Prečo je dobré mať Spojené štáty európske?

Ak odhadujeme a rozprávame sa o tom, čo sa stane v roku 2012 s eurom a Európskou úniou, jednou z použiteľných metód by mohol byť pohľad do histórie samotnej únie. Ten by nám totiž mohol napovedať, čo sa odohrá v nasledujúcom období. Spojené štáty európske sa narodili v slovách sira Winstona Churchilla v Zürichu roku 1946. 

Churchill začal svoj prejav začal takto: „Rád by som vám dnes povedal o európskej tragédii.“ Najdôležitejšia a najviac relevantná časť prejavu odkazuje k Lige národov (predchodcovi Spojených národov OSN): „Liga národov nezlyhala kvôli svojim princípom alebo koncepciám. Zlyhala, pretože boli tieto princípy zradené štátmi, ktoré ich stvorili. Zlyhala, pretože sa vtedajšie vlády báli čeliť faktom a konať, kým im to situácia ešte umožňovala. Táto katastrofa sa už nesmie opakovať. Preto tu teraz máme základy, na ktorých môžeme stavať, a tiež horko vykúpenú skúsenosť.“ Aký múdry muž sir Winston bol! 

Opustené princípy

Skutočným problémom Európskej únie a eurozóny je, že boli zradené základné princípy, na ktorých boli obe tieto organizácie vybudované. Európska centrálna banka teraz denne zasahuje na dlhopisovom trhu, aby udržala pri živote dlhy vlád okrajových štátov eurozóny. Je to práve tlačenie peňazí, ktoré ide proti ich pôvodným tvrdeniam. Nová fiškálna zmluva je navyše navrhnutá tak, aby až nacionalisticky chránila bohaté krajiny pred pomocou tým s veľkými dlhmi.

Máme tak de facto fiškálnu úniu pre „slabé štáty“ Európy. Nikto nemôže tvrdiť, že Španielsko, Portugalsko, Írsko, Grécko, Taliansko a veľmi skoro aj Francúzsko vytvárajú a vytvoria svoje vlastné fiškálnej politiky. Skôr sú vo fiškálnej únii, kde takzvaná trojka (Európska komisia, ECB a Medzinárodný menový fond) ich politiku diktuje. (Všimnite si, že nikto z „trojky“ nie je verejne volený!)

Zakladatelia EÚ sa obracajú v hroboch

Je jasné, že demokracia ako taká je v Európe pod tlakom. V Taliansku je nevolená vláda úradníkov, pretože sa bývalý premiér Silvio Berlusconi stal nedôveryhodným a bol vydaný v neľubosť … Európskou úniou. Grécko má rovnako tak nevolenú vládu, ktorá sa k moci dostala po tom, čo chcel predchádzajúci premiér vyhlásiť referendum o úsporných opatreniach. Teda chcel niečo, čo sa nehodilo … Európskej únii. Fiškálne politiky väčšiny štátov v Európe sú čiastočne diktované nadnárodnou inštitúciou ako je Medzinárodný menový fond.

Otcovia zakladatelia spoločnej Európy sa musia obracať vo svojich hroboch. Európa má dnes tak vysoký verejný / vládny dlh, že sú to veritelia, ktorí Európu ovládajú. Nie politici. Princípy solidarity, verejný záujem a hodnoty nikdy nezneli viac vyprázdnene než dnes. Verte mi, že som veľký fanúšik Európy, kvôli všetkým tým dôvodom, ktoré menoval sir Winston. Ale EÚ a eurozóna prestala dávať zmysel vo chvíli, kedy ochrana veriteľov dostala vyššiu prioritu než demokracia a morálne zásady.

Európsky volič nesúhlasí

Dostali sme sa do bodu, kedy sa európski voliči už naďalej nechcú podieľať na náprave Európy a dokonca ju ani nechcú rozširovať. Politici a zákonodarcovia sa zúfalo blížia k dohode o úsporách, čo je iný termín pre: viac toho istého – väčšie utrpenie, defláciu a nulovú vyhliadku pre rast.

