovaní nemožno byť ani reči. Mnohé kríky si pred bytové domy vysádzajú ich obyvatelia a potom zrazu ktosi a bez akéhokoľvek pozvania príde a vykoná akože údržbu zelene, za ktorú potom prostredníctvom miestnych daní zaplatíme všetci. Je až neskutočne vulgárne, ak si samospráva objednáva takéto výkony u firiem, ktoré nemajú na to odborne spôsobilý personál.

Klasická kosa: Ušetrí pohonné hmoty

Mnohí si pamätajú doby, keď o zeleň v Bratislave sa starala firma ZARES. V tejto firme síce pracovali aj nekvalifikovaní a na mnohé práce boli brigádnici – študenti. Títo však pracovali pod odborným dohľadom a sídliská boli rozkvitnuté a zeleň bola nádherne svieža.

V dnešnej dobe by bolo najvhodnejšie, aby na takéto práce boli nasadení ľudia z radov nezamestnaných. Títo by pod odborným dozorom mohli ručne kosiť. Použitím klasickej kosy by sa ušetrilo na pohonných hmotách a určite by bola zmysluplne využitá ladom ležiaca pracovná sila.

Zníženie nezamestnanosti – zlepšenie životného prostredia

Nie je potrebné k tomu veľa, takmer žiadne finančné náklady a jednoducho -využiť to, čo máme. Legislatívne vytvoriť pri širokorozvetvenej sieti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sekciu verejných prác. Táto sekcia by priamo zamestnávala dlhodobo nezamestnaných, resp. nezamestnaných viac ako 6 mesiacov, ale aj takých, ktorí sa chcú ihneď zapojiť do týchto prác. V praxi by po dobe evidencie viac ako 6 mesiacov bol každý preradený – zamestnaný v tejto sekcii a nedochádzalo by k zneužívaniu evidencie (zaevidovaný a pracuje načierno).

Tento útvar by bol poskytovateľom prác pre verejný, ako aj súkromný sektor. Išlo by najmä o poskytovanie služieb ako sú ručné kosenie, hrabanie, upratovanie, čistenie a rôzne ďalšie manuálne práce bez potreby technického vybavenia.

Práce by sa poskytovali za poplatok napr. 1 euro/hod/osoba.

V praxi by si mohli samosprávy, firmy, fyzické osoby a podobne objednávať pracovníkov na rôzne pomocné a čistiace práce. Tým, že by priamo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečovali dodávku pracovníkov, mali by priamu kontrolu nad ľuďmi, ktorí sú toho času v stave nezamestnaných.

Ako dnes plytváme ľudskou silou

V dnešnej dobe existujú aktivačné práce, avšak to sa javí ako nedostatočné. Sme svedkami toho, ako nečinnosťou dochádza k záplavám z dôvodu nečistenia vodných tokov, kdekade sa povaľuje špina a trávniky v mestách a obciach sa kosia rôznou technikou. Na výkon mnohých prác stačia ruky, prípadne klasická kosa a hrable. Nepotrebujeme predsa, aby boli trávniky rýchlejšie pokosené a často technikou skôr zdevastované ako upravené, ale je potreba dať ľuďom prácu – zamestnať ich.

V dávnejšej histórii dal postaviť v čase hladomoru v rokoch 1360 - 1362 český kráľ a cisár Karel IV. (1316 - 1378) tzv. Hladovou zeď  len preto, aby mali ľudia prácu. Aj keď dôvod bol aj trochu prozaickejší - Hladová zeď bola súčasťou fortifikačného systému mesta, úlohu dať ľuďom prácu to ale splnilo.

Dnes je potreba obdobná a aj dnes je nevyhnutné dať ľuďom prácu. To sa dá dosiahnuť jednoducho – nahradiť potrebu zisku a rýchlych výkonov jednoduchou manuálnou prácou.

Žiaden rozumný hospodár by nenechal postávať ľudí bez práce, ktorých aj tak musí platiť, a nasadil by namiesto nich techniku. V tomto prípade ide o štát, ktorý vypláca podporu v nezamestnanosti a sociálne dávky a nedostáva za to nič. Ak by prostredníctvom svojich úradov dal ľuďom prácu, vyplatil by tie isté peniaze, avšak s patričným efektom.

Tak sa opäť ukazuje, že štát je veľmi zlý hospodár.

Úrad, ktorý nevykonáva to, čo má v názve

Úrad práce je v podstate len orgánom na evidenciu nezamestnaných a pritom by mohol svojou aktívnou činnosťou vytvárať pracovné príležitosti. To, že si niekto vymyslel tzv. sociálne podniky, ktoré za nekresťanské peniaze na zriadenie zopár pracovných miest likvidovali okolité firmy, to sa po čase ukázalo ako absolútny nezmysel, ktorý môže vytvoriť iba človek, čo nemá tušenie, ako to v praxi funguje.

Máme vytvorený obrovský aparát úradníkov, ktorý vykonávajú len evidenciu nezamestnaných. Čo tak dať im do popisu práce aj zamestnávanie?

Drobnou legislatívnou úpravou by sa tak dosiahlo zlepšenie životného prostredia, rapídne by poklesol stav nezamestnaných, ľudia by opäť získali pracovné návyky a štát by to pritom takmer nič nestálo, ba práve naopak. Keďže by sa v značnej miere zamedzilo záplavám, nakoľko by boli vyčistené vodné toky, štát by na tom ušetril.

Vyžínačkou - do vlastného vrecka...

Samosprávy by si mohli objednať čistenie komunikácií, upratovanie okolia obcí, natieranie, maľovanie a mnoho ďalších činností.

Určite by takéto služby využívali aj firmy a fyzické osoby. Dnes tam, kde si miestne samosprávy vytvorili malé skupinky v rámci aktivačných prác, sa často stáva, že ten, kto má pridelenú motorovú vyžínačku, chodí kosiť súkromným osobám načierno a inkasuje do vlastného vrecka.

Stálo by za to urobiť z Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny inštitúciu na zamestnávanie a nie ako je to teraz - úrad pre evidenciu nezamestnaných. Takých nezamestnaných, ktorých jedinou úlohou je zháňanie pečiatok od firiem, ktoré nikoho nepotrebujú, lebo majú plný stav. Bolo by už načase aby sa štát začal správať hospodárne a zároveň zlepšoval životné prostredie.

Poznámka redakcie: Autor žije a pracuje v Bratislave. Príklady zo starostlivosti o mestskú zeleň uvádza najmä z Bratislavy. A navlas podobná situácia je aj v iných mestách, kde sa nie vždy odborníci starajú o stromy, kríky, trávu. Prídu síce modernou technikou ostrihať kríčky či zopár stromov, realita je nakoniec taká, že všetky tri kríčky na sídlisku tým strojom perfektne orežú, ostrihajú a zároveň kolesami tatrovky, s ktorou sa dvakrát otočia, poškodia najmenej 10 - 15 metrov štvorcových zelenej plochy...

Určite by to lepšie zvládli dvaja "pešiaci", nezamestnaní, no riadne vyškolení s nožničkami v rukách, možno by to nebolo tak pekne ostrihané, ale vyšlo by to lacnejšie, oni by boli užitoční a nerozrýpal by sa celý trávnik... Takýchto a podobných príkladov je určite veľa a všade okolo nás. Aj touto témou vyzývame čitateľov portálu Investujeme.sk na diskusiu o probléme nezamestnanosti a o tom, ako ju možno riešiť.

Je to vážny celospoločenský jav.

Autor je je predsedom predstavenstva spoločnosti Plenkall zaoberajúcej sa poradenstvom a poskytovaním spotrebiteľských úverov.