Pražská burza: v minulosti známa cukrom, dnes obchodným systémom

Bratislavská burza nie je veľmi aktívna a tak mnohí slovenskí obchodníci využívajú radšej pražskú burzu. Snahy o jej založenie siahajú už od dôb cisárovnej Márie Terézie, založili ju však až v roku 1871. A práve pražskú burzu si predstavíme v rámci seriálu o investovaní.

História pražskej burzy: známa pre cukor  

Spočiatku sa na pražskej burze obchodovalo tak s cennými papiermi, ako aj s komoditami. Veľmi úspešná sa stala pražská burza v obchode s cukrom, pre ktorý sa stala kľúčovým trhom pre celé Rakúsko-Uhorsko. Po prvej svetovej vojne však tento druh obchodov ustúpil a obchodovalo sa už len s cennými papiermi.

Medzivojnové obdobie sa stalo pre pražskú burzu obdobím najväčšieho rozmachu a svojím významom dokonca prekonala burzu viedenskú. Toto obdobie prosperity však bolo prerušené príchodom druhej svetovej vojny, ktorá znamenala pre pražskú burzu koniec obchodovania na viac než 60 rokov. Na úspešnú a bohatú tradíciu mohlo byť naviazané až po páde komunizmu, kedy sa 6. apríla 1993 uskutočnili na parkete burzy prvé obchody a pražská burza začala písať svoju novodobú históriu. Pražská burza je založená na členskom princípe, tj. obchodovať na nej môžu iba jej členovia. Investori obchodujú iba prostredníctvom licencovaných maklérskych firiem.

Miľníky BCPP

• 24.11.1992 – vznik Burzy cenných papierov Praha, a.s.
• 6.4.1993 – začatie obchodovania so 7 emisiami cenných papierov
• 5.4.1994 – začatie výpočtu oficiálneho burzového indexu PX (PX50).
• 1998 – začatie obchodovania v systéme SPAD (systém pre podporu akcií a dlhopisov)
• 1.10.2002 – začatie obchodovania s 1. zahraničnou akciovou emisiou Erste bank
• 28.6.2004 – 1. IPO, akcie Zentiva
• 17.7.2007 – prvý obchodný deň na Energetickej burze Praha
• 2008 – predaj BCPP viedenskej burze

Jedinečný obchodný systém v regióne

Pražská burza vyniká v rámci regiónu niekoľkými jedinečnými rysmi, jedným z nich je nepochybne jej obchodný systém. Ten kombinuje elektronické obchodovanie na princípe objednávkovej knihy a systém tvorcov trhu (tzv. „market-maker systém“), ktorí dodávajú likviditu tým najväčším akciovým titulom na BCPP. V každom okamihu teda burza môže uspokojiť tak potreby veľkých inštitucionálnych investorov, tak drobných retailových špekulantov.

Svojou veľkosťou a počtom obchodovaných emisií sa burza zaraďuje v rámci CEE regiónu medzi stredne veľké. Čo do počtu emisií je na vrchole burza v Poľsku, kde sa v posledných niekoľkých rokoch trh rozrástol o obrovské množstvo malých emisií, uvádzaných formou IPO (Initial Public Offering). Po predaji BCPP viedenskej burze na konci roka 2008 sa BCPP dostala do spoločnosti búrz v Maďarsku a Chorvátsku. V budúcnosti sa dá očakávať snaha o väčšiu mieru integrácie jednotlivých obchodných systémov, vylúčiť nie je možné ani pokusy o plné prepojenie jednotlivých platforiem.

Spoločnosti obchodované na pražskej burze

Počet spoločností, ktoré sú obchodované na pražské burze, sa v priebehu rokov pomerne dramaticky menil. V tomto okamihu dosahuje počet obchodovateľných emisií 26. Najviac sú zastúpené firmy zo segmentu služieb (7), energetiky (5), peňažníctva (3) a chemického priemyslu (3). V rámci segmentu SPAD môžu investori nakupovať alebo predávať akcie firiem ako: Telefonica O2, AAA Auto, CETV, ČEZ, ECM, Erste Group Bank, Komerční banka, NWR, Orco Property Group, Pegas Nonwovens, Philip Morris ČR, Unipetrol, VIG a Zentiva.

Index PX

Hlavným burzovým indexom pražskej burzy cenných papierov je index PX. Tento index je nástupcom pôvodného indexu PX50, ktorý začal byť kalkulovaný ku dňu 5.4.1994. Jedná sa o cenový index „blue-chip“ emisií, vážený podľa trhovej kapitalizácie jednotlivých spoločností. Maximálna váha jednej emisie je 25%, počet bázických emisií je variabilný. Aktualizácie bázy a váh akcií v indexe sa uskutočňujú vždy prvý burzový deň nasledujúci po treťom piatku v marci, júni, septembri a decembri. Index je kalkulovaný každý obchodný deň v čase 09:10 - 16:00, perióda kalkulácie je každých 15 sekúnd.

Obchodný systém a rozdelenie trhov na BCPP

Pražská burza sa z pohľadu delenia trhov príliš nelíši od svojich konkurentov v rámci regiónu. V princípe sa trhy delia na regulovaný a neregulovaný, regulovaný trh sa ďalej delí na trhy hlavný a voľný. Súčasťou neregulovaného trhu je tzv. „trh MTF“ – tzv. mnohostranný obchodný systém, kde je možnosť uvádzať emisie o ktorých prijatí rozhoduje iba burza sama.

Obchodný systém je – ako už bolo povedané – plne elektronický, založený na kombinácii „objednávkovej knihy“ (KOBOS) a „tvorcov trhu“ (SPAD). Zatiaľ čo v segmente KOBOS je možnosť obchodovať ľubovoľné množstvo akcií, v segmente SPAD sú burzou stanovené minimálne obchodovateľné množstvá (tzv. loty). Tvorcovia trhu sú počas obchodných hodín povinní stanovovať záväzné nákupné a predajné ceny na tituly, na ktoré pôsobia ako market-makeri, v množstve minimálne jedného lotu. V každom okamihu je teda možné realizovať obchodné pokyny v ľubovoľnom množstve. Investori majú súčasne možnosť kombinovať pokyny do segmentov SPAD a KOBOS a dosiahnuť tak pre seba ideálne exekúcie svojich príkazov.

Autor je senior maklér spoločnosti Patria Direct.