Ak by som použil slová sira Winstona, potom zákonodarcovia nestoja čelom realite: „Došlo k zlyhaniu, pretože sa vtedajšie vlády báli čeliť faktom a konať, kým im to situácia ešte umožňovala.“ Dohromady sa už uskutočnilo 18 (opakujem: osemnásť) stretnutí na tému riešenia európskej dlhovej krízy. Jediným riešením doteraz je: Vyriešte platobnú neschopnosť likviditou. Tlačte peniaze! Je to zadarmo!

Od desiatich k piatim

Znamenie aj fakty sú jasné: Trvať na šetrnej Európe je cestou do pekiel. Súčasný prebytok účtov severských štátov sa ešte zvýši, a rovnako tak sa zvýši deficit štátov na juhu Európy. Jednoducho povedané, už teraz bohatí ľudia budú ešte bohatší a tí chudobní ešte chudobnejší.

Máme tu dva rozdelené systémy, takmer pripomínajúce Ponziho schému (V Česku a na Slovensku známa ako pyramída alebo lietadlo). V tomto investičnom cykle dostávajú podkapitalizované banky „zadarmo prostriedky“, aby investovali do zadlžených vlád. Počas toho dochádza k zlepšeniu ich súvah skrze bezrizikovú úrokovú sadzbu a obskúrne zdanenie. Jediný „zanedbateľný“ problém, na ktorého riešenie sa už rezignovalo, je to, že hlavnou funkciou bánk je požičiavať peniaze.

Mne, rovnako ako mnohých malým a stredným podnikom, už začína chýbať starý dobrý systém 3–6–3. Príjem depozitu za 3 percentá, požičiavanie za 6 percent a golfové ihrisko o 3 hodine. Banky by mali hrať úverovú hru dlhodobo. Namiesto toho, aby boli predĺženou rukou na financovanie vlád. Banky sú teraz v bezpečí a vlády dostávajú peniaze z ECB skrze ne.

Čo z toho plynie pre Európu a pre euro?

Po prvé si musíme uvedomiť, že politici urobia čokoľvek, a tým myslím naozaj čokoľvek, vrátane porušenia zmlúv aj ústavy, aby udržali veci v chode. Za druhé musíme pochopiť, že už im dochádza čas. Dlhová služba teda platba úrokov sama o sebe môže pre mnoho štátov znamenať dlhovú pascu. Niektoré štáty skrátka nebudú schopné svoje úrokové záväzky naďalej splácať.

Obsluha takéhoto dlhu požiera prírastky HDP všetkých krajín EÚ. V konečnom dôsledku tak môžeme čakať nižší rast, vyššiu nezamestnanosť, rekordné úspory domácností a rekordné verejné míňanie – virtuálny seba požierajúci cyklus, ktorý nedopadne dobre. Teda ak politici nevypočujú sira Winstona a nezabránia tragédii.

Pravdepodobné scenáre

• Euro prežije, ale v roku 2012 niektoré z krajín opustia eurozónu (favoritmi sú Grécko a Portugalsko).
• Európska únia prežije, jedine ak bude úsporný plán kombinovaný s využitím vysokých privátnych úspor cez zľavy na daniach / stimuly, zastavením financovania podfinancovaných vlád cez podfinancované banky a nakoniec vďaka tomu, na čom sa všetci zhodneme – ak budú vlády konať včas a uvedomia si, prečo je dobré mať Spojené štáty európske ako ich definoval „môj hrdina“ Sir Winston.
• Najpravdepodobnejším scenárom ale zostáva to, že budú zákonodarcovia ďalej tlačiť peniaze, budú si ďalej robiť svoje prezentácie v PowerPointe a ignorovať fakty. To povedie k panike v priebehu druhého alebo tretieho kvartálu tohto roka. Finančné trhy zostanú na týždeň a dlhšie zatvorené, a jedine potom budeme mať šancu začať znova. Podľa konštruktívneho plánu, ktorý som popísal vyššie.

História nás učí, že politici poznajú len jednu vec, a tou je: ako utrácať peniaze. Všetko to zrejme skončí zle, ale potenciálne to môže mať aj pozitívne dopady do budúcnosti. Niekedy je potrebné veci rozbiť, aby človek docenil ich skutočnú hodnotu. A v tom sa skrýva skutočná šanca pre Európsku úniu a euro!

Autor je hlavný ekonóm Saxo Bank.